Dopil som svoju whiskey a zdvihol prázdny pohár smerom k barmanovi. Bill zdvihol obočie. Ešte nikdy ma nevidel piť alkohol a už vôbec nie dva panáky. Ale nekomentoval to a dolial mi. Celkovo sme za tie roky, čo sa "poznáme" prehodili možno desať viet. Nemal som chuť rozprávať sa, on želanie zákazníka rešpektoval. 

 

Neviem, čo všetko sa o mne dopočul. To že mi skurvenci z IRA zabili osemročného brata ako vedľajšiu stratu počas svojho boja za slobodu, asi áno. Asi aj to, že som sa potom z pomsty nechal naliať do armády a dúfal, že ma pošlú naspäť do Belfastu oplatiť im to. Nevydalo, po základnom výcviku som nastúpil k paras, ale slúžil som na kontinente, potom som prešiel k SASíkom. Keď ma prestalo baviť bojovať za kráľovnú, odišiel som do Afriky, kde som bojoval hlavne za seba. A každého, kto zaplatil. Myslím, že Bill okrajovo tuší, čím sa živím dnes. Určite netuší, že dnes by mal malý Connor okrúhle narodeniny. A možno tuší. Je to skvelý barman. 

 

Dopil som, zaplatil a vyrazil von do tmy. Doslovne, bar U Billa bol totiž v malej zavšivavenej uličke. Žiadne pouličné lampy, len svetlo londýnskych neónov žiariacich nad krajšími časťami veľkomesta. Doľava sa ulička tiahla ešte zdanlivo nezmyselne niekoľko desiatok metrov. Nebolo tam nič, len stena z tehál po oboch stranách a aj na konci, žiadne dvere ani okná. Čo bolo najzvláštnejšie, občas som mával pocit, že z nej býva počuť hluk. Hurhaj väčšieho počtu ľudí, opilecké výkriky, predavačov vychvaľujúcich svoj tovar. Dnes však nič. Ale už bolo dlho po polnoci.

 

Obrátil som sa vpravo a vykročil k hlavnej ceste. Vtom som však zo slepého konca ulice počul rýchle kroky. Vybehla odtiaľ dievčina, mohla mať asi šestnásť rokov, bola taký chlapčenský typ. Krok za ňou bežali traja divne oblečení chlapíci. Mali dlhé čierne plášte, na hlavách kapucne a na tvári niečo, čo vyzeralo ako strieborná maska v tvare lebky. Prvý ju dobehol, vylepil jej facku a z ruky jej zobral čudnú paličku, ktorú si strčil do plášťa.

 

"Nemysli si humusáčka, že si pre temného pána dôležitá. Len si mu už spôsobila toľko problémov, že ťa chce živú, aby si videla ako budú trpieť tvoji kamaráti," vyšlo spod niektorej masky. 

 

Za normálnych okolností by som sa otočil a staral sa o seba. Predsa nikto nepracuje zadarmo. Ale asi sa vo mne ozvala whiskey a dávny smútok za Connorom a začal som sa hrať na hrdinu. Hrdinov sú však plné cintoríny.

 

"Nechajte ju na pokoji, zmrdi!"

 

"Ty sa do toho nepleť, mukel," škaredo sa zasmiala jedna maska. Stavím sa, že si ten smiech trénoval doma pred zrkadlom. Zrejme mal byť strašidelný a mrazivý. Mohlo to fungovať možno tak na vystrašené dievčatá. Ale ako pozerám na ich zajatkyňu, tak ani na tie nie. 

 

"Lebo ináč čo?"

 

Jeden z buzíkov v čiernom, asi ten, čo sa so mnou rozprával, sa pozrel na ostatných. Zrejme šéf.

 

"Na čo čakáte? Skončite to!"

 

Až vtedy som si všimol, že všetci zvierajú v rukách rovnaké paličky ako zobrali dievčaťu. Ten, čo držal babu a druhý nešéf sa nimi napriahli smerom ku mne. 

 

"Pozóór," vykríkla dievčina.

"Abraka dabra," alebo čosi také zrevali čiernoodenci. 

 

To som už dávno letel za najbližší kontajner. Miesto, kde som len pred chvíľou stál, preťal zelený záblesk, ktorý sa rozbil o stenu domu. Urobil do nej solídnu dieru. Ďalší zelený záblesk vyletel z druhej paličky. Tento bol presnejší. Trafil do stredu kontajnera, za ktorým som sa krčil. Preletel cezeň ako nôž maslom a nabral ma do hrude. Bola to rana ako keď kopne splašený kôň. Preletel som pár metrov a tvrdo dopadol na zem. Vyrazilo mi to dych. V bunde som mal na hrudi vypálenú dieru. Z nepriestrelnej vesty pod ňou sa dymilo, ale ináč sa zdalo, že som v pohode. Pošuci o mňa okamžite stratili záujem, asi ako keď zabijete otravného komára. Nepočítali s balistickým plátom s odolnosťou level IV. A to sa mi známi smiali, že som paranoidný a zbytočne to nosím každý deň.

 

Dievča sa na mňa však pozeralo. Žmurkol som na ňu. V očiach jej zasvietilo pochopenie. Nahmatal som pod bundou rukoväť Glocka. Znova som na ňu mrkol. Dupla svojmu väzniteľovi na nohu a zahryzla mu do ruky. Vykríkol a odsotil ju od seba. Spadla na zem a udrela si hlavu o dlažbu, len tak zadunelo. To už však mám vytasenú zbraň. Umiestňujem prvý dvojvýstrel do hrude šéfinkovi. Druhý dvojvýstrel do ďalšej mátohy. Tretí dvojvýstrel nestihnem. Chlapík, čo držal kočku, sa mi priamo pred očami zrazu rozplynul v oblaku čierneho dymu.

 

Nemám však čas diviť sa. Šéfa som asi netrafil správne. Síce spadol na zem, tak že mu z hlavy zletela kapucňa aj maska a z rúk vypadla palička, ale už sa hrabe na kolená a plazí sa k prútiku. Stále na neho mierim a kráčam mu oproti. Má dlhé blonďavé vlasy, vyzerá ako nejaký Legolas. Doplazil sa k paličke, teraz ňou mieri na seba. Niečo šepce a priestrelmi na hrudi mu vytrysknú strieborné lúče svetla. Vyzerá, že prestal krvácať. Obomi rukami sa oprie o zem a snaží sa postaviť. 

 

Tak to teda nie. Už som pri ňom. Z celej sily mu dupnem na prsty držiace paličku. Počujem uspokojivé praskanie kostí a dreva. Jeho slizký sebavedomý úsmev vystriedala zmes bolesti a prekvapenia. Ten výraz mu ostal aj keď som mu do čela urobil deväťmilimetrovú dierku. 

 

Prezrel som mŕtvolu. V oblečení mal na hrudi dva priestrely, okolo kopec krvi. Na pokožke ani škrabanec. To nie je možné. Prehľadávam mu vrecká, žiadne doklady, kľúče, ani peňaženka. Len kožené vrecúško. Plné zlatých mincí?!? Čo to kurva? Korisť strčím do vrecka. 

 

Dievča akurát prichádza k sebe. 

 

"Zlato, musíme ťa zobrať do nemocnice, asi máš otras mozgu. Ale policajtov, prosím, zatiaľ nevolaj, toto," poklepem na Glock v podpažnom puzdre, "by som im nevysvetlil."

 

"Som v poriadku, musíme ísť zachrániť Harryho a Rona, sú s nimi na nejakom cintoríne. A ešte potrebujem svoj prútik."

 

"Tak to pŕŕŕ. Aký Harry, aký Ron, aký prútik? O čo tu kurva ide?"

 

"Môj čarovný prútik, ktorý potrebujem na kúzlenie, moji kamaráti Harry a Ron, ktorých chce zabiť Temný Pán a zároveň chce ovládnuť celý svet."

 

"Prosím? To znie ako nejaká sprostosť, čo si ju vymyslela nejaká nezamestnaná ženská. Si na drogách?"

 

"Samozrejme, že nie. Ako ináč vysvetlíš toto?" Rukou prešla po mŕtvolách, zničenom kontajneri a diere v stene. 

 

Žiadne logické vysvetlenie mi nenapadlo, tak poďme riešiť praktické problémy. "Tvoju paličku, ehm, prútik vzal ten, čo zdrhol. Blonďákovu som rozlámal nohou a ako pozerám, nemáš šťastný deň. Prútik toho posledného zrejme spadol do tamtoho kanála."

 

 "Och, tak potom musíme rýchlo na Grimmauldovo námestie č. 12. Mám tam priateľov, ktorí nám pomôžu!"

 

"My musíme? Ja musím len zomrieť. Ty si rob, čo chceš."

 

"Zaplatím. Tie mince, čo ste zobrali tomu mŕtvemu berte ako zálohu, dostanete trikrát toľko."

 

Takže si to všimla. Už sa nemôžem hrať na rytiera v bielej zbroji, ani keby som chcel.

 

"Dobre zlato, ale najskôr sa musím zastaviť doma. Ak je tých zmrdov viac, budem potrebovať pár vecí. Minimálne kľúče od auta, bývam len o dve ulice ďalej."

 

Dobehli sme do môjho staromládeneckého bytu. Do vrecka som strčil kľúče od auta. Spod postele som vytiahol kovovú truhlicu a jej obsah som začal prekladať do veľkej športovej tašky. Ďalšie zásobníky do Glocka, loveckú pušku s ďalekohľadom, brokovnicu Sajga s kopou zásobníkov a taktickú vestu. Nakoniec som prihodil ešte pár zberateľských kúskov o ktorých som neveril, že ich niekedy použijem.

 

Pozrel som na babu: "Ako sa voláš?"

 

"Hermiona."

 

Na chvíľu som sa zamyslel a vytiahol z puzdra môj Glock. Chytil som ho za hlaveň a podávam jej ho rukoväťou napred. 

 

"Vieš strieľať Hermiona?"

 

"Prosím? Strieľať?"

 

"Vieš čo? Je to zlý nápad," schovávam ponúknutú pištoľ späť do puzdra. Ešte kontrolujem plát v mojej veste. Je v podstate na odpis. Po zrelej úvahe ho zahadzujem a vyberám si rovnaký z chrbtovej kapsy. "Nebojte sa, vpred smelo, nepriateľom ukážeme čelo." Pchám si nepoškodený plát na hruď. Ešte chytím do ruky prilbu. Asi keď dostanem tým zeleným svinstvom do ksichtu, bude mi jedno, či ju mám alebo nie. Hodím ju späť do truhlice. 

 

Hermiona nervózne prešľapuje na mieste. "Môžeme?"

 

"Dúfam, že vieš, kde to námestie je. Waze mi nič nehovorí. Budeš ma musieť navigovať."

 

Sadáme do auta a vyrážame. Cestou sa zrazu rozkričí: "Zastav, stoj, tam!" Dupnem na brzdu. Na nebi sa ako obrovský stúpajúci balón týči niekoľkometrová lebka vyskladaná zo zelených iskričiek. Z huby jej vylieza zelený had.

 

"Znamenie smrti, tam musíme, tam je Harry," vykríkla vzrušene. "Dúfam, že ešte žije."

 

No jasné, lebka sa vznáša nad starým cintorínom. Auto odparkujem pred vysokým múrom okolo celého areálu.

 

Do vreciek taktickej vesty pchám náhradné zásobníky a všetko, čo považujem za užitočné. Nechcem to prehnať, nech nie som ovešaný ako vianočný stromček a nehrkám ako díler tic-tacov. 

 

"Ako vyzerajú tvoji kamoši?"

 

"Malý, s okuliarmi a druhý škaredý červenovlasý."

 

"Dobre, ostaneš v aute. Keď z brány vyjde ktokoľvek iný ako ja alebo oni dvaja, zdrhneš. Je to jasné?"

 

"Ale…"

 

"JE TO JASNÉ!?"

 

"Jasné."

 

"A Hermiona, vieš šoférovať?"

 

"Prosím? Šoférovať?"

 

"Robíš si zo mňa prdel? Čo vás v tej škole učia? Lietať na metle?"

 

Hodila na mňa Ten pohľad. Na to, že je malá šťanda, ho už má celkom zmáknutý.

 

"Aha. Pamätaj, zostaň, keby niečo zdrhaj. Čau."

 

Opatrne som prešiel cez bránu cintorína. Nikde nikoho. Na vzdialenejšom konci horel oheň. Okolo neho stálo v polkruhu dvanásť postáv. Starí známi, strieborné masky. Medzi nimi stáli dvaja chalani so zviazanými rukami a nohami a trinásta postava v čiernom. Vyzerá ako nezdravo biely skinhead a ešte k tomu mu chýba nos. Niečo vykladá ostatným. Ešte mám chvíľku. Vyhliadol som si jednu menšiu kryptu, na ktorej strechu vyleziem, je z nej super výhľad. Rozložím si tu prvú pozíciu. Namierim na sabbat loveckú pušku a cez puškohľad sledujem scénu. Landa ešte furt reční. Trocha rozfúkalo oblaky, tak je celkom dobre vidieť. Sledujem celý cintorín, plánujem, hľadám únikové trasy. Fakt nikde nepostavili ani jednu hliadku. Znova sa pozriem na kecálka.

 

"A kurva!" v ruke má nôž a blíži sa k chalanovi s okuliarmi. 

 

Prásk! Trafil som ho presne do pravého oka. Kus lebky s mozgom sa rozprskol na vystrašených chalanov. Týpek s nožom sa pomaly, skoro dôstojne zrútil k zemi. Jeden z jeho poskokov sa rozbehol k ležiacemu telu. Zdá sa mi to alebo je to žena? Ostatní netušia, čo majú robiť, zmätene sa obzerajú dookola. Prásk! Ďalšiemu vybuchla hlava. To si už ostatní všimli záblesk výstrelu a rozbehli sa smerom ku mne. Ešte ma nevidia, ale mojím smerom už začali lietať zelené ohňostroje.

 

Mám ešte tri rany v puške a trochu času, kým sa zastrieľajú. Oproti mi bežia deviati, jeden zostal strážiť zajatcov a ženská oplakáva holohlavca. Prásk! Ďalší v poradí bol strážca. Dúfam, že to chalani pochopili a začnú utekať. Kurva, veď tá ženská ho neoplakáva, ona kúzli! Venoval som jej predposledný náboj v puške. Prásk! Padla pikosekundu po tom, ako sa jej z prútika oddelil zlatý záblesk a vošiel do tela ležiaceho pred ňou. Zlatá žiara sa chvíľu vznášala nad skinheadovou hlavou. Potom sa zrazu posadil. Tie časti hlavy, ktoré mu odtrhla moja strela mal naspäť. Len boli celé zlaté. Môj uvítací výbor je už takmer tu, musím sa zdekovať. Kryptu už triafa takmer každá zelená kliatba. Urýchlene posielam poslednú ranu Mr. Goldeneyeovi do druhého oka. Znova ľahol, nemám však viac času, aby som ho ďalej sledoval. 

 

Zahadzujem prázdnu pušku, nepriatelia sú už príliš blízko na nabíjanie. Z tašky vyberám prvé prekvapenie, olivovozelenú rúru. Je to M72 LAW, jednorazová protitanková zbraň jednotlivca. Vysúvam ju do pracovnej polohy, jednoduché mieridlá vyskočia s hlasným cvaknutím. Mierim na prvého útočníka. Všššm, ohnivý jazyk rakety pretne noc. Priamy zásah, dotyčný sa okamžite vyparil. Chlapíkovi tesne za ním sa vznieti plášť. To už so Saigou na pleci skáčem zo strechy a šprintujem šikmo vpred k útočníkom, aby som sa im dostal na krídlo. 

 

Periférne vidím, že plán vyšiel lepšie ako som čakal. Horiaci chlapík zaujal dvoch kolegov, ktorí zastavili a pomocou kúziel ho hasia. Potom ho asi budú chcieť aj vyliečiť. Nedávam im šancu, vysypem na nich celý desaťranový zásobník. Saiga má tú výhodu, že je to samonabíjacia brokovnica, ktorá vyzerá ako kalašnikov a láduje sa zásobníkmi, takže vyprázdniť ju a prebiť je záležitosťou pár sekúnd. 

 

Plášťov ešte ostáva ešte päť. Sme od seba už iba tridsať metrov. Na túto vzdialenosť sú síce moje hrubé broky dosť efektívne, ale nemám takmer žiadny čas vyhýbať sa ich útokom. Snažím sa krúžiť okolo nich. Kľučkujem ako splašený zajac. Zelené záblesky vybuchujú okolo mňa, rozbíjajú náhrobné kamene. Vzduch je plný ostrých kamenných úlomkov. Jeden ma trafí do čela. "Kurva, prilba!" Hneď sa mi spustí krv a značne mi komplikuje výhľad. Ale stále vidím lepšie ako oni cez masky. Podarí sa mi zložiť ďalšieho. Problém je, že keď ich môj výstrel iba zraní, tak sa okamžite strieborným kúzlom vyliečia.

 

Zvyšní štyria na chvíľu prestanú útočiť, znova niečo kúzlia. Jedného zložím počas čarov. Ostatných troch však zahalí namodralá žiara. Znova na nich strieľam. 

 

"Houston, máme problém."

 

V mieste, kde by ich mali zasiahnuť moje broky, len bliknú modré svetielka a nič. Stoja a útočia ďalej. Zdrhám ako o život. Tu niekde bol čerstvo vykopaný prázdny hrob, dúfam, že v ňom získam aspoň pár sekúnd na vymyslenie nového plánu. A ak to nebude dobrý plán, tak aspoň ušetrím hrobárovi prácu.

 

Tu je to, skáčem dnu. Bolesť mi vystrelí do nohy. Dno hrobu bolo krivoľaké a členok ten doskok neustál. Vyriešime potom, prioritou sú teraz tí traja nezastrelitelní magori. 

 

Dávam do brokovnice zásobník označený červenou lepiacou páskou. Mám taký len jeden. Z vrecka vyberám dve zásahové výbušky, po našom flashbang. Spôsobujú oslepujúci záblesk a taký hlučný výbuch, že niektorým z neho zvyknú povoliť zvierače. "Nastaviť fázre na omráčenie!" hádžem ich smerom odkiaľ by mali prísť nepriatelia. Zapchávam si uši. Bam, bam! Skúsim vyskočiť z hrobu, ale kvôli nohe sa z neho ledva vyškriabem. Nevadí, stále sú dezorientovaní. Znova po nich strieľam. Prvých päť nábojov v zásobníku je špeciálna munícia. Takzvaný Dračí dych. Namiesto kovových brokov je plnená pilinami horčíka. Ten horí pri teplote viac ako dvetisíc stupňov celzia. Každá rana vytvorí päťdesiatmetrový horúci plameň. Mátohy začnú horieť. Asi sa prestali sústrediť na udržiavanie štítu, pretože modrá aura okolo ich tiel zhasla. Zvyšné náboje v zásobníku sú poctivé hrubé broky. Tri horiace postavy vďaka nim zredukujem na dymiace zakrvavené kôpky. 

 

"To bolo všetko? Ani som sa nezapotil."

 

Vzzzm. Zelená kliatba preletela kurva blízko mňa. Mal som pocit, že mi oblizla ľavú ruku. Zasmrdelo spálené mäso. Pustil som brokovnicu na zem. Zlatoočko stál pár metrov odo mňa. Netuším, kedy tam dokráčal. Okrem oboch zlatých očí a priľahlých častí tváre vyzeral veľmi živo. Usmieval sa. Očividne mal masaker svojich podriadených v paži. 

 

"Jeden mukel zabil pred mojimi očami dvanásť čistokrvných čarodejníkov. Boli to slabosi, keď sa nechali zničiť bezvýznamným červom. Ďalších nasledovníkov si vyberiem lepšie. Ale pre teba to teraz končí. Ako vždy, ja-som-vy-hral!"

 

"Expeliarmus!" dievčenský výkrik pôsobí na cintoríne nepatrične. Holohlavcovi vyletí z prstov prútik a dopadne medzi nás. Toto je jediná šanca. Krivkám vpred. Zároveň zdravou rukou tasím Glock. Chlapík tiež vyštartuje za prútikom. Strieľam mu do hrude. Každá rana je nasledovná zlatým zábleskom a priestrel je hneď zacelený a diera zakrytá zlatou záplatou. Ale aspoň ho to spomaľuje. Možno sa mi to zdá, ale čas medzi zásahom a zlatou regeneráciou sa postupne predlžuje. Obaja máme prútik na dosah. Pištoľ je prázdna. Zranenou nohou mu z celej sily kopem do kolena. Zatmie sa mi pred očami, niečo zapraští. Našťastie sú to jeho kosti. Kým padá na zem chytím ho za hlavu a vrazím mu koleno do tváre. Znova praskajú kosti. Zveziem sa s ním na zem a z celej sily mu trhnem hlavou. Tretie zaprašťanie. Dočahujem spadnutý prútik. Lámem ho na dve polovice, každú mu vyrážam do jedného oka. Z vrecka vyťahujem posledný tromf. Fosforový zápalný granát. Odistím a strčím mu ho za krk hábitu.

 

Plazím sa preč. Zlaté svetlo bliká na náhrobných kameňoch okolo mňa. Ten hajzel zas regeneruje. Otáčam sa, už je zas na nohách. Vtedy konečne vybuchuje granát. Hlavný záporák je v jednom ohni. Fosfor sa mu prepaľuje pod kožu. Zlaté záblesky sa snažia vyliečiť zranenia od zápalného svinstva. Predtým sa mi to nezdalo. Frekvencia zábleskov sa znižuje. Regenerácia nestíha. O chvíľu zlaté svetlo zhasína. Skinhead už vyzerá ako každá iná horiaca mŕtvola. Prebíjam Glock a vysypem do neho zásobník, potom druhý a tretí. Nič sa nedeje. Asi je už naozaj koniec.

 

Prichádza Hermiona s prútikom, ktorý zhabala nejakému mŕtvemu. Vedie si dvoch kamošov. Jeden z nich má na čele jazvu v tvare slnečnej runy S.