Autor tohto článku vyhlasuje, že počas jeho niekoľkoročnej kariéry kočíkovača nedošlo k zraneniu či poškodeniu žiadneho dieťaťa alebo kočíka. Autor vychádza zo svojich skúseností, keďže odkočíkoval dve deti v Bratislave, s odhadovaným nájazdom 32.859 motohodín. Autor nenesie zodpovednosť za akékoľvek straty či poškodenia spôsobené dodržiavaním týchto pravidiel. Autor je totiž šikulka, kým väčšina ostatných chlapov sú zženštilí buzeranti, pajáci, vegoši či krosfiťáci (mimo DM crew).

Ako už naznačil úvod, dnes si povieme niečo o tom, ako dosiahnuť vrcholný master level kočíkovania. Je to taká bohumilá činnosť, keď niečo robíme pre rodinnú pohodu a večernú fajku.

Kočík – design

Nech si akokoľvek mužný macho či alfa samec a.k.a. Gazda, v žiadnom prípade, opakujem, za žiadnych okolností, nezasahuj svojej polovičke do výberu kočíka. Na všetko prikyvuj, ochkaj spolu s ňou, buď nerozhodný ako ona, ale nepretláčaj svoj názor. Nech je ten kočík hoci aj ružová pičovina s vankúšikmi či sračkovohnedý módny hit, kašli na to. Ty ho síce budeš musieť tlačiť po meste, ale hanbiť sa nemusíš. Každý predsa vie, že ten chujový kočík vybrala tvoja manželka. Dopraj jej to.

Kočík – technical details

Existuje len jedná jediná dôležitá vec na kočíku, a to sú kolesá. Tu už budeš musieť prejaviť trošku mužnosti, prípadne prijebať, ale je dôležité, aby kočík mal veľké, mäkké, odpružené kolesá. Špeciálne v Bubline sa každú chvíľu musíš preondiť cez obrubníky, cez jamy na rozdrbaných chodníkoch, cez električkové koľaje a podobné hlúposti, kde malé kolieska dokážu akurát tak zapadnúť. Buď neústupný a požaduj min. 20 cm priemer (to je toľko čo máš v gatiach).

Kočík – features

Nezabudni sa naučiť skladať kočík do auta, aby si nedopadol ako ja. Nechal som si auto v práci a šiel domov peši (tie dva km zvládnem). Popoludní, počas kočíkovania, mi napadlo, že by som ukončil prechádzku v práci, vyzdvihol si auto a domov sa aj s krpcom vrátime motorizovane. Takto som to plánoval a aj urobil. Lenže, kurva, ja som na parkovisku stál jak kokot a nevedel som ten pojebaný kočík zložiť do kufra. Decko už v aute plakalo, ja som pičoval, bohoval, ale nešlo to. Žena, jasnačka, nebrala telefón. Našťastie mám kombík, tak som ten rozložený kočík drbol celý dovnútra naležato, bokom. LTT sa vtesnal, a ja som som si večer dal s manželkou inštruktáž na skladanie kočíka.

Skladanie kočíka je základná fičurovina, ale rovnako dôležitá je fičurovina „preklápacia rúčka“. To je taká vec, že napríklad šlapeš po nábreží a slniečko ti svieti do očí. Nakoľko je február, užívaš si to. Ale potom už chceš ísť domov, otočíš sa a jeb, slniečko ti svieti na chrbát. Ale súčasne svieti malému do ksichtu. A ešte mu aj fúka. No a vtedy urobíš ten magický úkon, obrátiš rúčku a bábätko sa vezie nôžkami dopredu a už mu nesvieti. Dôležitá to vec.

Kočík – accessories

Posledná kapitola o kočíku, ale ver tomu, že doplnky sú fakt dôležité. Rain cover – normálne si predstav, že vonku prší a žena zahlási, že musíš ísť na prechádzku, aby sa vaše babatenko vyspinkalo. Na to potrebuješ pršiplášť na kočík. A nezabudni ho, ty chuj, nosiť vždy so sebou v kočíku! Lebo nie je nič horšie ako keď ho začne jebať, ty máš ešte tak 45 minút rýchlej chôdze domov a zmokne ti dieťa. Sa rozlúč s fajkou. Sa rozlúč s ťuťu-muťu na týždeň. Si chuj čo nechal zmoknúť dieťa. To, že aj ty si premokol je bezvýznamné a nikdy nikto to nespomenie ako súčasť tejto historky, rozprávajúcej sa po rodine celé roky.

Detto patrí ku kočíku aj slnečná clona, huňatý cover na rúčku, aby ti neomrzli paprče, olej na premazanie koliesok, keď začnú škrípať počas prechádzky. A multi-tool, ak je nutné utiahnuť nejakú skrutku. Zabudni na manometer, hustilku, golasadu, či elektrickú uťahovačku. To by si už bol za chuja. Postačí lepiaca páska a dve-tri eskapásky.

Trip

Je nutné už od prvej chvíle pripravovať toho malého kočíkujúceho sa tvora na hluky veľkomesta. Veď nech nie je potom v tom New Yorku stratený. Preto nekočíkujeme po lese. Preto sa neprechádzame po pravom brehu Dunaja medzi Novým a Starým mostom. Vždy, opakujem, vždy chodíme tam, kde je bežný hluk, kde občas zatrúbi auto, kde kričia turisti na sprievodkyňu a nadržaní chlapci na pevné 18-ky. Ak budeš dodržiavať toto pravidlo, bábätko sa ti poďakuje spokojným niekoľkohodinovým spánkom. Nič ho nebude budiť, nebude sa ľakať na hluk a ty máš večer kľudnejší sex, keď spí vo svojej postieľke v spálni a vy trtkáte ako veveričky, aby ste dohnali tých pár mesiacov abstinencie.

Samozrejme, že sa nejebem tam, kde cítim smrad, prach a iný bordel. Bavíme sa o hluku. Dobré sú parky, napr. prezidentská záhrada, kde je aj hluk okolia, aj sirény občas počuť, aj kľud, aj relatívne bezprašné prostredie, ale s takou koncentráciou, aby si nevychoval alergického mrzáka.

Dress

Tak ako pri pravidle č. 1, nezasahuj manželke do obliekania dieťaťa. Ak si myslíš, že je to až moc, čo mu navliekla, drž hubu. Lepšie mať v kočíku ďalšie kúsky oblečenia a skombinovať to tak, aby si ty bol happy, bábätko spokojné a žena si myslela, že sa urobilo podľa nej.

Svoje vlastné oblečenie však musíš riešiť zodpovedne. Nikto ti neodpustí, ak sa po hodine vrátiš domkov, lebo ti omŕzajú nôžky. Kašli na bontón a módu. Obleč sa tak, aby si tie dve-tri hoďky vonku v pohode vydržal. Ber to ako mestskú turistiku. Čiapka je Must. V zime zimná, v lete letná. A na jeseň jesenná. Čo si dáš na hlavu na jar, to mám u prdele. Hlavne tam niečo maj. Lebo ver, že chodiť po vonku budeš, aj keby si mal tú smrteľnú chorobu na šesť písmen (soplík).

Hospitality

Žrádlo pre malého ťa trápiť nemusí. Keď je to maličké, prespí. Keď je to väčšie, manželka ti nabalí. Ale len pre neho. Ty sa musíš postarať o svoje brucho sám. Ako skúsený kočíkovač dávam do placu zopár rád. Takže, jedlo na ulici je fajn, a aj keď nie si bradatý hipster, streed food budeš konzumovať rád. Kebab je celkom náročný, síce ľahko dostupný, ale ťažšie konzumovateľný, ak jednou rukou vedieš kočík a druhou sa snažíš udržať ten kus rozpadávajúceho sa žrádla, odkiaľ vypadávajú jednotlivé položky na chodník. Nečuduj sa preto tlupe psov čo ťa nasledujú. Na langoš zabudni, to sa nedá zmanažovať, a ešte aj kočík zababreš od kečupu. Fajn je hot-dog alebo potom tak ako som žral ja - horalky a iné šmakocinky. Len sa nečuduj, že po hodinách prechádzky ti rastie bachor.

Dodržiavať pitný režim je príjemné. Ak nie si asociál a máš už aké také vzťahy s krčmami či podnikmi vo svojom okolí, vždy ti prinesú pivko v plaste, kofolku a či borku na rozbeh. S kočíkom sa však dovnútra nikdy nejeb. Buď solidárny ku štamgastom. Prítomnosť kočíka v prevádzke ich vždy rozhodí, čo sa vzápätí negatívne prejaví na tržbe, a teda naserieš aj hostinského.

Piss

Predstavte si, že ste dve-tri hodinky vonku a za ten čas nemôžete ísť čúrať. Blbé? A čo s tým? No niekedy v parku sa to dá oprieť tak, aby vás ostatní moc nevideli. No ale keď ste v meste? Dojebakať sa do reštiky, že sorry, ale môžem sa u váš vyšťať? Neviem, to som neskúšal. Ja som totiž objavil kúzlo hotelov. Asi preto, že som sa v nich občas pracovne vyskytoval, vždy keď sa zahlásila táto potreba, zbehol som ho najbližšieho hotela. Majú tam veľkoryso riešené hajzlíky, kľudne vojdeš aj s kočíkom. Na recepcii bývajú prevažne milé sexi holky, ktoré sa ponúkajú, že ti ho postrážia. Ten kočík. Ak si myslel, že sa ponúkajú ony, tak poďme na ďalšiu kapitolu.

Attractivity

Čím to je? Čím to je? Takto nejako spieva ujo Timko o tom, že ten, kto nevie spievať, spieva. A ja sa pýtam, čím to je, že na chlapa s kočíkom sa ženy pozerajú tak nejako milšie, s úsmevom a zvodnejšie? Teším sa na GW vysvetlenie, ale dovtedy môj neskromný názor. Povšimol som si, že hlavne ženy do triciny kukajú na otecka, kým ženské nad tridsať, teda už mnou preferované milfky, sa pozerajú skôr do kočíka. Mladé šťavnaté pevné 18-ky vás, žiaľ, majú úplne v piči.

Kočíkovanie však prináša pre muža nespornú výhodu. Prechádza sa sám po meste a okukáva všetky tie nádherné Slovenky, čo chodia okolo. Možno je to tým, že bývam v centre Bubliny, a tu je ich vyššia koncentrácia. Je však na čo sa pozerať, a to nielen v lete, keď sú vonku odhalené sexi telíčka. Ale pánečku, všimli ste si, že tie mladé holky u nás chodia bez podprsenky? Áno, pomohol som si doktorom Skružným, ale kurník, veď on má pravdu. Preto jedna dôležitá rada pre kočíkujúceho otecka. Daj si také spodné prádlo, aby ti nebolo veľmi vidno erekciu. U nás by si bol za úchyláka, a nie za geroja, ktorého daná deva priťahuje.

Brotherhood

Keď som pred 4 rokmi začínal kočíkovať, hneď počas prvej prechádzky som dostal menší šok. Idem si tak po ulici, vtedy ešte nie pyšne a hrdo. Skôr tak nejako hanblivo, keď tu zrazu oproti iduvší chalan s kočíkom ma pozdraví „ahoj“. Kukám jak puk. Jasnačka, že nevychované hovado, neodzdravil som späť. Som nevedel, či je to buzerant čo ma balí. Alebo niekto známy? Premýšľal som, kým sme nestretli druhého kočíkujúceho otecka. A aj ten ma pozdravil, normálne, že „čau“. A už som odzdravil, už som pochopil. Stál som sa členom spoločenstva. Bratstvo kočíkujúcich oteckov. A oni sa normálne zdravia. Tak ako na golfe či biku, všetci si tykáme, tak aj kočíkujúci oteckovia si tykajú a zdravia sa. Nebuď preto chuj a smelo do kočíkovania. Je to príjemná voľnočasová aktivita.