Mrkva je tradičná oranžová koreňová zelenina ktorá historicky nikdy oranžová nebola. Ani vám nejdem dávať hádanku ktorý národ môže za to, že ju poznáme ako niečo oranžové. Úchylku pre túto farbu má len jedna krajina. A keďže sú Holanďania národ moreplavcov, tak ju roznosili do celého sveta. A pritom je to len módny výstrelok zo 17 storočia vyšľachtený kvôli nejakému Oranžskému princátku. Pôvodná ázijská mrkva bola tmavofialová, kvôli tmavosti občas nazývaná aj čiernou. V Európe sme zas mali kdejaké biele mrkvoňe, napr. Švajčiari dodnes pestujú tradičnú bielu Kuttinger mrkvu. Krížením bielej a fialovej povznikali odrody žlté a červené a z nich až nakoniec oranžová.

V minulosti som párkrát posadil farebnú zmes farieb, alebo niektoré farebné špeciály a ak by som sa mal vyjadriť k chuti, no, je dôvod prečo žujeme tú oranžovú. Biela bola jemne pikantnohorká a moc mi nesadla. Žltú som pestoval tradičnú Táborskú žlutou. Je to kŕmna mrkva, ktorá má menej betakaroténu a cukru. Takže ak chcete schudnúť tak ... choďte behať a žltú mrkvu nechajte králikom a koníkom. Fialové (purple haze, purple sun, dračia mrkva) mi pripomínali klasickú oranžovú, majú ale výrazne viac farbív ktoré sú vraj zdravé a zaseriete sa nimi pri jej čistení. Problémom týchto farebných bola aj kvalita koreňov, za čo môže pravdepodobne aj omnoho masívnejšie šľachtenie tých oranžových.

Mrkva a jej braček petržlen sú zároveň najmilitantnejšie zeleniny aké môžete mať na záhrade. Nemusia sa moc plieť, keďže voči svojim susedom používajú chemické zbrane - furokumaríny. V ich blízkosti vie vyklíčiť v podstate len bratranec z druhého kolena kôpor. A ak by vám bolo divné že bylinka ako kôpor je príbuzná koreňovej zelenine, tak skúste vyhrabať kôpor a zistíte že jeho koreň je tiež taká škaredá drevnatá mrkvička. Nehovoriac o tom, že petržlen je považovaný za koreňovú zeleninu len u slovanských a germánskych kmeňov. Vo zvyšku sveta ho nájdete v katalógoch v kategórií bylinka. Podobne aj ďalšieho z tejto rodiny, zeler. My máme ako najbežnejší buľvový, zatiaľ čo značná časť sveta buľvu nikdy nevidela a poznajú len stopkový a listový. A dokonca sa v zahraničí aj mrkvová vňať považuje za bylinku a používa v kuchyni. Jedno upozornenie – do tejto rodiny patrí aj paštrnák. Vyzerá ako petržlen. Občas sa aj predáva v obchodoch pod názvom petržlen. Pestuje sa ako petržlen, dokonca ešte ľahšie, počas sucha je schopný zavŕtať sa  dva metre do zeme. Ale pozor na jeho vňať. Aby ste nedostali lekciu na tému fytofotodermatitída. Keď som ho prvý krát pestoval tak som ho podrýľoval a vyťahoval holými rukami zo zeme. Sused na mňa čumí a že vraj či mi to nespáli ruky. Vravím si padavka, trocha ma svrbeli dlane. A potom mi oznámi, že teda on ho nepestuje, lebo dcéra mu po ňom pobehala a skončila na alergiológii so spálenými nohami. A následne ďalšia osoba mi dala príhodu o fľakatých rukách a pľuzgieroch. Už ho aj ja radšej ťahám s rukavicami. Asi to nebude bylinka.

Má zmysel mrkvu pestovať. Samozrejme, je to predsa nenáročná superpotravina. Je dokonca tak zdravá, že sa ňou dá predávkovať vitamínmi. Čítal som prípad športovca ktorý sa oháňal zdravotnými účinkami mrkvy a tým že on nepije nič iné len mrkvovú šťavu. Skončil v nemocnici predávkovaný A-čkom. Fakt kurva zdravá vec. Podobne zdravý je aj petržlen s paštrnákom, len teda ak ich používate len ako plavcov vo vývare tak z nich tých vitamínov asi toľko nedostanete. A keď už spomínam ten vývar, manželka mala také obdobie, že našla super recept na hovädzí vývar v kuchárke čo zdedila po babke. A varila ho každú nedeľu. Napestoval som jej všetky bežné dochucovadla ktoré doň potrebovala, petržlen, mrkvu, zeler, ligurček, bobkový list, ružičkový kel, všetko. Kým sa držala presného receptu bolo to fajn. Len časom tak dáko začala dávať od oka, že koľko jej donesiem zeleniny, toľko hodí, veď stále je to dobré. No a raz som doniesol trocha viac mrkvy. Sedíme pri nedeľnom obede. Tíško chlípkame. Zazeráme po sebe. „Sladký je ten vývar, čo? No hej no. Priveľa mrkvy si doniesol.“ Furt je chlap na vine. Takže pozor na to, táto superpotravina je ešte aj plná sladkej energie.

No dobre, poďme na výber. Tu vás môže mrkva vcelku zaskočiť. Začnete čítať popis na semiačkach a okrem slova karotka na vás začne vyskakovať typ Nantes, typ Berlicum, typ Flakee, typ Parisian, typ Chantenay, typ Kuroda. A žiaden ďalší popis. Paráda, nie, prehľadné. Tiež mi chvíľu trvalo než som sa zorientoval. Takže po poriadku:

Karotka – skorá alebo stredne skorá mrkva, značí to že ju pri včasnom výseve budete môcť chrúmať už na začiatku leta a že nie je moc vhodná na skladovanie

Typ Nantes – sú zväčša skoré alebo poloskoré karotky, oválne, jemne sa zužujúce, s tupým koncom.

Typ Berlicum – veľké, tupé ovály, môžu byť od skorých po neskoré. Spolu s Nantes patria k tomu najbežnejšiemu v sortimente.

Typ Flakee – veľké, ihlanovité a neskoré. Na tieto pozor, sadia sa skoro, ťahajú neskoro, zväčša september - november. Najvhodnejší typ na skladovanie.

Typ Parisian – toto si nepopletiete, veľmi rané minimrkvičky dorastajúce rozmerov reďkovky. Najmenej náročné na kvalitu zeme, vypestujete ich aj na balkóne a sú fakt skoré. Pestoval som ich presne raz. Najprv to bolo také „jéééj aké zlaté baby mrkvičky“ a o chvíľu „kto sa s tým ma srať, poď si ich čistiť keď si takú sprostosť napestoval“.

Typ Chantenay – odrody šľachtené do ťažších pôd, majú kratší, zavalitejší koreň.

Typ Kuroda – ázijská špecialita ktorá tu nie je moc známa. Sadí sa neskôr, odporúča sa máj a nie je vhodná na skladovania. U mňa bol aj dosť problémy s praskaním. Patrí ale medzi najšťavnatejšia odrody.

U príbuzných, ktorí sa pestujú ako mrkva je to jednoduchšie. Paštrnáky moc nerozlišujem. Každý vyrástol veľký, hore zavalitý, končiaci myším chvostíkom ktorým sa snažil napojiť na ropovod.

Petržleny sa delia na koreňové, vňaťové a vňaťové kučeravé. Pri vňaťových sa dá vyberať z rôznych odtieňov zelenej a vykrojení/zatočení lístkov a na hlbšiu pointu prečo uprednostniť jednu odrodu pred druhou som nikdy neprišiel. U koreňových si viete vyberať podľa robustnosti, dĺžky a či bude po prekrojení rez kruhový, elipsovitý alebo trojuholníkový. A ešte hladkosť povrch a zafarbenie vňate. Pre mňa zaujímavosťou sú znova len odrody určené do ťažších pôd ktoré majú repovitý rast a znižujú vám pri menej kvalitnej pôde šancu na to že budete zo zeme ťahať chobotnice.

Pestovanie. Základom je dobrá, ľahká, piesočnatá zem.  Rastie to do zeme, nech zem moc nekladie odpor. Ak máte zem ťažšiu, sadenie do hrobčekov (kopčekov) alebo naopak vyrýpať hlbšiu brázdu a nejaký ten sadbový substrát premiešať so zeminou. A vyberať odrody do ťažšej zeme, typ Chantenay. Sú to rastliny 2-hej až 3-tej trate, to znamená že neznášajú čerstvo vyhnojenú pôdu. Sadí sa v marci – apríli. Ak vás terorizuje vŕtavka mrkvová. tak vybrať skoré odrody a posadiť v máji. Ako som už spomínal koreňová zelenina má k dispozícii chemické zbrane ktoré sa zo semiačka uvoľňujú do pôdy a zabraňujú klíčeniu iných rastlín. Kvôli ním ale aj samotná koreňová zelenina klíči pomaly. Najväčšou hrozbou v tejto etape je pôdny prísušok (škrupina). Vytvára sa po výdatnejších dažďoch na holej hlinitej/ílovitej pôde. Rastliny sa ním nemusia vedieť preraziť a zahynú. Zabránite mu tím že v rizikovom čase pôdu buď prikryjete napr. slamou/ fóliou alebo semiačko prisypete ľahkou, piesčitou pôdou alebo substrátom. Keď koreňoviny vyrazia zo zeme máte v podstate vystaráno. Môžete vyjednotiť nech nie sú prihusté, raz za rok preplieť tých pár burinových odvážlivcom čo sa naťahali. Nehnojí sa, nepolieva, len sa čaká kým vyrastie. Respektíve to polievanie je taká téma, no, mrkva a petržlen chcú zemnú vlhkosť ale pri nepravidelnej zálievke praskajú. Ja ich nechávam nech sa vŕtajú. Paštrnák nepolievať, ten si vykope studňu. Najťažšia práca je jesenné vyrýľovanie úrody. Ale hádam nie ste mrjáci, aby ste s niečím takým mali problém. Aj keď, zas ten paštrnák. Ten je betonár. Ak ho posadíte do ťažšej pôdy vybuduje okolo seba nepriepustnú, stvrdnutú tehlovinu. Bol som tak na jeseň pomôcť rodičom s koreňovou zeleninou. Ja som vidlami vyťahal mrkvu a petržlen, otec pokrivil na paštrnáku vidly, zlomil rýľ a nakoniec ho doloval krompáčom. Dorobil sa jak baník na šichte, ale hrdo doviezol fúrik plný paštrnáku.

Skladovať ich môžete vo vlhšom piesočku. Sú to však dosť mrazuvzdorné rastlinky. Ja vždy časť úrody nechávam vonku na záhone aj na zimu. Ľudia síce divne pozerajú keď idem na Vianoce s rýľom na záhradu, ale pri aktuálnych zimách, bez problémov.

Choroby zanedbateľné. Ak by sa vám nepáčila vňať na rastlinkách, prejdite ich kosačkou, pustia novú, krajšiu. Škodcovia, len jeden, ale zato riadna sviňa. Vŕtavka mrkvová ktorá vytvára čierne tunely v mrkve. Vie spôsobiť seriózne škody. Rojí sa do polky mája, čiže ak vám mrkva vyrazí zo zeme neskôr, nenájde ju a ste v poho. Ak chcete sadiť skôr a máte na záhrade tohto teroristu, buď prikrývať rastliny jemnou sieťovinou, alebo tento rok idem testnúť odrodu mrkvy Flyaway. Ako názov napovedá mala by byť odolná voči tejto muche.

Tak záverom len veľa pestovateľských úspechov a dobrú chuť.