Homer vo výcviku
Na začiatku všetkého bol inzerát v novinách, že atómová elektráreň príjme nových operátorov sekundárneho okruhu. V tom čase som bol zamestnaný ako čerstvý absolvent v rozbiehajúcej sa strojárskej firme, ktorá sa nie a nie rozbehnúť. Reznú emulziu sme v strojoch dolievali zásadne len vodou a palety na export súčiastok sme hľadali po smetiskách a okolitých firmách.
Celá jadrová energetika bola pre mňa opradená takým lákavým tajomstvom. Zhodou okolností priateľkin starký mi farbisto opísal job operátora. Poznal totiž človeka priamo na tej pozícii a ja s vidinou pekného platu som poslal životopis. Prišla vytúžená obálka s termínom pohovoru. Maturitný oblek na topánkach blato... No skoro tak nejako. Oblek z promócií, motýle v bruchu a pod panelákom moja milovaná Š120L, ktorá v ten deň nechcela brnknúť. Koľkokrát za život vidíte vlasatého týpka s náušnicami a v obleku, ktorý si sám roztláča škoduľu?
Nakoniec som dorazil na čas a v EMO si ma prevzal chlapík, ktorý mal na starosti nábor nových zamestnancov. Nasledoval všeobecný pokec, kde si ma preklepli ako koberec na prašiaku a potom si ma zobrala do parády psychologička, kde som absolvoval zhruba 5-hodinový psychotest. Nebudem to naťahovať, bolo to dosť náročné, odpad veľký, testom vraj prelezie veľmi málo ľudí, ale bol som vyhodnotený ako vhodný kandidát. Ako som neskôr zistil, nie je to dokonalé, testom preliezli aj zaujímavé osôbky. Podpísali sme zmluvy a čakal som, čo bude.
Po nástupe do EMO sme sa v kurze stretli 11 nádejní operátori. Príprava spočíva v absolvovaní výcviku na PRS (plno rozsahový simulátor), kde sa učíte ovládať zariadenia na sekundárnom okruhu, primárnom okruhu, a potom sa trénujú abnormálne a núdzové stavy, s ktorými sa počíta a operátor by ich mal vedieť zvládnuť. Popritom sa chodí do Trnavy na školenie VÚJE, kde do človeka lejú vedomosti o zariadeniach v elektrárni, reaktor, turbíny, termodynamika, fyzika, chémia, legislatíva, meranie a regulácia. My sme mali rozsah školenia 7+7+9 týždňov, prekladané spomínaným simulátorom. Po ukončení školenia v Trnave robíte skúšky. Výsledkom je zamestnanec s 1. kategóriou, to znamená s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť. Pomedzi to sme mali priestor na stážovanie na pracovisku. Takže si oblečiete montérky a preleziete elektráreň od pivnice po strechu. Strojovňu, primár, jednotlivé úseky, dieslovú stanicu, chemičáreň, vodné hospodárstvo, odkalisko, a podobne. Vždy otravujete príslušnú obsluhu a tá vám to poukazuje, porozpráva pikošky a vy sa snažíte si čo najviac zapamätať. Ďalej chodíte na blokovú dozorňu za operátormi a stále neveríte tomu, že o pár týždňov budete sedieť na ich mieste a obsluhovať 2 turbíny s výkonom 235 MW elektrických na každej. Po všetkých týchto školeniach a stážach nasleduje skúška na simulátore, kde sa pustí scenár, vy sedíte na stoličke a máte pracovať ako riadny operátor. Dostanete inštrukcie, čo treba vykonať, bežnú činnosť, harmonogramové striedanie. Do toho vám príde porucha, najprv malá, potom väčšia a musíte ju zvládnuť a blok uviesť do stabilného stavu. Ak sa vám to podarí, simulátor máte úspešne za sebou.
Nič vám už nebráni, aby ste s 1. kategóriou, absolvovaným simulátorom a stážou nastúpili pred komisiu a absolvovali skúšky pre vydanie poverenia na obsluhovanie sekundárneho okruhu. Zodpoviete 4 otázky, plno doplnkových a hotovo. Môžete oficiálne siahať na gombíky vo velíne. Ale zatiaľ iba pod dohľadom staršieho kolegu, ktorý vás má na starosť a tiež vám poukazuje, čo kde a ako a na čo nikdy nesiahať. Toto trvá približne 6 až 10 týždňov, podľa úspešnosti na skúškach. Potom už príde definitívne prvá samostatná zmena.
Pozerám, že je to celkom dlhé, ale čo už. Príprava trvá minimálne rok. Kým som sa dostal k službe, prebehol rok a 9 mesiacov. Takže to máte ešte celkom stručne, niet za čo. Ako prebieha bežná zmena Homera, si povieme na budúce. Tak isto zvedavé otázky hádžte do diskusie, ak budem vedieť, odpoviem v ďalšom pokračovaní.
