25. septembra sa v Bratislave príhodne uskutočnil 25. ročník Pivného behu Bratislavou. Ako názov sám napovedá, ide o kultúrno-spoločensko-športové podujatie ktorého definíciu, štatistiky a všetku možnú dokumentáciu nájdete na webe podujatia www.pivnybeh.sk - chalani to majú vychytané, takže sa im do toho nebudem srať.
Za mňa to bol šiesty ročník, čo je zhruba o šesť ročníkov viac ako by bolo milé mojej pani manželke ale heavymetal si nevyberá. V krátkosti prebehnem pravidlá, podrobné znenie nájdete na vyššie uvedenom webe. Súťažia dvojčlenné družstvá, je jedno akého pohlavia. Cieľom dvojice je vypiť v čo najkratšom čase všetkých sedem pív na trase, ktorú sa dozviete pri registrácii družstva, najneskôr jednu hodinu pred štartom. Chlapi pijú veľké pivá all the time, dievčence môžu (ale nemusia!) piť pivá malé, s výnimkou piva na štarte a v cieli. Štartové pivo sa pije na pokyn poroty a až po jeho dopití môžu súťažiaci vyraziť na ďalšie stanice (vždy sa udrbávam na obraze cca 150 ľudí, držiacich o 14:00 v sobotu v centre Bratislavy nad hlavou pollitrák s pivom ktorý následne exnú a začnú prebiehať cez cestu).
Následne sa na každej zástavke (čítaj v krčme) na trase preukazuje družstvo papierom na ktorom má zaznamenané absolvované pivá/podniky. Až po vypití veľkého piva oboma členmi dostane družstvo od poroty záznam do papiera a môže pokračovať do ďalšej krčmy. V cieli sa čas zastavuje po odovzdaní záznamu porote a dopití cieľového piva. Zvracanie je penalizované trestnými 30 minútami prepočítanými k celkovému času a berie sa do úvahu do 30 minút po dobehnutí. Po uplynutí tejto lehoty je zvracanie povolené (spravte si poznámku, ešte o tom bude reč). Na presuny medzi stanoviskami je povolené využívať svoje nohy a mestskú dopravnú hromadu. Bicykle, taxíky, ubery, okolobežky a podobne sú zakázané.
Po minuloročnom behu ktorý sa niesol mierne v znamení undergroundu a ktorý zázračne padol doprostred časového obdobia kedy sme sa vďaka ZPH tvárili že korona sa nás netýka sme upustili z ambícii a mali v pláne účasť len zážitkovú. Navyše to po minulom ročníku mal byť druhý rok kedy postavíme len jedno družstvo. Plány sa ale menia, nakoniec sme nominovali družstvá dve a po sebavedomom vyhlásení jedného z členov “tento rok ideme (zase raz) na víťazstvo” bolo všetko ako má byť. Čo sa týka bežeckej zložky, ja osobne som si vstúpil do svedomia a bol som behať. Presne raz. Ostatní členovia prípravu rovnako nepodcenili a pivo pili stále. Poučení z predchádzajúceho ročníka, kedy sme si spravili “základ” vo forme kompletného burger menu cca hodinu pred štartom, čo nás veľmi rýchlo dobehlo, sme tento rok zvolili rozdielnu taktiku vo forme ľahkých raňajok. Ja som si zajebal 200-gramovú tresku s dvoma rožkami a poistil som to praženicou z troch vajec so šunkou a doplnkovým pečivom. Ostatní členovia vsadili na istotu v podobe párkov s Urpinerom, či Burger Kingu s čapovanou Plzňou.
Prezentácia družstiev prebiehala do 13:00, zatiaľ čo prvý štart bol o 14:00 a druhý v ktorom sme boli aj my o 14:20. Tento čas sa dá využiť rôzne, napríklad plánovaním trasy medzi krčmami ktoré sa dozviete pri registrácii, prípadne rozcvičkou vo forme pitia nesúťažného piva. Alebo pív. Alebo whisky. Alebo piva a whisky. Tento rok boli podniky nasledovné: Randal (tradične štart a cieľ, Lemmy’s bar, Česká pivnica, Vínna muška, U Žoltiho a Brewtus
14:23 (cca), sobota 25. septembra, slnečno. Pod Hlavnou Šťanicou nastupuje do 201-ky pani Gizka smerujúc na návštevu za bývalou spolužiačkou Etelou, ktorá býva v Ružinove.
O zastávku ďalej do trolejbusu všetkými dverami prúdia hučiaci ľudia so štartovnými číslami na hrudi, ceckoch, ritiach a pivných bachoroch, hlasne si grgajúc a hádajúc sa či to ide tam kam potrebujú a ktorú krčmu pôjdu prvú.
Žolti je v Ružovej doline a Muška je viac-menej na Gagarinovej, čiže obidve na trase. Rozhodujeme sa na poslednú chvíľu, keď takmer nikto nevystupuje a prvého ideme Žoltiho. To v trolejbuse spúšťa reťazovú reakciu a von sa valí viac ako polovica osadenstva a šprintuje krížom cez cestu. Po dobehu a zahlásení štartovného čísla obdržíme súťažné pivo, vyhneme sa borovičkovej pasci vo forme pepermintky a na rad prichádza športový výkon. Po dopití a prezentácii prázdnych pohárov pred porotou si berieme naspäť papier so záznamom a v súlade s davovou psychózou utekáme naspäť na zastávku. Tu sa prejavujú skúsenosti a berúc do úvahy víkendový grafikon spojov, zmierňujeme tempo. Vo výsledku tak prichádzame na zastávku síce neskôr ale zato oddýchnutí a stále pred odchodom najbližšieho spoja. Zhodou okolností to nie je ďalšia dvestojednotka ale žolík v podobe autobusu číslo 66. Na zastávke to zašumí, nakoľko túto možnosť niektorí nevyhodnocovali. Nastupujeme a spolu s nami ešte jedno družstvo, zatiaľ čo zvyšok ešte stále prepočítava. Nasleduje rýchly presun do sídliska a ešte rýchlejšie pitie. Po dopití sa vydávame behom naspäť na zastávku, nakoľko nie je na dohľad a nepozreli sme si ďalší spoj. Z Gagarinky nám to nepôjde, takže sa presúvame na Hraničnú a dobre sme urobili, dvestodvanástka nás vezme priamo k ďalšej krčme. Tí dvaja čo s nami išli v šesťdesiatšestke sa nás držia, takže sa s nimi dávame do reči (dobre si ich zapamätajte).
Šprint ako o život podchodom a rýchla objednávka na bare. Niekde tu sa to začína lámať, v rýchlosti pijeme pivo na ulici za povzbudzovania okoloidúcich a presúvame sa behom na Obchodnú. Plán je chytiť električku alebo ak nepôjde, pokračovať behom do Lemmyho pri Blumentáli. Električku chytáme tak pol na pol - z každého družstva jeden, čo vzhľadom na taktiku ísť spolu nestačí a nechávame ju odísť. Dobiehajú aj naši noví kamaráti, ktorí idú od začiatku rovnaké poradie. Rýchla kontrola medzičasu, nakoľko v Brewtuse sme narazili na družstvo z prvého štartu ktoré malo ešte pred sebou rovnaký počet krčiem ako my. Začíname šípiť seriózny výsledok. Ďalšou električkou sa vezieme k Blumentálu a šprintujeme do Lemmyho. Rýchle pivo a ešte rýchlejší presun do Českej. Prichádza mierna kríza a pivo sa pri presune pýta na vzduch. Taktizujeme a s vidinou ďalšieho piva v krátkom slede zvoľňujeme bežecké tempo na úkor pitia. Dochádza k rozdeleniu našich dvoch družstiev a do Českej dorážame s miernym náskokom. V Českej je najkrajšia porota (čau Modrá!) ale aj pasca v podobe troch dievčeniec popíjajúcich biele vínko za stolom hneď pri výčape. V zárodku likvidujem všetky ambície môjho spolupíča o bližšie spoznávanie. Porota nám vraví že ak odtiaľto ideme už len do cieľa tak sme na tom veľmi dobre. Naši noví kamaráti idú do trháku a my sa snažíme zmobilizovať zvyšky síl a zabojovať o výsledok. Tesne pred odchodom na scénu dobieha náš sesterský tím. Vyrážame a snažíme sa balansovať na hrane medzi rýchlym behom a napenenou pivnou šabľou. Dobiehame do Randalu, kde sa dostávame do miernej strkanice v poradí na cieľové pivo.
Našťastie spolupíč nenechal riešenie konfliktu na mňa a s pivom v ruke ma ťahá preč. Final push. Dopité, porota zastavuje stopky. Predbežne je z toho 3. miesto, naši noví kamoši z šesťdesiatšestky zvládli však finiš lepšie a končia na 2. priečke, čím nás odsúvajú na 4. miesto.
Sesterský tím dobieha cca 10 minút po nás a končí na 11. mieste. Chvíľu predýchavame na mieste, čakáme či poradím ešte nezamieša nejaké zvracanie a po polhodine sa ozýva hlad, tak ideme na pivo. Po ceste si ich dáme ešte niekoľko (viac ako 3).
Vo výsledku teda najlepšie umiestnenie v histórii našich účastí. Dovolím si ešte zopár poznatkov/rád pre prípadných záujemcov o účasť. Spomínaná borovičková pasca je pasca vo forme akéhokoľvek tvrdého alkoholu, podávaná zdarma v niektorých krčmách na trase (keď sme do nej raz spadli, bola to práve borka, odtiaľ ten názov). Pádom do nej sa spravidla končia športové ambície, no otvárajú sa dvere (a často aj okno) k úplne iným dobrodružstvám. Nedajte sa zmiasť behom v názve podujatia. Pokiaľ máte tempo ako majster Slovenska, môže to vášmu úsiliu pomôcť, no nie je to zárukou dobrého umiestnenia, nakoľko karty dokáže výrazne zamiešať využívanie MHD. Zväčša je to aj dosť o šťastí. Pokiaľ vám dobre vyjdú spoje, nenarazíte v nejakej krčme na chumel štartujúcich z iného štartu tak ste na pol ceste k dobrému výsledku. Druhú polovicu samozrejme tvorí pitie piva a nejaké to behanie z a do krčmy ak je naozaj potrebné. Už len v rýchlosti zhrniem naše predchádzajúce účasti a umiestnenia:
19. ročník: 75. miesto s časom 2:25:37 - naše poprvé, kde sa nás v jednej z krčiem pýtali, či ešte súťažíme a boli sme z toho veľmi dotknutí
20. ročník: 53. miesto s časom 1:53:35 - tento ročník prebehol bez výrazných spomienok, no myslím že to je tým že po dobehu sme si v cieli dali nejaké tie borovičky
21. ročník: 111. miesto s časom 2:26:35 - v tomto ročníku sa ustálil termín borovičková pasca, do ktorej sme spadli všetci štyria a neskôr sme sa pýtali aj sami seba, či ešte súťažíme
22. ročník: 45. miesto s časom 1:26:26 - tu sme mali našliapnuté na prvý seriózny výsledok, konkrétne na 4. miesto s časom 56:26, ale ukážková tyčka presne pred vchodové dvere svadobného salónu na Hodžku od môjho spolubežca znamenala v cieli trestných 30 minút.
23. ročník som ladil formu na sústredení vo Francúzsku
24. ročník: 22. miesto s časom 1:52:43 - tu nás dobehli už spomínané burgre na obed a v tretej krčme nastala kríza, z ktorej sme sa už nedostali a dokončili sme viac-menej z povinnosti
25. ročník: 4. miesto s časom 1:07:40 - tento rok nám vyšlo v podstate všetko a až na zaváhanie v koncovke ktoré nás stálo umiestnenie na pódiu (na 2. miesto nám chýbalo 0:01:16 a na 3. bola strata 0:01:09) sme asi podali najlepší výkon. Čo nás len navnadilo na budúci ročník zabojovať o prvenstvo.
Termín je už vyhlásený, takže ak by vás niekoho táto forma športu oslovila, vidíme sa 24.9.2022 o 13:00 v Randali.
Všetky fotky sú od Palo Hudec Photography z facebookovej stránky Pivný beh Bratislavou a sú zverejnené so súhlasom organizátora.
