Slovenské internety sa v nedávnej dobe zmenili z liahne politológov na výročné stretnutie hokejových trénerov. Ak ste to nepostrehli, tak to bude pravdepodobne tým, že táto zmena prebehla rýchlejšie, než váš prvý sex (a aj terajší, ak nejaký máte). Facebooky, Twittre a kadejaké miesta, kam sa chodí slovenská spoločnosť vyrozprávať, sa zrazu zmenila zo zaužívaného hesla „tak si ich zober domov, ty slniečkar!“, na „p*če, to aj ja by som lepšie hral“. No a presne takéto vyjadrenia potom našich chlapcov zarmútili a s bolesťou na duši si povedali, že majú v p*či a keď neni fejm na facebooku, neoplatí sa hrať. A tak to aj celé dopadlo. Ešte predtým, než sa do mňa pustí prvý národovec s okrídlenou 38čkou vytetovanou na chrbte, chcem prehlásiť, že mám hokej tak nejak na faluse a tento článok píšem iba preto, že sa jednak musím učiť na štátnice a jednak dúfam, že nazbieram strašne veľa lajkov a budem raz slávnejší než Ladižinský (to je ten, čo sa naživo snaží robiť srandu).

Zásadné pravidlo fandenia v hokeji hovorí o tom, že čím viac vlajok máš na svojom aute, tým si väčší národniar. Toto pravidlo okamžite stráca platnosť deň pred a po majstrovstvách. Potom o vašej národnej hrdosti rozhoduje počet zazdieľaných Kolárových videí, množstvo ľudí vo vašom okolí, ktorých ste za posledný týždeň ohovárali, alebo množstvo vlakov, ktoré ste uchránili pred menšinami. Aby som nebol povrchný, musím uznať, že mňa samého občas chytila taká vlna, keď som si zapindal do našich, ale nesebecky to celé zvaľujem na pivo, takže ja som vlastne ten dobrý. Dosť bolo vykecávačiek, poďme spoločne rozanalyzovať, čo stálo za úspechom našich reprezentantov!

V prvom zápase sa naši chlapci stretli s reprezentáciou krajiny, ktorej metropolu chcel v minulosti jeden náš popredný politik zrovnať so zemou na pásovom obrnenom bojovom vozidle. Tušíte správne, sú to naši južní susedia – Maďari. Zápas nepriniesol viac menej žiadne prekvapenia, nakoľko Maďari ešte stále boli v pomykove z toho, že v ruke nedržia varechu na halászlé, ale hokejku. 4:1 pre Slovensko. Z našich hokejistov sa stávajú na facebooku modly.

Hneď na druhý deň sa naši nebojácne vybrali sťa Martin Daňo na mestský úrad do boja proti Le Fancúzsku. Opäť sa nekonal žiadny le mirákel, keďže výber Francúzska sa ešte minulý rok korčuľoval na kolieskových korčuliach po šanzelizé (le fonetický preklad). 5:1 pre našich a na Slovensku nastáva nirvána, ľudia od radosti nevedia, čo so sebou. Zaznamenané boli prípady sledovania seriálu Divoké kone a taktiež jeden prípad dobrovoľného prihlásenia sa na Trnavskú univerzitu.

Keď sa už zdalo, že naši idú ako namazaný stroj a dresy z Kauflandu mizli rýchlejšie ako teplé rožky, dostali sme silný Schlag. Merkelovej manschaft zložený z výhradne aríjskych jedincov, ktorí oproti našim žížalám vyzerali ako o tri evolučné stupne popredu. Našim sa podarilo otvoriť gólový účet, no potom si pravdepodobne povedali, že to by asi aj stačilo a zvyšok hry sa opierali o hokejky a zdatnejší občas aj prekorčuľovali polovicu ihriska. Nemci nám tam potom nasukali 5 a to znamenalo len dve veci. Že slovenskú hymnu preventívne vyradili z playlistu, lebo vedeli, že už bude zbytočná na týchto majstrovstvách. A že na Slovensku je asi 5 miliónov lepších hokejistov než tí, čo boli na majstrovstvách. Čísla poskytol štatistický úrad. Zdeno Cíger Hronský, tréner našej reprezentácie, sa následne rozhodol, že chlapcom pošle hromadnou SMSkou pokyny k tréningu, lebo šak on s nimi byť nemôže, ešte by si ľudia pomysleli, že s nimi má niečo spoločné. Čo však čert nechcel, úradoval autokorekt, a namiesto prihrávania naši chlapci usilovne trénovali prehrávanie. Chlapci sa k tomu vyjadrili iba slovami „tag určitééé, prišlo nám to divné, ale mysleli sme si, že Zdeno odkukal nejakú novú taktiku, tak sme do toho dali všetko“.

Zápas s Bieloruskom vyzeral prvé dve tretiny celkom nádejne a naši chvíľkami aj vyzerali, že hokej hrali aj niekde inde než na Xboxe, avšak po dvoch strelených góloch si povedali, že asi aj stačí vlastnej hry a budú sa riadiť tým, čo im tréner kázal trénovať. Efektivita tréningu sa premietla do hry a naši úspešne vyfasovali 4 góly a prej*bali vyhraný zápas spôsobom nám vlastným. Cíger Hronský sa na tlačovke priznal, že „zabudol do súpisky zavolať obrancov a tieto miesta zaplnil pracovníkmi VPP z Trebišova, ktorým iba navliekol dresy s menami hokejistov“.  Naši chlapci sa taktiež pre slovenské médiá vyjadrili, že ich z negatívnych ohlasov na internete bolí veľmi srdiečko, vraj takmer rovnako, ako nás oči zo sledovania toho hokeja.

Zápas s Kanadou naznačoval, že naši môžu iba prekvapiť. A veru prekvapili! Prekvapivo dostali iba 5 gólov a neprekvapivo nedali ani jeden. Vlastne ani poriadne nevystrelili. Zahraničné média taktiež vyzdvihli slovenských hokejistov, že ich najväčšou výhodou je, že keby chceli spáchať samovraždu zastrelením, tak sa netrafia. Všetko zlé je na niečo dobré. 5 gólov tam padlo rýchlejšie než Radičovej vláda a Kanaďania sa tak mohli po tomto exibičnom zápase vrátiť ku svojim prost...e fanúšičkám. 

O zápase s Fínskom vám toho veľa napísať nemôžem, nakoľko som ho presedel vonku pri pive a vtedy je moja pozornosť zameraná skôr na tekutiny predo mnou, než na to, čo sa deje na plátne. Za stavu 4:0 si naši už na lavičke veselo popevovali hit od Josefa Melena – Ne petku ne, keď došiel aj piaty gól a bolo po všetkom. Teda nie tak úplne. Nemci majú v sebe ešte mnoho hrdosti aj napriek historickým faktom a zabojovali o svoj postup, čo nám dalo ešte šancu, avšak museli sme zdolať ´Muricu.

Zápas s ´Muricou sme odohrali relatívne dobre a asi prvýkrát sa na náš hokej dalo celkom pozerať. Šťastie (a Zuzana Plačková) je ale vrtkavá k*rva a Amíci nám dali dva šťastné góly, takže zápas skončil remízou, ktorá pre nás znamenala, že naši išli prvým spojom domov. Mali sme aj na výhru, ale Réway pravdepodobne 5-krát netrafil bránku z metra, ale on si to môže dovoliť, keďže ho nezaujíma, čo si iní myslia. Zápas sme síce v predĺžení vyhrali, čo nám bolo kako platné. Náš brankár Hudáček však vytasil pár zákrokov, vďaka ktorým aspoň budú hovoriť o našich aj v inom svetle, než že sú to lemry lemravé.

Na záver by som sa chcel poďakovať našim hokejistom, že aj napriek ich výsledkom mi krátili chvíle, ktoré som mal tráviť produktívne a že vďaka nim som mohol napísať tento balast. Taktiež sa chcem poďakovať OBOM! frajerom, ktorí mi poslali dobrovoľný príspevok, ktorý svedomito prepijem za účelom druhej časti Rumokatolíckej bibLEJe. Nuž, vlajky zo späťákov dolu, dresy môžete odložiť (alebo skúsiť vrátiť do Kauflandu) a pomaly sa pripravovať na futbal! No a ako by legendárny GOLonka aka. Gillettka povedal „Keď toto vidím do p*če, tak sa na to rovno môžem vyj*bať“.