Pokiaľ viem, jeden článok už stadiaľto zmizol, toto bude možno druhý, preto rýchlo čítajte, kým ho nestiahnu. :)
Kde bolo tam bolo, kedysi dávno v minulej práci som bola občas donútená obcovať s celebritami i „celebritami“. Nepredstavujte si hneď nejaké prasačinky (Pedro, vidím ťa!), iba som musela asistovať pri fotení.
V praxi to vyzeralo tak, že som zohnala fotografa, vizážistku, oblečenie a na pár hodín sme sa s dotyčnou zavreli do ateliéru (vždy to bola žena, podľa nášho šéfa článok predávajú ženy, i keď ja osobne by som kupovala aj kvôli J. Cusackovi). Hneď môžem aj priznať, že výsledok býval rozporuplný, pretože z mne neznámych, zjavne prepieraco-korupčných dôvodov, putovali potom fotky kdesi do Prahy a boli upravené takým spôsobom, že hlavnú protagonistku obrezali a picli za ňu kvety. Konkrétne sme raz fotili Ilonu C., práve schudla, bola opálená po dovolenke a v obtiahnutých šatách s čerešňami vyzerala ako Marilyn Monroe. So zábermi vyjadrila plnú spokojnosť, netušiac, že v Prahe za jej amatérsky orezané sexi telo capnú obrovské žlté chryzantémy, ktoré prebili úplne všetko.
Väčšinou to šlo ako po masle, veď kto by sa nenechal rád hýčkať a obskakovať, česať a maľovať, keď ešte na záver prišiel ku krásnym záberom. Lenže raz to malo iný priebeh...
*
Jedného dňa došlo na fotenie s Hviezdou, ktorá sa dovtedy prezentovala v médiách ako sympatická, plachá osôbka a vrchol skromnosti.
Sotva dorazila, začala pindať, že chcela inú vizážistku, svoju obľúbenú. Lenže tá nemohla, no obesím sa? Vzala som inú, ktorú som už poznala a považovala som ju za najlepšiu v branži, pretože ku každému pristupovala individuálne, na rozdiel od mediálne známejších umelkýň, ktoré každej babe namaľovali hnedé tiene a dovidenia. Veď si ju potom celebrity, ktoré v našom ateliéri prešli jej rukami, nadšene volali i na ďalšie akcie...
Začalo sa s mejkapom. Vizážistka okrem toho, že sa vyznala vo svojej práci a bola kľuďaska, že by sa na nej dalo drevo rúbať, vedela i to, že celebrity očakávajú cirkus okolo svojej osoby, a že na ne treba hovoriť takým tým sladučkým hláskom ňuňuňu a ťuťuťu - a plne im to poskytovala, nech si už v súkromí o tom myslela čokoľvek (pozn. pre Anduk: mimo práce používala normálny slovník a nešušľala). Presne vedela ako na ne, aby nefrfotali, boli povoľné a nekomplikovali nám život a prácu: „Zlatinko, teraz mi zavri očičká, dám ti tieniky... a ešte ti na líčka dám trochu farbičky, no vidíš, aká si krásnučká...“ a podobne.
Hviezda vyhlásila, že si žiada len veľmi jemné, bledé líčenie: „Nechcem vyzerať ako modelka, lebo ja som speváčka a nechcem, aby ste mi zvýrazňovali oči, lebo to so mnou robia všetci vizážisti a ja to nechcem!“
„Ako si želáš, zlatinko,“ hlasom plným medu zaštebotala vizážistka a namaľovala ju úplne minimálne, hoci vedela, že fotenie vždy vyžaduje výraznejšie farby.
Hviezda bola spokojná.
Deň predtým sme spolu boli vyberať oblečenie, no nič sa jej nepáčilo, hoci sme v obchodoch strávili dve hodiny. Napokon zahlásila, že ona má všetko doma a vôbec sme nemuseli nikam chodiť. Priniesla asi tonu šatstva a ja som z toho dala dokopy štyri outfity.
Väčšinou nosí šatku cez čelo, chápem, že to patrí k jej imidžu, no predsa len som sa spýtala, či by sme niečo mohli nafotiť aj bez šatky, lebo baba bola pekná a veľmi fotogenická. Súhlasila - ak bude spokojná s vlasmi. Žiadala ich iba jemne prečesať a nalakovať, vykonalo sa - a bola spokojná.
Potom sa začalo fotiť.
Po chvíľke si fotograf dal pauzu a kontroloval snímky. Fotoaparát si vyžiadala aj Hviezda a keď uvidela prvé zábery (boli super, fakt vyzerala dobre), dostala hysák, že má TROJUHOLNÍKOVÚ hlavu!!!
Fotograf chvíľu vyjavene a neveriacky civel do aparátu, zjavne žiadny trojuholník nevidel, ale prekypujúc ochotou povedal, že teda prestavia svetlá.
Prestaval, pofotil. Hviezda si pozrela zábery a dostala hysák č. 2, že má príliš bledé oči, úplne zanikajú, a že chce tmavšie líčenie. Pozreli sme s vizážistkou na seba, ale dobre, urobilo sa, napatlala jej sýtohnedé tieniky.
Opäť sa niečo cvaklo, načo Hviezda dostala hysák, že má príliš rovné vlasy a musíme jej ich prečesať. Prečesali sme.
Potom ich chcela jemne vyfúkať hore na hlave. Vyfúkali sme.
Nasledoval hysák, že je to aj tak celé zle, musí si to vyfúkať sama. Chytila do ruky okrúhlu kefu, pravdepodobne prvýkrát v živote, a tak si do nej zamotala vlasy, že sme jej ich päť minút vymotávali. Už-už to vyzeralo, že jej ich pár budeme musieť ostrihať.
Znovu sa fotilo, pričom Hviezda mala postupne na záberoch - podľa nej - napuchnuté viečka, veľké brucho, tučné ruky, úzke pery a iste som ešte na niečo zabudla.
Okolo 14.15 poslala svoju manažérku po obed (vyštekla: „Choď mi po obed!“ Žiadne prosím a ďakujem). Napchávala sa, kým my sme nervózne postávali okolo nej, pretože mala čas len do 17.00 a mali sme nafotiť 4 outfity, z toho dva vonku.
Keď dojedla a pretrela si pery leskom, začalo sa opäť fotiť. Dôvodom hysáku boli tentoraz znovu vlasy: takto ich nemôže mať, je to celé zlé, atď. Zahryzla som si do jazyka a ešte stále hlasom kultivovanej ženy som navrhla, aby si dala na hlavu čo len chce, len nech už začneme. Nervózny začínal byť už aj fotograf, lebo normálne mejkap + fotenie trvali 2 až 3 hodiny, teraz prešli dve a pol hodiny a ešte sme nemali ani jeden záber.
Hviezda si následne odskúšala osem klobúkov zo svojej bohatej zbierky, ktorú priniesla v kompletnej zostave. Napokon skončila, ako inak, pri pôvodnej šatke. Najprv si ju päť minút (PÄŤ MINÚT) štelovala na čele, potom dala ruky s cípmi dozadu a čakala.
Hneď som k nej ochotne priskočila: „Mám ti ju zaviazať?“
„Nie, to musí moja manažérka!“ odfrkla Hviezda.
Manažérka teda zaviazala a Hviezda sa ďalej upravovala. Spod šatky jej trčali dva pramienky vlasov - tie si nakulmovala, prečesala, rozčesala, navlhčila, nalakovala a čo ja viem, čo ešte. Dúfala som, že konečne začneme a už mi bolo úplne jedno, čo si pleskne na hlavu, len nech to tam už je!
Ďalších päť minút sa vrtela so šatkou pred zrkadlom, obzerajúc sa spredu i zboku, a keď som už bola presvedčená, že ideme na vec, dala ruku na čelo a celé to umelecké dielo si prudkým gestom strhla a začala ho viazať nanovo. To bol kritický okamih, keď hrozilo, že ak ju nenakopem do pozadia, tak ma odvezú na koronárnu jednotku!!! Hviezda je zjavne chodiace vrece komplexov a strašne by ma zaujímalo, koľko hodín sa doma pripravuje, kým vyjde do ulíc!
Buzerovala aj pri fotení, ale to si odniesol len chudák fotograf. Skončili sme celí vysilení o 18.00.
Vizážistka bola taká malá, milá, krehká osôbka. Keď sme opustili ateliér a sadli do auta, oči sa nám stretli a táto éterická bytosť podotkla: „To je taká PU.., že keď to budem niekde rozprávať, nikto mi to neuverí!“ načo som od smiechu takmer vypadla z auta.
*
Ale to nebol koniec.
Na druhý deň Hviezda volala k nám do práce, že fotky sú nanič, vizážistka bola nanič, všetci sme boli nanič a ona tie fotky nechce vôbec publikovať! Našťastie ju naša sekretárka spacifikovala a sľúbila, že „áno, vyretušujeme ti vrásky, áno, upravíme ti vlasy, áno, opravíme ti tučný krk, samozrejme.“
*
Zhodou okolností sme hneď na druhý deň fotili vtedajšiu kráľovnú bulváru.
Prišla načas. Robili sme jej večerný mejkap, pretože sme ju najprv fotili v spoločenských šatách (pre dailymužov - to znamená veľa maľovania, pripínanie príčeskov, nakrúcanie a vyčesávanie drdolu). Celé toto trvalo hodinu. Potom sme kráľovnú bulváru vyhnali do polí. Síce pípla, že si mohla vziať tenisky a nie talianske lodičky, ale poslušne a s úsmevom plnila každý príkaz fotografa, behala, skákala a pózovala. O hodinu bolo dofotené. Kráľovná sa poďakovala, sadla do auta a odfrčala. Tomu ja hovorím profesionalita...
