VÁŠ LET BOL ZRUŠENÝ
Čumím na mobil a nechcem veriť vlastným očiam, čítam to manželke, ani ona tomu nechce veriť. Hneď mi volá kamarát, že či aj nám došla radostná správa. Ja som hneď zabehol k nemu o poschodie nižšie, manželka sa zatiaľ išla osprchovať.
To je pravda, že všetky cesty vedú do Ríma, ale ako sa dostaneme domov?
Pozeráme lety do Bratislavy a najbližší je v utorok. Dnes je streda, mali sme letieť v piatok, takže je logické, že sa toľko nechceme flákať po pamiatkach Ríma. Tak sa pozeráme po dačom skoršom. Ryanair sa neunúval napísať nám, prečo ruší let, ale dakde mi vyskočilo, že bude štrajk, tak sme boli opatrní s výberom letov na piatok. Pozerali sme Viedeň, aj Budapešť a rozhodnutie padlo na skorší odchod do Viedne. Skoršie znamenalo na druhý deň skoro ráno, lebo o 8.50 sme mali let. Zaplatil som kartou za všetkých, aby sa náhodou nestalo, že dakto si medzitým objedná a polovica z nás odíde a druhá polovica zostane v Ríme. Ešte šťastie, že som neminul celý limit.
Pozrel som sa na odchody, tak prvá električka ide 5:45. Teoreticky máme veľa času ráno, prakticky uvidíme, aké budú prípoje. Vyšli sme hore s manželkou, ktorá sa medzitým pripojila k nám. Rýchlo sme pobalili veci. Aj tak sme toho nemali veľa, veď bol jún, teplo a skoro nič sme nestihli nakúpiť (okrem magnetiek). Nastavil som budík na piatu a išiel som spať. Bol som nervózny z toho celého, takže som nemohol dobre spať.
O piatej nemilosrdne zazvonil budík, vyšiel som na wc, umyl sa, zabalili sme zvyšné veci a išli. Keď sme zabuchli za sebou dvere a kľúče nechali na kuchynskom stole, ako nám hovorili, tak som začal pociťovať dačo v bruchu. Nebolo to príjemné, poznal som to. Mám na to aj diagnózu. Diagnóza sa volá ulcerózna kolitída. Netreba sa báť, keď ma stretnete, neprenáša sa to. Je to autoimunitné ochorenie, keď telo napáda samé seba. U mňa konkrétne hrubé črevo, ktoré je preto permanentne zapálené. Hlavne sa nemám stresovať, preto som sa dal na mámvpičizmus. Okrem toho niektoré jedlá, ktoré by pôsobili na črevá ako šmirgeľ, mám zakázané (surová zelenina, niektoré ani varené, ani oriešky). Tiež sa neodporúča cibuľa, cesnak, alkohol…
Stravu som mal v poslednej dobe dobrú, aj som sa zrelaxoval, len posledných pár hodín bolo stresových. Vyšli sme na zastávku, kamarát s rodinou tam už stál a o chvíľu došla aj električka (mal som to celé dobre vyrátané). Došli sme na Porta Maggiore, kde nás čakala druhá električka. Kým sme sa vyteperili z našej električky, nabrali sme smer druhá koľaj, tak električka odišla. Vtedy som pocítil ďalšie chvenie v bruchu. Nie ako motýliky pri pubertálnej láske, ale ako pirane, ktoré krúžia a čakajú na obeť.
Snažil som sa odreagovať, zhlboka dýchať… Neďaleko prebehol potkan, takže relax zase v prdeli… Došla električka, nastúpili sme. Ťahala sa po prázdnych koľajach ako sopeľ na plote vedľa krčmy. Došli sme k železničnej stanici Termini, odkiaľ odchádzajú autobusy na letisko. Pre zmenu teraz ideme na letisko pomenované po prvom programátorovi koderovi Leonardovi Di Caprio Da Vinci. Autobusy stoja celkom na konci, tak tam dobehnem s batožinou, vypýtam lístky, po anglicky mu poviem, že si súrne musím odskočiť, ale blbec nejaví známky inteligencie a nemám čas na presviedčanie.
Už som písal, že stanica je obrovská? Asi hej. Shopping časť je zatvorená, tak sa musím pretrepať na začiatok, zídem o poschodie nižšie, nájdem toalety a sú na jednoeurové mince. Práve takú mincu nenachádzam v peňaženke. Vybehnem, oproti bagetéria. Hnusná baba s veľkými ceckami mi nechce rozmeniť päťeurovku. Idem ďalej do novinového stánku, kde sa mi to podarí. Bežím späť k wc. Konečne sú brány nebies otvorené.
Vrátim sa späť k autobusu. Autobus nikde, manželka stojí tam a nadáva anglicky tomu predajcovi lístkov, čo nejavil známky inteligencie. Čakala ma vonku a zrazu autobus zatvoril dvere a odišiel. Aj s našou batožinou, aj s našimi deťmi. Kamarátova manželka volala, že deti sú v poriadku, ani veľmi nepostrehli, že stratili rodičov.
Ďalší autobus ide o pol hodinu. Tak sa obzerám a vidím, že ďalej stojí ďalší na letisko Da Vinci. Tak sa tam rozbehnem a polointeligent, čo doteraz nedával známky o výške svojho IQ zakričí za nami po maďarsky, že ten je pomalší a jemu skončí o chvíľu šichta a ak je autobus ešte v meste, tak nás zoberie za ním. Zavolal šoférovi, ale cesty boli prázdne a už bol na diaľnici. Tak sme čakali na ďalší autobus. Medzitým prišiel policajt, poklepal po kartónoch, čo stáli za nami. Odtiaľ vyšla ženská so psom, vybrala celý svoj majetok, poskladala spálňu a v jednej ruke vodítko a v druhej motúz, ktorým ťahala svoj kartón. Jednoduchý a inšpiratívny spôsob lacno premeniť spálňu na letnú kuchyňu. Aj som sa kultúrne obohatil.
Nanešťastie to kultúrne obohatenie nestačilo, aby sa mi neozvali zase pirane v bruchu. Manželka na mňa zazerala, že už zase, ale keď nechcela sedieť vedľa posratého v autobuse, tak len vzdychla. Teraz som bol rýchlejší a mal som aj jednoeurovku.
Z autobusu sa nám dajako nechcelo ani pozerať von. Síce kamarát poslal fotku, ako sa naša malá hrá s ich mladším, ale dajako nás to nerozveselilo. Stratiť deti nie je hrdinský čin, ktorým by sa chválili rodičia na rodičku.
Na letisku bolo rušno. Manželka sa potešila, že našla stratené deti (alebo deti našli stratených rodičov) rýchlo išla na záchod aj ona (teraz sa už aj ona odvážila). A išli sme ku gejtu. Puberťák si doberal moje močidlá, pričom vedel, že to moje pirane.
V lietadle som si trošku pospal. Vo Viedni sme chytili akurát autobus Regiojetu a mal aj voľné miesta, tak sme sa dostali domov okolo jednej. Hneď sme sa nasáčkovali k mame, ktorá nám uvarila aj dobrý obed.
EPILÓG
V nedeľu mi volá kamarát, že mu písali z Bookingu, vraj keďže zostali o deň dlhšie, tak im strhávajú z karty za ubytovanie na ďalší deň. Keď reklamoval, že veď práve sme odišli o deň skôr, tak mu to vrátili. Oni boli aj takí slušní, že nechali na stole lístoček, kde sa poďakovali a napísali: "Museli sme odísť o jeden deň skôr." A oni to pochopili tak, že zostali o deň dlhšie.
V záujme zachovania energie zostávam naďalej sociopatom.
