Každá armáda raz za čas zorganizuje nejaké to cvičenie. Američania v roku 2002 uskutočnili Millenium Challenge 2002 (MC2002). Taká drobnosť, trvalo tri týždne, stálo štvrť miliardy dolárov, zúčastnilo sa ho 13 500 ľudí. Cvičenie prebiehalo zmiešanou formou, čiastočne ako počítačové simulácie a čiastočne v skutočnosti. 

Modrý tím predstavoval ako vždy tých dobrých, Američanov. Tí mali doniesť demokraciu do bližšie nešpecifikovanej blízko-východnej krajiny, zvrhnúť diktátorský režim, zaistiť zbrane hromadného ničenia a chrániť obchodné námorné trasy. Červený tím alebo OPFOR (Opposing forces) sú už od čias studenej vojny tí zlí. Boli diktátorský štát s veľkou, ale nie úplne modernou armádou. Štát síce nebol nikde priamo pomenovaný, ale podľa viacerých indícií to vychádzalo na Irán. Ich úlohou bolo udržať sa čo najdlhšie a spôsobiť modrým také straty, aby sa stiahli. 

Modrí si chceli vyskúšať spoluprácu medzi viacerými vetvami ozbrojených síl, kopec nových technických hračiek a celkovo potvrdiť si svoju novú doktrínu.  Cvičenie sa síce odohrávalo v roku 2002, ale stav armády a zbraní simuloval rok 2007. T.j. chceli používať zbrane, ktoré ešte neboli zavedené do výzbroje (a niektoré z nich nie sú doteraz).

 

Plán modrých bol jednoduchý, zväz lietadlových lodí (dve lietadlové lode, plná riť sprievodných torpédoborcov, krížnikov a zopár výsadkových lodí) pripláva k nepriateľovi. Dajú mu ultimátum, aby sa do 24 hodín vzdal. OPFOR sa samozrejme nevzdá, ale poští sa od strachu a zalezie do obranných pozícií. Tie modrí vybombardujú. Červení podniknú zmätený protiútok, kde vrhnú do boja všetko, čo im ostalo. Ten samozrejme Američania poľahky odrazia a potom pošlú výsadkárov z lodí a lietadiel na pevninu a za dva týždne krajinu “oslobodia.” Celé to bude istené natrčenými elektronickými ušami a desiatkami vyhodnocovačov, takže budú vedieť o každom nepriateľskom kroku ešte predtým, ako ho nepriateľ urobí. Celý plán sa výrazne spoliehal na technologickú prevahu nad nepriateľom.

Veliteľom červených bol generál vo výslužbe Paul K. Van Riper. Mal povesť nekompromisného a tvrdého chlapíka, bojoval a velil vo Vietname a v Púštnej búrke. Ten sa vojnových hier ako veliteľ OPFOR zúčastňoval celkom pravidelne. Rok pred MC2002 hral veliteľa nejaké malého štátu s balistickými strelami. Počas cvičenia mu bieli (velenie a rozhodcovia cvičenia) oznámili, že mu práve modrí zbombardovali všetky raketové silá, aj keď v skutočnosti ani nevedeli zistiť, kde sa nachádzajú. Potrebovali to, aby cvičenie pokračovalo podľa scenára. Riper bol samozrejme nasraný, ale sľúbili mu, že MC2002 bude úplne iné, bude mať voľnú ruku a bude môcť bojovať najlepšie, ako bude vedieť. 

Modré lode sa priblížili k pobrežiu červených. Zaslali im podľa plánu ultimátum a dali 24 hodín na kapituláciu. Tu prichádza Riperova chvíľa. Vedel, že na férovku nikdy nevyhrá, tak začal asymetrický boj. Okamžite začal zisťovať pomocou malých civilných lodiek a neregistrovaných ľahkých lietadiel pozíciu útočiaceho zväzu. Vysmial celú americkú elektronickú výzvednú techniku, pretože so svojimi ľuďmi komunikoval pomocou písaných depeší vozených motorkármi a svetielkami s morzeovkou. Rozhodol sa preventívne zaútočiť ešte predtým, ako preventívne zaútočia na neho. 

 

Zistil pozíciu lodí, popresúval všetky svoje rakety do palebných pozícií na pobreží, prípadne na civilné lode a lietadlá. Potom vydal rozkaz k mohutnému útoku. Bol zakódovaný do volania muezínov z minaretov. Americké lode síce boli vybavené elektronickým systémom Aegis, ktorý mal prilietajúce strely detekovať a zničiť, ale nepočítali s tým, že striel priletí tak veľa naraz. Systém to preťažilo a potom už len vyhodnocovali červené zásahy na obrazovkách. Za 5 minút stratili lietadlovú loď, desať sprievodných krížnikov a 5 zo 6 výsadkových lodí. V skutočnom konflikte by to znamenalo 20.000 mŕtvych. To však nebolo všetko. Vzápätí dorazili rýchle člny naložené výbušninami, ktoré podnikali samovražedné útoky na zvyšné lode. 

Velenie modrých, ako aj bielych stíchlo. “Potopili celú zasranú flotilu, čo teraz?” Cvičenie nemohli ukončiť už druhý deň obrovským fiaskom. Okrem toho hlavná časť cvičenia zahŕňala aj ostrý výsadok mariňákov a výsadkárov z 82nd Airborne. Niečo sa teda naučili, flotilu respawnli, tvárili sa, že útok odrazili a cvičenie pokračovalo ďalej. Toto Riper ešte celkom pochopil, aj keď ho to štvalo. 

 

Časť vzdušného výsadku mali prepraviť konvertoplány V-22 Osprey. Konvertoplán je stroj, ktorý vyzerá ako vrtuľové lietadlo s veľkými vrtuľami. Pri vzlete a pristátí preklopí krídla s vrtuľami hore a funguje ako vrtuľník. Vo vzduchu preklopí krídla do cestovnej polohy a letí ako bežné lietadlo. Nevýhodou je, že obrovské vrtule (priemer rotora 11,6 metra) zanechávajú radarovú stopu jak prasa. Riper nepotreboval žiadne špičkové radary, aby ich zachytil, pomaly stačilo na mikrovlnku napojiť televízor a mohol Ospreye sledovať. Preto nechal všetky svoje protilietadlové prostriedky zakopať tak, aby boli chránené pred bombardovaním a zároveň po ruke, aby vymazali zo vzduchu pristávajúce konvertoplány. Tu však zasiahli bieli a scenár cvičenia. 

“Prosím, vykopte protilietadlové zbrane a sústreďte ich na túto planinu, aby sme ich mohli zbombardovať.”

 

“To je predsa nezmysel. Takto ich môžem efektívne využiť a klásť odpor.”

 

“To by tie handrové hlavy nikdy nenapadlo, presuňte ich na tú planinu, fakt, si chceme vyskúšať ako povyskakujú tí výsadkári.”

 

O pár leteckých útokov neskôr. 

 

“Stále ste netrafili všetko, už môžeme začať strieľať na lietadlá?”

 

“Nie, nemôžete.”

 

“No dobre teda, mám tú plnú riť chemických a biologických zbraní, ktoré mi chcú modrí zhabať. Môžem im to tam jebnúť, keď pristanú?”

 

“Noo, radšej nie, viete, výsadkárov máme požičaných len na 36 hodín. Keby ste tam akože odpálili zbrane hromadného ničenia (ZHN), museli by sme čakať, kým by bola pristávacia zóna akože bezpečná a to by pozdržalo celé cvičenie. ZHN naložte na autá a niekam si ich schovajte.”

 

Riper teda stiahol svoje jednotky a nechal výsadkárov pristáť. ZHN sa mu darilo operatívne presúvať tak rýchlo, že ich nedokázali nájsť. Tak mu ich velenie zobralo a uložilo ich na neprehliadnuteľné miesto. Vtedy ich všetkých poslal do prdele, povedal, že sem neprišiel robiť štatistu a rezignoval z velenia červených.  

 

Nakoniec to úspešne dobojovali. Modrí dosiahli úplné víťazstvo, aj keď nie také zdrvujúce, ako čakali. Nesplnili všetky ciele, ktoré mali dosiahnuť. Napríklad sa im nepodarilo v časovom limite zvrhnúť vládu. Také menšie varovanie, že ani keď hráš s poznačenými kartami proti zrkadlu, nemôžeš podceňovať ani partiu fanatikov na somároch.

 

Riper po cvičení napísal 10 stranovú správu a rozposielal ju každému, kto mal na výložkách viac hviezdičiek ako on. Dala by sa zosumarizovať. "Jebe?! Myslel som, že budeme trénovať na vojnu, nie že si budete dokríža honiť. Egá." Odpoveď nedostal.