Uhorka. Šedozelená eminencia slovenskej gastronómie. Plodina ktorá nám umožnila prežiť všetky tie grenadýri, španielskych vtáčkov a univerzálne hnedé omáčky v školskej jedálni. Plodina ktorá definuje pojem letná príloha v každej vývarovni. Plodina ktorá riadi trend zdobenia gin-tonikov.

Určite ste si niekedy vo svojom živote kládli také zásadne životné otázky ako: „Hodí sa do môjho šalátika viac robustná poľná šalátovka, alebo dlhá hadovka? A prečo sa uhorky nakladačky rozdeľujú podľa typu hrbolčekov na svojom povrchu? A prečo mi pri umývaní uhoriek z trhoviska odteká bledomodrá voda? A oplatí sa vôbec tie uhorky pestovať?“ Áno oplatí.

Teda aspoň ja mám také šťastie, napr. na nakladačky z obchodu že v 80% prípadov strašne pičujem. Najhoršie čo som zažil boli uhorky so silnou plastovou pachuťou. Brigádnikom asi zabudli povedať, že pri príprave nálevu je potrebné deko vybaliť zo sáčka. Najčastejšie ma ale naserú kvalitou uhoriek. Nakladačka musí byť chrumkavá a nie mäkká ako špongia. Chápem, biznisplán, sezóna, idú lacno, vezmeme pár ton. Že nestíhame spracovať, nevadí. Postoja. Šak Poliaci a Španieli ich tak striekajú, že aj Ferovi sa keď ich spracovával vyliečila pleseň na nohách. Že budú mäkké. Nevadí, Slováci zožerú.

Je z čoho vyberať? Je. Uhorky sú masívne šľachtenou zeleninou. Pre porovnanie napríklad známe semenárstvo Semo má v ponuke 39 odrôd uhoriek. Dobrásemena ponúkajú na stránke 67 odrôd uhoriek. Aj keď nie všetky sú ich. Moravoseed 23 odrôd. Zelseed 16 odrôd. A takto by som mohol pokračovať. Ktorú si ale kurva vybrať.

Také asi základné delenie uhoriek je na nakladačky, šalátovky a ozdobné uhorky. Pozor, toto delenie je silne nevedecké. Rodina Cucumis je totiž sakra veľká rodina a v pravlasti cucumberov, v Indii, by ma za takéto delenie určite sprdli. My si to ale nebudeme komplikovať.

Začal by som pre mňa najmenej zaujímavým variantom a to variantom ozdobným. Tieto uhorky môžu byť pichľavé, chlpaté alebo farebné. Väčšina z nich je nejedlá a určená len na ozdobu. Resp. jedlá, ale môžu obsahovať zvýšené dávky nepríjemne horkého kukurbitacinu. U mnohých sa dá polemizovať, či vôbec ide o uhorku alebo o jej najbližšieho príbuzného c.... . No schválne, či uhádnete kto je najbližší príbuzný uhorky. Cu..... . Už viete? Cuk.... . Ak tipujete cuketu tak si dajte facku. To je veľmi vzdialená rodina. Správna odpoveď je cukrový melón. Tiež som to nevedel. Keď som prvý krát šiel pestovať cukrové melóny, tak som si nepoznačil priesadky, však načo, podľa lístia predsa rozoznám melón od uhorky. Melóny som vysadil do melónoviska, uhorky do uhorkoviska a následne som pri zbere nakladačiek rozmýšľal, prečo mi tam kade tade kurva rastú aj také malé okrúhle záprdky. Ale tak chutili normálne, naložili sa. Len som si tak raz obzeral tu divnú uhorku, že sa aj podobá na také mini cantaloupe. Hmm, a nesadil som ja na jar dáke cantaloupe, hmm, kde vlastne kurva rastú, veď tam mám len samé vodové melóny. Keď som si pozrel na nete fotky rastlín tak mi docvaklo. Inak, viete že nakladané minicantaloupe chutia ako uhorky? Ja viem. Ja patrím k ľuďom čo pestujú všetko čo sa pestovať dá, a keď to nevyrastie/divne vyrastie tak následne zisťujem ako sa to pestuje. Touto technikou sa fakt veľa veci naučíte. A dôležité je ešte nič si neznačiť. Trénujete si pamäť. To som tak raz zas pestoval hlúbovú zeleninu. Myslíte si že rozoznáte brokolicu od karfiolu a kapustu od kalerábu? V konzumnej zrelosti určite. Zamladi sú to ale všetko jedná a tá istá rastlina. Nepoznačil som si priesady, veď len kapusty si nechám viac, dám ju tu bokom. Žena mi tam prišla popratať. Následne som posadil 20 karfiolov, 20 kalerábov, 20 brokolíc a 150 kapúst. Lebo budem na jeseň nakladať kapustu a napestujem aj rodine. Samozrejme že som na jeseň stál na okraji poľa a rozmýšľal čo idem robiť so 150 karfiolmi. No dobre, poďme ale od popisu mojej profesionality späť uhorkám.

Šalátovky. Kratšia hrubá alebo tenšia dlhá, to je otázka. Podstatnejšie ale pri výbere medzi šalátovkou a hadovkou je slovíčko partenokarpia alebo schopnosť zaplodiť bez opelenia. Práve hadovky sú typické touto vlastnosťou a tým pádom sú vhodnejšie do skleníkov a miest kde je znížená šanca opelenia. Dokonca je opelenie v prípade hadoviek tak trocha nežiadúce. Môžete ich pestovať aj vonku na poli, mám to otestované, ale ak ich nejaká tá včelička navštívi, a ona ich navštívi keďže včely uhorky zbožňujú, tak sa začnú správať podľa svojho mena a krútiť sa do tvarov S, C a O. Aj keď ono je to len estetická vada, majú tenkú šupku a nemusia sa do šalátu šúpať. Oproti tomu poľné šalátovky sú odolnejšie, majú hrubšiu šupku a výraznejšiu arómu a chuť. Aj medzi nimi existujú partenokarpické odrody, ale v žiadnom prípade to nie je samozrejmosť ako u hadoviek. Vhodnejšie sú pre vonkajšie pestovanie a pre tých ktorý si potrpia na výraznejšie senzorické prvky.

Nakladačky. Prvé na čo pri obzeraní semiačok nakladačiek narazíte je že sa delia na hruboostné a hustoostné. Prečo by nás malo zaujímať koľko jebákov ma na sebe uhorka? No lebo to vypovedá o jej životaschopnosti. Hruboostné sú silnejšie koreniace, silnejšie rastúce, odolnejšie, vhodnejšie do okrajových oblastí pestovania. Hustoostné sú slabšie koreniace aj rastúce. Citlivejšie. Do teplejších oblastí.  A krajšie. Štíhle, skoré, chrumkavé. To sú fešáčikovia. Zapamätáte si to tak že ak chcete odolnejšiu odrodu tak tá ma na začiatku slovo hrubo.

Ďalšou dôležitou vlastnosťou uhoriek je genetická nehorkosť (GN). U šalátoviek sa to berie tak nejak za samozrejmosť, u nakladačiek nie. Netreba sa nejak obávať genetickej modifikácie keďže genetický nehorké uhorky boli vyšľachtené skôr, ako bolo vymyslené slovo genetika. A čo sa týka nahorklosti. Nahorklosť nakladačiek tak nejak nevadí pokiaľ idú do nálevu. Tam sa stratí. Ak sa však správate metódou jedna uhorka na všetko – ak je malá do fľaštičky, ak prerastie do šalátu. Tak by vás nie GN odrody mohli nepríjemne prekvapiť. Nahorklé sú totiž zväčša buď pri vystavení stresovým faktorom (najčastejšie horúčavy a sucho) alebo práve pri prerastení, typicky zväčša na stopkovej strane. Prečo sú stále v ponuke aj uhorky ktoré nie sú GN? Lebo mnohé nesú veľmi dobré gény čo sa týka rastu a rezistencií. Aktuálne asi najsilnejšie rastúca a najodolnejšia voči plesni je odroda Blanka. Ak by ste čítali jej parametre je to samé NAJ. Len v kolónke GN svieti nie.

Čo ďalšie by nás mohlo zaujímať. Tak napríklad pomer strán. Ste na štíhle, máte tu 3,6:1. Ste na bucľatejšie, v ponuke sú 2,8:1. A keď ste večne ožratý pako, zavaríte cukrové melóny a máte 1:1. Alebo vás môže zaujímať farba. Vážne. Narazil som na paletky uhoriek, normálne stupnica od 1 do 9 a vyberajte si ktorá zelená je tá vaša. Aj keď aby som neklamal uhoriek s farbou 5 a menej je ako šafranu. Bledé prílohy nejsou trendy. Takto vyzerajú 1-ky, takto 7-ky a takto 9-ky. Popri tom môžete u uhoriek naraziť na termín multifruit. To znamená že za zálistkom (v pazuche listovej stopky) nasadzujú namiesto štandardného 1 kvetu 3 – 5 kvetov a vytvárajú strapce uhoriek. Alebo by vás mohla zaujímať ich rannosť. V tomto smer sa delia na veľmi ranné, ranné, stredne ranné a poloranné. Slovo neskoré sa u uhoriek nenosí.

Choroby a škodcovia. Škodcov veľa nemajú. Tým, že uhorky majú k dispozícii už spomínané horčíny sa do nich moc nič neserie. Nejaké tie vošky sem tam, ale aj z tých mám pocit že by radšej niečo iné žrali. Chorôb má uhorka veľa. Ale až na jednu Vás v podstate nemusia zaujímať. Moderné šľachtenia sú na ne dosť rezistentné, plus väčšina chorôb ich napadá až koncom sezóny keď máte uhoriek plné zuby a je vám jedno že skapú. V roku 1984 sa ale objavilo ultimátne zlo, pleseň uhorková. Je schopná zaútočiť už na začiatku sezóny a škody sú veľké. Farmári z nej boli tak zúfali že sa pokúšali nahradiť uhorky cuketami. Áno, vďaka tejto chorobe bola cuketa zavlečená na Slovensko. Hlavne kvôli tejto chorobe sú komerčne pestované uhorky každý týždeň bombardované postrekmi. Oficiálne. Neoficiálne aj dvakrát za týždeň keď je blbé počasie. Keď som to raz tak posral a napestoval málo uhoriek, tak šla žena na tržnicu s tým, že sú lacné a ona si dokúpi. A potom pri umývaní na mňa že ta voda je nejaká namodralá. Každý kto striekal proti plesni asi vie čo to znamená. Aj už spomínaná najodolnejšia odroda na trhu Blanka je len priemerne odolná. Ak chcete pestovať bio, mno, dá sa ale nie je to jednoduché. Základ je, že voda sa musí dostať ku koreňom ale nie na list. Listy musia byť suché. Chránené aj pred rosou. Optimálne vyviazané do prievanu niekde pod prístreškom alebo vo vetranom skleníku.

Tým sa pomaly dostávame k samotnému pestovaniu. Poštudovali ste si. Vybrali ste si tú pravú odrodu ktorá spĺňa vaše požiadavky na rozmer, farbu, chuť . Prídete do najbližšej predajne semiačok. Zistíte že ju nemajú ale zato majú 50 ďalších o ktorých ste nikdy nepočuli. Vyberiete si tú s najkrajším obrázkom na obale a idete na to.

Prvá základná vec. Uhorka neznáša chlad. Nie mráz. Ona neznáša chlad. Pod 15°C obmedzuje násadu kvetov. Pod 10°C prestáva rásť. Keď klesne teplota pod 8°C uhorka začne uvažovať o tom či má taký život zmysel a či by nebolo lepšie zomrieť. Seriózne. Nekecám. Takže von na pole s ňou ideme niekedy v polovici mája, v chladnejších regiónoch aj neskôr. Môžete ju buď priamo vysiať alebo ak ste netrpezlivý tak predpestovať priesadky. S tými ale pozor. Na obaloch sa uvádza že sa predpestováva v apríli. Myslí sa tým ale koniec apríla, nie začiatok. Uhorka totiž vie veľmi svižne vyklíčiť a môže sa vám stať že vonku chladno a uhorky na okne sa snažia vyliezť na luster. Ďalším rizikom priesadok je precitlivenosť uhoriek na presádzanie. Ja kvantum rastlín predpestovávam nahusto vo válovčekoch. Keď majú ísť von vysypem, vyjednotím, nahádžem do dier, zasypem. Neserem sa s tým. Uhorky mi na túto metódu zareagovali tak že 90% z nich skapalo. Citlivučko, vysadené po jednom v sadbovači, nepoškodiť zemný bal okolo koreňov, nešokovať počasím. Primadony sú to.

Vrúbľovanie uhoriek. Robí sa hlavne u hadoviek (a melónov). Vypestujete si nejakú dyňovitú podnož a navrúbľujete na ňu hadovku. Testoval som a je to fakt seriózny rozdiel. Takto dopestované rastliny sú sakra silnejšie a životaschopnejšie. Tá dyňa púšťa korene 20 krát väčšie než uhorka. Akurát je to riadna pipľačka. Výsledok je ten že môžete pred susedmi machrovať metrovými zelenými falusmi. Ak si vystačíte s 20 - 40 cm hadovečkou tak tento krok preskočte.

Zem. Hlinitá, humózna, plná živín. Ako som spomínal sú to primadony a majú relatívne slabý koreňový systém. Potrebujú živiny pod nosom, neprehnojiť ale chémiou, radšej z času načas prihnojiť. A stabilný prídel vody. Ale vodu chce aj pleseň a preto je teda optimálny systém veľkého hniezda kde sa voda leje do stredu hniezda alebo polievania do brázdy vykopanej vedľa rastlín, nie na rastliny. Alebo sa na to vyprdnete, spon 100*50 cm pre horizontálne, 100*30 cm pre vertikálne vedenie a keď je plesňové počasie v pravidelných intervaloch budete chrliť meď a síru.  

Ak už uhorky rastú, tak strážiť pleseň, polievať a v prípade extrémnych horúčav pritieniť. A pravidelne zbierať. Zberom podporujete rast nových plodov, ktoré môžete znova zbierať a tým podpor... veď viete o čom je uhorková sezóna.