Po splavených 100 kilometroch, zastavujeme za štyri dni pri malej vodnej elektrárni pri ktorej vidíme množstvo naplaveného suchého dreva, na brehu sa opaľuje lepá deva bez podprsenky, destinácia sa nám (ľuďom s penismi) hneď zapáčila. Mužská časť kormidelníkov sa preto rozhodla, že sa tu utáboríme. Krásne dievča, akože majiteľka pozemku, nám umožnila používať pozemok aj latrínu bezplatne, tak ja so Šampónom chystáme ohnisko, členovia ďalších posádok sa vydávajú do dediny zohnať niečo na jedenie.

Členom výpravy bolo jasne vysvetlené, aby nechodili do krčmy v treťom poradí. Samozrejme, že tam trafili, na stene viseli guľomety, samopaly a pištole z druhej svetovej vojny, na stole ležalo Rudé Právo a majiteľ sa netváril ako liberálne zameraný jedinec. Naša výprava objednala rezne a na ulici následne zmizol jeden cigáň a už sa klepkalo. Rezne boli fantastické. Po špičkovej večeri prišiel majiteľ s odistenými koltami, spýtať sa či vraj chutilo. Všetci Slováci svorne prisvedčili. Mimochodom o tejto krčme sa písalo v českej tlači, samozrejme aj o konzervatívnom zmýšľaní majiteľa.

Kultúrna vložka prišla až večer. Mršo, obrovský 210 cm chlap, si išiel vešať mokré boxerky na elektrický oplotok elektrárne. Vystríhali sme ho, aby to nerobil. Elektro-lambada kultúrne doplnila naše nízke škodoradostné pudy, taký elektro dance som ešte nevidel, neskôr zaznel zvuk gitár, na jazyku bolo cítiť chuť alkoholu a šlo sa spinkať do spacákov.

Ďalší deň bola Vltava úplne rovná, vodácky sa to volá „volej“, to znamená že hladina stojí a ty musíš pádlovať ako debil, má to jednu výhodu - nie sú tam kamene a fľašu môžeš ťahať na špagátiku za sebou, chladí sa. Tesne pod hladinou sme zbadali kapra, hovorím svojej drahej: „Drbni ho pádlom budeme mať večer čo jesť“. Ženská logika je ale nepredvídateľná vec. Nesekla ho pádlom za krk ale pleskla ho naplocho. Skoro sme sa vydrbali z vratkej lode vplyvom akcie a reakcie.

Hladina vody bola nízka. Prichádzame do nejakého malého mestečka, kde je ubytovňa a ženy si chcú dať sprchu. My chlapi smrdíme pyžmom a na ženy to vraj pôsobí ako afrodiziakum. Večer sa vydávame do mesta, po ceste zbadám banku ČSOB. Vo vestibule je bankomat, vestibul je obrovský, všetci majú voči mojej osobe invektívne výpady, že sme tam mohli aj prespať. Z peňaženky vyťahujem kartu vchádzam do chránených priestorov, vyberám peniaze, ale v tom zbadám rovnaký snímač na vchode do bankovej haly - no nevyskúšaj - použijem ho, je 23:00, čo keď sú tam pohodené zbytočné české bankovky? Z bankovej haly sa však nemôžem dostať, chcem volať políciu, uvedomujem si však, že s českými policajtami ako Slovákolupič by to nebola žiadna prechádzka ružovým sadom. Zisťujem, že kartu držím opačne, tak som to napravil a za hurónskeho smiechu mojich súlodníkov a početného obecenstva na ulici vychádzam o polnoci z banky von.

Vchádzame do miestneho baru. Dávame si vynikajúcu večeru a výborné pivko. Hluk je taký veľký, že nepočujeme vlastné slovo. Stravujem sa, že utíšim celú krčmu minimálne na 5 sekúnd. Vedľa nás sedí desať statných čechov a kričia jeden cez druhého. Moji kamaráti sa obávajú, že dostanem na pikaču, ale zvládam to. Dvíham ťažkú drevenú stoličku a celou silou s ňou jebnem o podlahu. Krčma na 5 sekúnd fakt stíchla. Vyhrávam desať poldeci o ktoré sa priateľsky rozdelím.

 

Nabudúce pokračovanie, ako sa v hovnách kúpe.