Ak ste sa, milí alkáči, vrhli na článok kvôli názvu a čakáte vtipné príhodičky, čo všetko som vychľastala potajme v pivnici, máte smolu. Čiernu. Takou bola aj desivá tma, do ktorej ma nalákala nemenovaná firma, že poď sa zahrať na Bakchantku do našej pivničky, poď, moja, bude ti dobre. A ja som si povedala, že prečo nie. Mala som práve ťažké dni, dcéra finišovala s bakalárkou, ledva stíhala a mňa z toho skoro seklo. Stres vyhrával na mojich svaloch prelúdium.

 

Už cestou tam som zahliadla černocha s čiernym rúškom. Zdalo sa mi to vtipné a aj keď to nijako nesúvisí s ďalším dejom a nie je to nič také, ako keď vám prejde cez cestu čierna mačka, mala som nutkanie to uviesť. Someliér, ktorý to všetko organizoval, nás usadil k stolom a dal prvé pokyny. Počas dvoch hodín degustácie síce môžeme ísť na toalety, ale budeme mať problém. Potme určite netrafíme, preto bude lepšie, keď si aj malé nutkanie na toaletu vybavíme hneď na mieste. Po tomto sa zdvihla tretina osadenstva a vytvorila ako už tradične rad pred dámskym WC. Pred pánskym nebol nik, ale návrh organizátora použiť zariadenie určené pre gentlemanov dámy po chvíli váhania odmietli. Po uvoľnení hráčov hra pokračuje a treba vypnúť mobily, čo takmer všetci urobili. Previnilec, ktorý si dal mobil na tichý režim, to neskôr oľutoval, lebo keď sa potom v hlbokej tme displej rozžiaril ako betlehemská hviezda, tak ho ostatní jaskynní ľudia boli schopní prizabiť.

 

„Budú všetci prítomní degustovať víno?“ spýtal sa pred vypnutím všetkých svetiel chlapík. Keď sme sa dorehotali, lakonicky prehodil, že to nebola zábavná otázka. Za ten čas, čo organizuje tmavú degustáciu, zažil štyroch šoférov a dve tehotné. Víno sa dá len ovoniavať, ale je to ako so ženskou. Len našmátrate a nezasuniete. Kapišto? Ďalším dôležitým pokynom bolo nezatvoriť oči, keď sa zhasne. Mozog funguje tak, že keď zavriete oči, pochopí to tak, že idete spať a povypína všetky vaše zmysly ako kongresovú halu po poslednej prednáške. Takže chlapi, ak babenka pod vami tvrdí, že má zavreté oči, aby lepšie prežívala orgazmy, tak figu drevenú  a dobre solenú. Je to preto, lebo jej pripadáte ohyzdný, navyše jej smrdíte a tak si počas sexu radšej schrupne. Tak a je to. Sedenia so psychológom si, prosím, objednávajte v diskusii u doktora Marigolda.

 

Pozhasínaneeee. Tma taká, že sa z nej mohlo vyrábať čierne uhlie. A ja strach taký, že by som možno aj to čierne uhlie potrebovala.

„Zdvihnite ruky, kto máte strach z tmy?“

Moja ruka vyletela hore. Chlapík sa zachichotal.

„Zatiaľ na vás nevidím, ale kto máte strach, oprite sa o stoličku a prekrížte si nohy.“

Urobila som tak. Jaskynní ľudia sedeli asi pritisnutí k sebe na zemi s prekríženými nohami. Cítila som sa odrazu prirodzene a postupne som si tmu obľúbila. Oči som nechala vytreštené do černoty, ale nemali čo robiť a tak sa do akcie zapojil nos. Mala som pocit, že mi fakt narástol. Chlapík si dal okuliare na nočné videnie a ticho prichádzal k našim stolom. Zbadala som ho, až keď blízko mňa zasvietili v tme dva body. Do pohára vkĺzlo pár dúškov vína, ktoré sa najprv ovoniava. V tej temnote boli vône silnejšie a vo mne sa odrazu prebúdzali spomienky na to, k čomu som kedysi privoniavala. Keď vám vraj niekto bude tvrdiť, že vo víne musíte cítiť vinohradnícku broskyňu a zelené jablko a vy to nebudete cítiť, je to v poriadku. Vo víne vyrobenom z hrozna nie je také ovocie a nemusíte ho tam cítiť. Môžete však cítiť iné vône, ktoré vám boli príjemné a víno ich prebudí k životu.

 

Hlboké nádychy a vzdychy. Hm, chlapi si určite vybavujú vôňu čerstvo umytých ženských vlasov, malín na ústach svojich mileniek alebo pot hráčov na semifinále ligy majstrov. Ja som  vydolovala z hlavy spomienku na vôňu maminho kysnutého marhuľového koláča. A sliviek kradnutých zo sadu, ktoré boli najlepšie na svete, aj keď babka povedala, že boli nedozreté a bolesť brucha mám  za trest. Niekto vykríkne, že mu to vonia po manželke, snažíme sa ovládať a nerehotať, iný mu poradí, nech manželka vytiahne prst z jeho pohára.

„Mal som tu už kadečo,“ upokojoval nás organizátor. „Vôňu takmer každého ovocia, na ktoré si spomeniete, aj vôňu tabaku, kávy, dreva, mäsa… Nič však neprekoná chlapíka, ktorý vykríkol do ticha, že mu vonia degustačná vzorka vína po kokaíne... Po jeho priznaní ma už nič neprekvapí.“

 

Nasleduje časť degustačného procesu, kedy nos nahradia ústa. Som už pripravená, sústredená, jazykom si dúšok vína chvíľu gúľam v ústach, kde ho vzduchotesne uzavriem, hlboko sa nadýchnem a prehltnem. Prvá vzorka sa väčšine z nás zdala kyslá a hneď to iniciatívne vykrikujeme. Dve žiarivé bodky v tme však vyhlásia, že víno nemôže byť kyslé. Kyslá je len záhorácka kapusta, víno je acidné a vzápätí dodá, že aj acidné víno môže mať miesto vo vašom živote. Ak dostanete presolený obed, stačí si dať ku nemu acidné víno a budete prekvapení skvelým výsledkom. Vzápätí na to sa dozvedám o piatej chuti, ktorá oficiálne pribudla k sladkej, slanej, horkej a kyslej. Umami. Názov pochádza z Japonska a za vznikom chuti stoja glutamany. Neidentifikovateľná chuť jedla, ale práve táto chuť z vás dokáže urobiť šelmu, ktorá sa vrhá na jedlo a žerie do bezvedomia, lebo jej to z nejasného dôvodu strašne chutí. Je to ako článok plný slov nejasného zámeru, slovný ejakulát ako je trebárs aj tento článok, plný mojich zážitkov a pocitov, ktorý čítate a neviete, prečo to čítate, ale ja som šťastná, že som vás naň namotala. Ľudstvo plánuje pridať k piatim chutiam ešte ďalšie. Kovovú, zemitú, tukovú, bublinkovú a ja by som navrhovala, čo sa týka vína, doplniť ešte chuť riedenú.

 

Ovoniavame víno, ochutnávame, prehĺtame, učíme sa novej technike degustácie, kedy sa víno podrží v ústach aspoň desať sekúnd a po rýchlom nádychu sa prehltne. Prídel čerstvého vzduchu spôsobí, že pach z vášho prepchatého žalúdka, ktorý už pripomína plesnivý pivničný sud s pokazenou kyslou kapustou, sa potlačí a môžete pokojnejšie vnímať dochuť vína. K bielym vínam pribúdajú ružové a neskôr červené. Tie posledné sú dekantované už na začiatku akcie, aby sa vína mohli nadýchnuť.

 

Nadýchnem sa ďalšej vzorky. Trikrát zafuním ako pes, ktorý sliedi po drogách. Víno vonia excelentne a aj tak chutí. Všetci hádame o dušu spasenú, o aký druh vína ide a podľa smiechu someliéra začínam tušiť kulehu. Aj tak bolo. Frndula bolo totiž jediné víno, ktoré nebolo z viniču, ale z dulí a nikto na to neprišiel. Nuž, málo mi ten nos narástol, keď som na to neprišla ani ja, ale možno preto, lebo dula nie je ani jablko, ani hruška a ja poznám rozprávku, kde nos rastie len z hrušiek. Teraz splietam hrušky s jablkami, viem, nemá to žiadnu myšlienku. Nevadí, dula Frndula.

 

Keď sa neskôr rozsvietilo svetlo, ostalo mi smutnou za tmou. Bola plná objavov a odrazu bolo všetko jasné. Spomenula som si na historky kamarátov amatérskych vinárov o degustačných večeroch, kedy si zaviazali oči a ochutnávali svoje vína. V jednej historke hviezdil vinár amatér, ktorý najviac nadával na to vlastné. Alebo na môjho otca, ktorý spoľahlivo identifikoval vína a keď sme mu hodili v nestráženej chvíli do pohára za lyžicu práškového cukru, tak sa tešil, o akú nezvyčajnú odrodu ide. A ešte na to, že kým som víno neochutnala, tak som ho považovala za nápoj, ktorému nebudem rozumieť. Ochutnávam ho už niekoľko rokov a stále mu nerozumiem. A nechcem si to ani nechať vysvetliť od žiadneho znalca vín. Verím vínu viac ako mojim snom a nepotrebujem vedieť, odkiaľ ten nápoj bohov pochádza. Stačí, že mi prinesie v správnej chvíli dobrú náladu, zaleje skvelý ovčí syr, blbý deň, pach horúceho asfaltu na cestách, starosti blízkych, ktoré neviem vyriešiť a všetko, čo sa dá aspoň na chvíľu utopiť, aby to nebolelo.