Servuste!
Boli sme na dovolenke. Doblom. V Krovácku. A čo myslíte? Presne tak!
Doblíka som pred veľkou cestou skontroloval, na jar vymenil olej, všetky filtre, doplnil a skontroloval náplne. Dva týždne pred dovolenkou som vymenil predné kotúče a brzdové doštičky. Mal som trochu času, tak som zrenovoval svetlomety. Kto ma pozná, videl fotky, efekt za pár euro do-ko-na-lý! Nič nám teda nebránilo popakovať svoje veci do kufra a vyraziť za oddychom s mojim súžením (vzor súsošie)
S malou dušičkou sme vyrazili za hranice Slovenska, smer Buda a Pešť. Všetko okej. Prešli sme hranice s Krováckom, dali pauzu, všetko okej. Poľavil som v ostražitosti. Za Zadarom v kopcoch sa mi zdalo, že nejako strácame dych. A potom to prišlo. V jednom stúpaní sa ozvalo pfffff. Uberiem plyn, stlačím plyn a zase pffff. Do tretice všetko dobré, pffffff. Rýchlosť klesla na 70 km/h, dymivosť stúpla na ... no dosť. Bolo mi jasné, že niečo prdlo na hadiciach, len som nevedel kde. Premotkal som sa kilometer na odpočívadlo, otvoril kapotu, múdro pokýval hlavou, zavrel a zatváril sa bezradne. Vyrazili sme ďalej. Po rovine sa to rozbehlo aj na 90, ale v stúpaní sa to menilo na plne naloženú áviu s rýchlosťou tak 60 km/h. Takže prvým možným zjazdom na 4 smerovkách dole z diaľnice a hľadáme servis. Podľa mňa ma má niekto hore aspoň trochu rád, lebo zjazd bol doslova kúsok za tým odpočívadlom a servis sme našli asi po 15 km. Tam kopec nešťastníkov, tak sme sa nešťastne tvárili aj my. Rukami nohami som v prijímacej kancelárii vysvetlil príznaky, oni mi vysvetlili, že diagnostiku urobia do hodiny za bratku 80€. Tľapli sme si popľutými dlaňami a o pol hodinu už bolo Doblo v bráne servisu. Najprv sa snažili vyčítať poruchu múdrym komputerom, ale to evidentne zlyhalo, Doblo má dobrý firewall, tak ho zobrali klasicky prebehnúť na cestu a poriadne ho pretúrovali. Keď sa vrátili, dali ho späť do garáže a tajomne pred nami zavreli dvere. Hovorím žene, že to je koniec, tu nastáva mágia a nechcú aby sme to videli, hovorím, že nič nezistia. Ale čuduj sa svete, zistili. Identifikovali prasknutú hadicu od medzichladiča do motora. To, čo ja som už na ceste tušil zadarmo, mi potvrdili za peniaze. No a teraz čo včul? Viete opraviť? Vieme. Ale zajtra je štátny sviatok, musíme objednať súčiastku, v sobotu by bolo hotové. Bola aktuálne streda. No dobre teda, opravte, čo narobíme, domov sa na tom nedá ísť. A teda, aké máme možnosti? Do cieľa nám ostáva ešte cca 150 km. Nema problema. Here is Fabia. Where? Here! Combi? Yes! Ach soooo! But, you can wait for new Dacia Jogger about two hours. Dacia is 100€ per day. Fabia 60€ per day. Ooooo, Fabia is great! Realy? Yes! Okey, key is in car.
Tak som s malou dušičkou otvoril kufor Fabie. Po zvolaní haloooo a ozvene po dvoch sekundách som sa ubezpečil, že to tam musí vojsť. Preskladali sme veci z Dobla do Fabie a ešte ostalo miesto na výhľad cez späťák dozadu. Magic! Potľapkal som Doblíka, naskladali sme sa do Fabie druhej generácie a vyrazili na dovču. Išla ako z praku, klímovala, normálne som sa do nej zamiloval. Benzínový motorček mal nabehané niečo cez 280 000 km.
V sobotu som vyrazil naspäť do servisu po Doblíka. Pred odovzdaním som Fabču dotankoval, zaparkoval pred servisom, kde stálo plno nových nešťastníkov s kuframi a išiel do kancelárie. Hello, car is full? Yes. Okej. Wait moment. Žiadne km, žiadna kontrolo, všetko to bolo o dôvere. Alebo mal na saláme. Zobral kľúče, vytlačil faktúrku, Cash or card? A už som bol o 435€ ľahší. 255€ oprava s diagnostikou, prácami a všetko okolo toho a 180€ prenájom Fabie. Plus palivo a diaľnica, no dokopy cca 500€. Vrátili mi kľúče od Doblíka, bye bye. Zo začiatku som mal pocit, že to furt nejako nechce ísť, ale zrejme len mala riadiaca jednotka mišung z predchádzajúceho mimoriadneho stavu. Po pár km sa to umúdrilo a Doblík šlapal ako hodinky a stále šlape doteraz.
Disclaimer. Pamätáte sa, ako mi zhnilo Stilo? Jo, presne tak. Doblíka stihla rovnaká morová rana, bude sa zvárať a striekať dutiny... Nie, nepredám a nekúpim. Obličky potrebujem, deti mám rád a za ženu nedostanem nič.
A ako bolo v Krovácku? Fajn. Našli sme si tiché miesto na okraji dediny Srima. Je to vedľa Vodice a čo by kameňom dohodil od Šibeniku. Pláž skvelá, do vody sa išlo tak, že 50 metrov od brehu bola voda po vaj... teda pupok som chcel povedať. Pre malé deti ideál. Topánky do vody nutnosť, schovávali sa tam zákerní ježkovia. Jedlo drahšie ako u nás, dokonca aj v potravinách typu Kaufland. Ale zase Kaufland karta vám vraj platí aj tam. Neviem, nepátral som.
