Nenechajte sa obmedzovať a splňte si detské sny. Stačí naplniť dve základné kritériá. Je nevyhnutné aby ste bývali na sídlisku a vlastnili plantáž. Usídliť sa na dvadsaťtisícovom sídlisku nie je až tak náročné ako by sa mohlo zdať. Rozvoj urbanizmu nás vyhnal z milovaných jaskýň či brlohov. Nakoľko je v dnešnej dobe nevyhnutné vlastniť nehnuteľný majetok, tak vás spoločenský tlak donútil vziať si ultravýhodnú nenávratnú novomanželskú pôžičku v 83-tom, aby ste sa mohli hrdiť betónovým hniezdom. Pôvodne ste spätý s prírodou a túžba opäť sa s ňou zblížiť podnecuje ku kúpe záhrady v populárnej socialistickej vychytávke - záhradkárskej osádke. Aby ste však získali plantáž ako sa patrí, počkáte strategicky 25 rokov plných utrpenia, kým vám svokor daruje svoju záhradku, čistou náhodou susediacu s tou vašou. A tak sa zrodí desaťárová plantáž.


Za plantáž s dvoma záhradnými haciendami, slúžiacimi ako sklady materiálu a náradia, sú zodpovední štyria ľudia. Hierarchickú vrchnosť predstavuje gazda a jeho stará. Gazda, zvaný kápo, mukluje do úmoru a jeho polovička sa chodí občas opaľovať. Stará sa teší, lebo na jar starý opustí vyležané miesto v gauči a presťahuje sa na záhradu. Termín jeho návratu je zradný, no zvyčajne ho však očakávajú s príchodom prvého snehu. Boli pragmatici, čiže si zaobstarali dvoch neplatených poddaných - deti. Mladý bol uznaný za nespôsobilého a vykázaný z činnosti po incidente s rýľom a hadicovým zavlažovacím systémom. Mladá, zvaná gazdiná, nemala na výber odkedy sa naučila v kuchyni obracať. Stará si začala užívať zaslúžený odpočinok.


Hlavný kápo plantáže je mamonár a všetko je mu málo. Načierno usalaší pár metrov od osádky 60 rodín včiel. Cíti sa výnimočne geniálne, lebo nie je lepší nápad ako ubytovať robotnice blízko kvitnúcich ovocných stromov a kríkov na východe, repkového pola z južnej a západnej strany a lesoparku na severe. Susedia ho nenávidia, obzvlášť keď vytáča dva krát v roku med. Priemerná ročná produkcia 1,2 tony však hreje na duši a podnieti ho k odkúpeniu mestského pozemku, čím zlegalizuje trvalý pobyt pre svoje bzučnice. Projekt s názvom „Bioprodukcia včelej materskej kašičky v kočovnom včelíne“ dostal zelenú. Večná sláva čerpaniu eurofondov. Jeho rodina pozná rafinovaný cukor iba z letákov. Hlavný kápo je príležitostný pytliak. Nezabíja pre potechu, kynoží iba to čo sa snaží ohroziť jeho statky. A tak sa občas stáva, že pri revízii mraziaceho boxu sa objavia flákoty mäsa s popisom „Muflón`12“ či „Stehno - mačka `13“. Kápo je totiž srandista a vie ako vytočiť gazdinú.


Po určitej dobe, ho prestane napĺňať bezduché pestovanie a tešenie sa z úrody, najmä keď sa rozmohol na neúrodnej pôde. Jeho chyba, mal si zaobstarať geologický prieskum podložia vopred. Aby sa nenudil, rozhodne sa chovať sliepky a zajace. Nič by však na tom nebolo zvláštne, len keby nebýval v byte. Hydina hádže desať vajec denne, ktoré sa v štvorčlennej domácnosti nedajú zužitkovať. Niet iného východiska a tak sa aj babka (cukrovkárka s dysfunkčnými obličkami) s dedkom (čakajúcim na výmenu srdcovej chlopne) musia každý tretí deň obetovať pre štandardnú praženicu z tucta vajec. Štandardná je preto, lebo babka sa ani po šesťdesiatich rokoch kuchárskej praxe nezmierila s tým, že existuje aj iná množstvová jednotka ako tucet. Hladina cholesterolu stúpla v rodine rapídnym spôsobom. Vždy keď sa otvorí chladnička prepukne skupinový pečeňový záchvat. Za týždeň mladá spraví tri plechy koláčov, len aby trochu ubudlo zo zásob. Výsledkom je, že okrem koláčov kysne aj celá família. Na spoločnú jazdu výťahom zabudli už pred rokmi.


Okrem rajčín, uhoriek, chilli a tekvice sa inej zelenine nedarí. Osobitným prípadom je číre zlo menom cuketa. Nedá sa nazvať zeleninou, pravdupovediac nedá sa pomenovať inak ako vyjebaná cuketa. Je to mor, ktorý nekontrolovane zahltí celú plantáž. Márna je aj snaha ju rozumne spracovať, nakoľko jej sezóna trvá štyri mesiace. V jeden týždeň sa striedajú cuketové lahôdky na všetky spôsoby. Cuketa vyprážaná, zapekaná s cestovinami, dusená s bravčovým, pečená plnená mletým mäsom, cuketovo-zemiakové placky, cuki-koláč... Najväčší sajrajt je vyprážaná cuketa. Samotný pokus o trojobal zlyháva na vodnatosti cukety a jej neschopnosti viazať vajcia na múku, ktorá sa nemá kde zachytiť. Po vypražení sa z nej stane sladká sopľovitá hmota v chrumkavej strúhanke. Gazdiná sa cez víkend teší ako umne zlikvidovala zásoby v špajzy. V nedeľu sa vráti kápo z plantáže a donesie ďalších šesť cukiet. Zúfalá žena padá k zemi, a jediné na čo sa zmohne, je hysterický smiech a následný plač. Pre ilustráciu, nebavíme sa o roztomilých 15 centimetrových šalátových cuketkách. Nie, nie. Sú to trojkilové svine, ktoré s vami budú hrať psychologickú hru. Pri rannej kontrole sa nenápadne maskujú za nežné žlté kvety. Na druhý deň podvečer je možné ich použiť ako útočnú zbraň. Ani hophopkovia sa ňou nedajú kŕmiť. Pri pokuse zakomponovať ju do stravy utekajú do rohu zajačinca, kde vytvoria vydesenú dychčiacu hrču chlpov. Kápo mal snahu prešťať hophopkov, no neuspel. Cuketu nakrájanú na kocky zmiešal s kúskami jabĺk dúfajúc, že na to neprídu. Ich názor bol jednoznačný. 34 mikromozgov sa spojilo v alianciu, ktorá zakamuflovanú cuketu vykopala ku dverám kam odkopáva aj bobky. Vyjebaná cuketa...


Pokým kápa neskolili problémy s vysokým tlakom aktívne pil. Vďaka aktívnemu pitiu bolo vyriešené spracovanie prebytočného ovocia. Hodilo sa do suda, nechalo kvasiť, potom sa vypálilo a pilo. Gazdinej sa neoplatí zavárať bobuľovité ovocie pôvodne určené na výrobu vína. Občas spraví džem aby sa nepovedalo a susedia mohli závidieť. Zvyšok mohutne investuje do výroby koláčov pre podporu výkrmného režimu a do zmrazenia na zimné obdobie. Po mesiaci sa vzdá a z nudy, plus v rámci prípravy na apokalypsu/vojnu/mor začne vyrábať pečený čaj. Po sérii troch neúspešných pokusov a dvoch obarených končatinách vychytá všetky muchy receptu od Jara Žideka. Klamal, špina jedna. Za hodinu na 130°C sa nedá upiecť čaj z ovocia a cukru v pomere 2:1. Vznikne iba džús. Prvý dúšok jej kivovo–mätového pečeného čaju si podmaní každého. Vynímajúc silných alergikov.


Jeseň prináša zaslúžené vykúpenie pre všetkých ušiakov a nosnice. Zomierajú skupinovo. Zajačie fašírky aj chrbátik na smotane idú každému po pár dňoch hore krkom. Gazdiná už nemá komu mäso rozdávať, tak zapne aj záložný mraziaci box, a stehnami zo zajacov je nútená utesňovať každý náznak voľného úložného priestoru, ktorý nestihli zabrať kurence. Masívna produkcia orechov je dôvodom, prečo sa múka vytratí z bežnej váry minimálne do Veľkej noci. Sezóna tekvice so začiatkom v októbri je pre mladú gazdinú tou najkrajšou časťou v roku. Má pre ňu zvláštne čaro. Je si vedomá, že len čo skončí, bude mať pokoj do mája. Svojou podstatou je porovnateľná so sezónou cukety. Kápo dotrepe cez 200 kíl, a mladá môže zavárať „tekvicu à la ananás“ až do bezvedomia.