Som rázny básnik, sme blázni
Môj tok ťa vylieči ako bahno piešťanských lázní
Som krásny ako pornofotka
Na kerej si si začal honiť od svojich skorých trinástich
Som prázdny ako vaňa
V ktorej sa kúpala predchvíľou hovnami natretá tvoja mama
Úryvok z populárnej piesne Rázny básnik, rok 2006, Patrik Vrbovský
„Na území celého Slovenska dnes očakávame tropické teploty, miestami až 36 stupňov Celzia,” hovorí mi cestou do práce v rozhlase Pavol Zaujec zo Slovenského hydrometeorologického ústavu a po vajciach mi skĺzne kvapka potu. A to je ešte len sedem ráno. Upotenými rukami mačkám volant a rozmýšľam nad dovolenkou, či mi za to stojí sedieť 12 hodín v aute a v 10-kilometrovej kolóne pred mýtnicou pri Záhrebe dve hodiny rozoberať s najmilovanejšou osobou praktické využitie Mandelbrotovej množiny a iných fraktálov zoznam mojich chýb za predchádzajúci štvrťrok? Riešenie je: A) Šírava, B) kúpele za rohom. Tí bystrejší z vás už asi vedia, ako sme sa nakoniec rozhodli, a preto vám teda prezradím tri postrehy, ktoré vás v typických slovenských kúpeľoch napadnú. U mňa konkrétne ide (už niekoľko rokov za sebou) o Trenčianske Teplice, ale nepopieram, že podobné dojmy môžete mať aj inde.
Sme takí, akí sme. V kúpeľoch sa kúpete v horúcej vode. Holatí. Ak ste hanbliví/é, rovno vám hovorím, že sa nemusíte ničoho báť. Bobra/anakondu ukážete hneď prvý deň toľkokrát, že vám to na druhý deň už bude jedno. Kúpele sú celkom dobre vymyslené – na hromadné procedúry berú buď čisto chlapov alebo ženy, v opačnom prípade sa všetko deje v súkromných kójach. Sem-tam sa síce v niektorých zariadeniach nejaká tá bradavka podarí zazrieť aj u osoby iného pohlavia, ale väčšinou je jej nositeľka 57-ročná trojtonová hrošica Ildikó z Nových Zámkov. Tu sa dostávame aj k morálnej dileme, či je OK, že svoj voľný čas trávite s ľuďmi silne konvergujúcimi alebo dosahujúcimi limitu dôchodkového veku, lebo taký je typický modus kúpeľnej flóry. Rovno vám hovorím, kašlite na to. Za tých pár rokov, čo chodievam do kúpeľov, som zažil všeličo: bežných ľudí v produkčnom veku doliečujúcich si boľačky, mladé Rakúšanky hľadajúce low budget dovolenku, babky s kŕčovými žilami pripomínajúcimi stúpanie na Passo Stelvio i dedkov, ktorí chcú ešte posledný raz zažiť lásku. Ľuďmi, ktorí nemajú postavu ako z katalógu, prirodzene opovrhovať môžete, verte ale tomu, že keď sa s nimi dáte do reči, zistíte, že sú to bežní ľudia ako my, babky vám poradia, kde dostať dobré čučo, z dedkov sa vykľujú bývalí riaditelia jadrových elektrární, tetula sediaca v čakárni vedľa vás vám prezradí, ako urobiť dobrý segedín. Normálni, ľudskí ľudia. Toto v rezorte niekde v Kozomrdove nezažijete (dodatočná pozn. autora : správa sa neskôr ukázala ako hoax). Sranda sa končí, keď idete do vírivky s mladou kočkou, odhadom tak 25 rokov, taký ten typ, kvôli ktorému opúšťajú 50-nici svoje manželky. Akurát že má jednu nohu o 25 cm kratšiu a musí chodiť o barlách. Človek si rýchlo uvedomí, že je len človek, a nie postava zo seriálu. Nemusíte sa ale báť, kúpele nie sú žiadna freak show, 99,5% sú úplne normálni ľudia. Len si prišli odpočinúť a nechce sa im jebať sa do Chorvátska.
Nuda je fajn. Prečo by mal človek byť motivovaný ľahnúť si na 20 minút do vane, z ktorej len pred pár minútami vyliezol plesnivý dedek a čumieť v úplnom tichu do plafónu, pričom nemôže pri tom ani čítať knihu alebo počúvať muziku? Odpoveď je: lebo to pomáha. Nielen tým vážne chorým, ale aj nám, ktorých od večného sedenia za kompom sem-tam pobolieva krčná chrbtica alebo kolená. Pred komunizmom sa bežne chodilo do kúpeľov odpočinúť si a zrelaxovať, teraz sa to volá prevencia (skúsme poprosiť Zakiho, aby nám porozprával, ako bol v Hévize a vymieňal si tam recepty na dobré lečo s Flaviom Theodosiom). Štandardný proces je takýto: ráno človek vstane, oblečie si župan, ide na procedúru, na nej pol hodinu čumí do stropu, ide na ďalšiu, zase pol hodinu čumí do stropu, zrazu ani nevie ako je obed, zase procedúra, pol hodiny čumí do stropu, potom ďalšia, vyzlečie župan, nahodí sa do civilu, ide si kúpiť ríbezlák, zájde na večeru a večer odpadne od únavy do postele. Sem tam zažije nejakú zaujímavejšiu procedúru, napríklad škótske streky, kde vás postavia na koniec vykachličkovanej chodby a striekajú do vás vodným delom (konečne viem, prečo to demonštranti tak milujú). Aj telo sa mení počas pobytu. Hneď po prvej procedúre sa človek ledva postaví na nohy a v duchu sa sám seba pýta, čo je zle? Nohy ťažké, hlava sa točí. Po pár dňoch má toľko energie, že ju môže predávať na trhu na kilá, asi ako keď idete na týždeň do Tatier, len v kúpeľoch nie sú Tatranci, tak vás tam nikto nenaserie. Domov sa človek vráti s čistou hlavou, závity na mozgovni 100% vyhladené, heslo do kompu musia obnoviť informatici, koža jak bábätko, 5 kníh prečítaných. Nuda je fajn.
Zlaté kľučky nepotrebujete. Čechov a Poliakov veľmi nevidíte, dvacka vo vačku vám proste stačiť nebude. Ak zvyknete nosiť hlavne zelené tričká, možno vás bude zaujímať, že väčšinu klientely tvoria Slováci (lebo zdravotné poistenie), nasledujú Nemci, Rakúšania (zatiaľ samé dobré správy, však?) a sem-tam sa nájde aj nejaký imigrant zo Saudskej Arábie, ale radosť moc mať nebudete, lebo stretnúť pravé nindža rodiny je už skutočnou vzácnosťou. Cena je cca 800 evri za dvoch na týždeň, v cene ubytko v slušnom hoteli (rozumej: keď moja žena povie, že je to skoro OK, tak to musí vyhovovať fakt každému), 3-4 procedúry denne a strava. Stojí to ako dovolenka mimo sezóny v Egypte, len pritom nedostanete sračku. Keď už sa bavíme o hovne, ja bývam štandardne na každej dovolenke prvých 5 dní zapečený, takže fakt je to dovolenka, lebo stalo sa mi to aj tu. Čo sa týka žrádla, je to OK. Väčšinou diétnejšia strava, žiadna molekulárna gastronómia, ale mne to vyhovuje, je to taký ten domáci typ varenia ako robí mamina, lebo do kúpeľov chodí veľa žalúdkarov. Celkovo kúpele v ničom nejako extra nevynikajú, ale keď sa vás niekto opýta, čo bolo zlé, tiež neviete odpovedať. S tým, že procedúry sú bohové.
A záver? Kúpele sú fajn. Nie je to ďaleko. Dobre tam varia. Oddýchnete si. Nie sú tam vykrikujúce malé deti. Nie sú tam žiadni ožratí východniari, žiadni krajania, ktorí si ukladajú uteráky o 6.05 AM do prvej lajny hneď k bazénu, nikto si tam neotvára májku v čakárni, nikto vás tam nepobodá nožom len preto, že máte inú farbu pleti. Tety, ktoré vás masírujú, kúpu, striekajú vodným delom, sú väčšinou také tie 50-ročné maminy, čo sa večer vrátia domov a varia koložvársku. A robia veci dobre, navyše sú slušné a milé. Ako keby som ani na Slovensku nebol. Pôjdem aj budúci rok a dovtedy budem dúfať, že začne chodiť viac mladých. Ale tí by to mohli časom skurviť, takže radšej nech to je tak, ako to je.
