Nakoľko v dnešnej dobe už nikto nerieši platy, odmeny, či inako finančne zamerané podarúnky, veliteľsky som sa rozhodol zamerať sa na niečo z úplne iného súdka. Pôjde o uznanie a pochvalné pokývanie hlavou od ľudí postavených v organizačnej štruktúre vyššie, ako vy sami. Avšak nie len o to. Zavše je toto všetko doplnené aj nejakou tou skleneno–plastovou cenou, kde hrdo stojí vaše meno. A vy ju môžete každému ukazovať, či nebodaj dať kolovať po celej nadšenej rodine. Ale ako sa bežný smrteľník ako napríklad ja môže dostať na výslnie na takejto úrovni? Čítajte ďalej a možno sa niečo dozviete.
Spôsob #1 – Ostaňte v korporácii tak dlho, ako to len pôjde.
Táto možnosť vyplýva zo staršej (a nadanejšej) sestry matematiky – legendárnej štatistiky. Pracovanie v tej istej korporácii dostatočne dlhú dobu vám výrazne zvyšuje šancu na výhru. Ono oceňovať stále tých istých zamestnancov sa v dnešnej dobe politickej korektnosti veľmi nenosí, preto s každým ďalším ocenením niekoho iného nevyhnutne rastie šanca na vaše ocenenie. Kto by to chcel dotiahnuť k úplnej krajnosti, ten môže vo firme ostať celý život, a potom ho nejaká tá cena za celoživotný prínos rozhodne neminie. Ba čo viac, môžete okrem plakety dostať aj fejkové hodinky. Ale to sa deje asi len v amerických filmoch. Rozhodne teda neprechádzajte z jednej korporácie do druhej, pretože tie sú ako korytnačky s Alzheimerom. Veľmi rýchlo zabúdajú.
Spôsob #2 - Vykašlite sa na rodinu.
Ja viem. Už teraz sa mnohým z vás vo vrecku otvára pieskovisková lopatka, ktorou by ste ma najradšej pohnali detským krokom kade ľahšie. Odhliadnime ale na chvíľu od zdrobnením, plienok a preliezok a skúsme sa zamyslieť, či nám v živote chýba nejaké to uznanie. Od pani M. sa jej ho rozhodne nedočkáme, nech už postavíme koľkokoľvek skriniek z Lidlu/Ikey, umyjeme po sebe ráno umývadlo, či z roboty donesieme zadarmo toaletný papier. Preto jedinou ďalšou možnosťou je ísť do toho po hlave v robote a pred kompetentnými vykazovať všakovaké činnosti. Poďme písať pre firemný časopis – check. Poďme proaktívne mentorovať nových zamestnancov – check. Poďme postaviť na firemnom priedomí zo tri altánky, aby dychovo handikepované kolegovské menšiny mali kde diskutovať – check. Plus nezabudnime sa nanominovať na vnútrofiremno–projektové mítingy, ktoré existujú len preto, aby niekto vykázal činnosť – check. Dajte si ale pozor. Okrem nezáujmu rodiny a situácie, keď už s vami nebudú rátať, sa môže stať aj niečo horšie. Napríklad, že ani toto všetko nebude stačiť.
Spôsob #3 – Majte cit pre podstatné veci.
Ako už samotný názov prezrádza, toto nie je úplne elementárna záležitosť. Niektorí ľudia sa s tým narodia, iní sa to učia a zopár subjektom to nedôjde nikdy. Čiže, o čo vlastne ide? Jednoducho skúste si pomôcť nosom na situáciu alebo ako ženy hovoria, šiestym zmyslom. Takto dokážete rozpoznať veci, do ktorých sa z demonštratívnych dôvodov oplatí zapojiť, lebo 1.) ak uspejete, ľudia vám tú cenu jednoducho musia dať, 2.) dosiahnete všeobecné rozpoznanie na firemnej úrovni a to môže viesť k 3.) povýšeniu, novým možnostiam a v konečnom dôsledku ďalším oceneniam. Pretože v prípade postupu vo firemnej štruktúre sa počet konkurentov znižuje geometrickým radom a dočkať sa uznania je o to jednoduchšie. Voľba je teda jasná. Pár príkladov. Angažovanie sa v skupine odstraňujúcej závady v novej budove (kam sa ide celá perepúť presťahovať) je No, avšak aktívne zavádzanie nového metodologického fungovania na projekte, kde o tom nik ani netuší, je logické Yes. Pravidelne pomáhať potenciálnym budúcim zamestnancom z „farmy“ v oblasti testingu a angličtiny je veľké No. Ale zobrať si na starosť zopár flákajúcich sa študentov, ktorí vytvoria nejaký mega inšpiratívny projekt, je to najväčšie možné Yes. Bottom line. Času máme málo, hier na xbox veľa, preto dosiahnutý level PR viditeľnosti v korporácii sa musí prinajmenšom rovnať snahe vami vynaloženej.
Spôsob #4 – Odlíšte sa od ostatných.
Ako hovoril môj bývalý šéf, najjednoduchšie je vyhodiť hlas z polycomu. A platí to aj naopak, rovnako jednoduché je oceniť človeka, ktorý je niečím výnimočný lomeno každý vie o jeho existencii. Robte teda všetko preto, aby sa o vás vedelo. Tu máte na výber hneď niekoľko spôsobov, ako sa stať firemnou superstár. Majte napríklad sto hodín nadčasov za mesiac alebo na hackweeku zostrojte digitálne hodinky s trojfarebným vodotryskom, doplnené o možnosť otvárať si v nich excelovské súbory. Pre tých pokročilejších odporúčam dať si úspešne niečo patentovať. To vám zaručí neutíchajúci príliv cien z každej strany, až nebudete vedieť, kam skočiť. Ono totiž patent je pre vyšší manažment asi rovnaké afrodiziakum ako zľahka ojazdená oktávia pre dámy v Parchovanoch. Ale pozor. Odlíšenie si vyberáme vyberáme starostlivo. Nikto predsa nechce byť známy ako ten dvojmetrový kolega s holou hlavou, čo má rád len svetlé pivo a bielu čokoládu.
Teda už ostáva vydať sa jednou z možností a nechať sa ňou viesť. Samozrejme, existuje aj voľba, v ktorej kombinujete viacero možností dohromady, ale komu by sa už len toto chcelo. V zložitých časoch myslite na to, o čom toto celé vlastne je. AK vytrváte, dosiahnete mimotelový pocit a ocitnete sa na socialistickom pódiu pred celou firmou. Ostatní zamestnanci budú so zatajeným dychom sledovať každý váš krok a vy v nich vyvoláte pocit najpodstatnejší pre korporáciu. Pocit menejcennosti, doplnený neustupujúcim nutkaním zameraným na zvýšenie svojej pracovnej aktivity. Cieľom tohto všetkého je predsa, aby sa raz aj oni dokázali prepracovať na vaše miesto. A povedzte mi, existuje lepšia korporačná motivácia ako toto?