AJAX alebo ELO? Predpokladám, že v tejto chvíli väčšina z vás povedala AJAX, teda za predpokladu, že viete, čo to znamená. A keď neviete, tak okamžite opustite tento článok, lebo nemáte základné vedomosti, či už ste muž, žena, mačka alebo iný hybrid. Ale keďže mužské osadenstvo tento klub určite pozná a ženské aspoň tuší, že existuje, môžeme pokračovať.
A keď futbal, tak dobrý. A keď kapela, tak obstojná, síce trošku obstarožná, ale chlapi to stále vedia roztočiť aj s umelými kĺbmi, aj na invalidnom vozíčku.
A tak som sa s priateľmi vybrala jeden víkend do Amsterdamu, za účelom spojenia pekného s užitočným, aj keď teraz neviem, čo je tu pekné a čo užitočné. Zápas AJAX a koncert ELO sa konal v rovnaký deň, takmer na rovnakom mieste. Len začiatky sa líšili. Keď ste sa postavili pred halu AJAX a otočili ste sa k nej chrbtom (áno, ako v tej rozprávke „ku mne čelom, k lesu chrbtom”), tak ste stáli pred halou, kde sa odohrával koncert. Les nebol široko ďaleko nikde a na námestí bolo presne 19 stromov. Asi si vzali príklad zo Slížov a aby neboli za sedlákov, nebolo pre istotu vidieť ani malý kúsok zbytočného trávnika. Ale nakoniec som jeden trávnik našťastie objavila, veď kde by sa v lete piknikovalo.
Nebudem písať o krajine, to tu už bolo a dosť podrobne. Taktiež nebudem písať o Holanďanoch, pretože ich ochota a večný úsmev tiež už boli spomenuté a vraj povestné. Ale v ten víkend si asi všetci domorodci vzali dovolenku a odišli so svojimi prívesmi fajčiť trávu na Balaton. A v Amsterdame ostali len CP-čkári. Zamračení a mrzutí, človek sa hneď cítil ako doma.
Ale vráťme sa... Zápas začínal poobede a už od rána to pred štadiónom žilo, pretože sa hrala najvyššia liga. V klubovom obchode bolo otvorené a nad ním boli vyvesené vlajky. Hneď pri ňom bol obchod s handrami pre malé decká. To asi preto, aby sa potenciálne, aj skutočné mamy mohli pokochať, kým autori ochkajú a krochkajú vo vedľajšom klubovom zariadení. Pred štadiónom sa začali rozmiestňovať prenosné karavany na predaj všetkého možného.
Pomaly sa začínali otvárať puby a hudba revala zo všetkých strán. Okolo obeda sa už nedalo nájsť miesto na terase ani vo vnútri pubov a reštík a aj pouličné stánky zažívali peklo. Tesne pred začiatkom zápasu sa námestie vyprázdnilo. Ľudia odišli, smeti ostali. Každý, kto sa nezúčastnil na zápase námestím prechádzal šuchotavým krokom a odkopával smeti tak, aby si urobil cestičku. To ste potom prišli večer na hotel, na zadku prilepená žuvačka, na ľavom rukáve kečup a na hlave rana, pretože miestne dieťa – malý futbalista si práve trénoval, ako najvyššie vykopne loptu a sem tam sa aj trafil. Len vás nikto neupozornil, že lopta letí priamo na vašu hlavu. A možno aj upozornil, ale kto by rozumel tomu krochkaniu? Kto bol na zápase v takomto veľkom klube a štadióne, vie, aká je tam atmosféra a veľa energie. Tu jej bolo nadmieru, pretože AJAX v ten deň vyhral 4:0. Bol to jeho posledný zápas doma a mal rovnaký počet bodov ako druhý v tabuľke. Toľko gólov mu naozaj bodlo. Takže vládla všeobecná spokojnosť. A to chce čo? No predsa zapiť. Heineken tiekol potokom, takže po skončení zápasu sa situácia zopakovala, len smetí trochu pribudlo. Miestni boli šťastní, a tak sa spievalo a tancovalo dlho do noci. Asi dve hodiny po skončení zápasu nabehli stroje a ľudia, do dvoch hodín by ste ani netušili, že sa v ten deň nejaký zápas konal. Zápas bol teda za nami, hurá na koncert.
Tu už bola iná situácia. Ľudia rôznych tvarov, veľkostí a veku prichádzali v najväčšej slušnosti pred halu, slušne vošli dnu, obsadili si miesto a išli sa občerstviť. Keď poznáte systém občerstvovania na akciách v Holandsku, iste viete, že je zavedený kupónový predaj. Pri pulte je automat, kde si kúpite kupóny a tie potom vymeníte za chľast. Všetci sú určite nadšení, pretože najskôr si vystojíte radu pred automatom, následne radu na chľast a čašník sa teda určite nepretrhne, keďže nemá šancu dostať pár drobných do kešene. Ale ku koncertu. Celý koncert mi pripadal až priveľmi slušný a sterilný. Ľudia sedeli na svojich kreslách a po skončení každej pesničky ukážkovo zatlieskali a čakali na ďalšiu. A keďže starí páni si dávali načas a prestávky medzi skladbami boli statočné, koncert vyzeral asi takto – pesnička, potlesk, ticho, pesnička, potlesk, ticho. Asi využívali pauzy na inhalovanie kyslíka. Sem tam niektorí zo starších divákov nevydržal /asi neužíva Prostamol/ a musel si ísť cvrknúť. Tak ste často namiesto pódia videli nedobrovoľnú mexickú vlnu, čo ešte viac nabudilo kapelu, netušiacu, čo sa deje. Na konci si diváci zo slušnosti potleskom vypýtali prídavok, na čo sa im dostala jedna skladba a po nej sa všetci disciplinovane postavili a išli domov. Aj vonku bolo dosť ticho. Na to, že vraj bolo na koncerte okolo 17 000 ľudí, nechápem, ako sa mohli tak rýchlo vypariť. Ešteže boli k dispozícii stále fanúšikovia futbalu, ktorí pokračovali v zábave, a tak ste sa mohli pridať.
Neviem, aké zážitky majú iní, ale ja môžem konštatovať, že ak by som si mala ešte raz vybrať, tak určite radšej AJAX, ako ELO. Takže ak plánujete ísť na koncert v Holandsku, choďte radšej na futbal, zabavíte sa viac.
Mimochodom, počas celej cesty z Viedne do Amsterdamu a naspäť som ani raz neukazovala doklad totožnosti. Jasné, prebehla klasická bezpečnostná kontrola, ale keďže som mala letenku kúpenú a následne „čeknutú“ online, prechádzala som letiskami bez absolútnej kontroly. Hneď sa cítim bezpečnejšie, keď viem, že mi stačí požičaný, alebo ukradnutý občiansky, na ktorý si kúpim letenky a idem, kam sa mi chce... radosť cestovať.. a najlepšie do Amsterdamu.
