Každý z nás si pestuje nejaké predstavy. Čitatelia DM o pisateľoch na DM a potom bývajú na stretnutiach sklamaní, ale o tom potom, radšej by som sa venovala šokujúcejším predstavám. Do melónu a do ženy nevidíš, hovorí jeden môj kamarát. Melón odhalíš pichnutím noža, a čo ženu…? Nie, dnes nebude erotika, pichneme si nožom. Predstava vraždy, fascinácia z tejto formy friškého odchodu z nevirtuálneho sveta a všetko, čo vo vás vyvolá jemné pocity chvenia vedúce až k orgazmu, vedie k zaujímavej úchylke a tou je hybristofília. Sexuálna a citová náklonnosť k sériovým vrahom, lupičom a tyranom, má dve formy. Jedna je pasívna, keď vás vzrušuje predstava beštie, ktorá nemyslí a necíti ako človek, nie je morálne zviazaná. Druhá aktívna forma je vyšší level, to vás už rajcuje, ak vraha pri práci stalkujete. Nemusíte mu inštalovať kameru do bytu, hacknúť mailovú schránku, do kufríka zašiť GPS logger, jednoducho si s ním idete povyraziť a potom čumíte na vraždu ako teľa na kozmetičku.
Rozmýšľala som, ako to môže vyzerať v praxi. Nádejný vrah si vyhľadá obeť. Zvolí si podľa potreby exteriér alebo interiér. Ak by som mu mohla do toho hovoriť, mne by sa páčil exteriér. Nemám totiž rada špinu v byte a v prírode to bude praktickejšie, dážď zmyje všetky krvavé fľaky a bordel, ktorý okolo seba urobí obeť trepotajúcimi sa končatinami. Vrah si vyberie zbraň, ktorá mu je blízka. Vyberám si nôž, preferujem kvalitnú oceľ a dobrú čepeľ, s ktorou sa aj steaky robia ako po masle. Obeť môže byť aj žena, bude viac hysterčiť a kričať, znásobí pocity diváka zvyknutého na kvalitný IMAX. No a potom je to už len jednoduché. Zabodnúť nôž do obete, ktorej sa síce nechce zomrieť, ale vám sa chce na to pozerať, preto jej nič iné neostáva, len prijať svoj údel. Dej je pomerne rýchly, hudobná vložka obvykle chýba, pokiaľ si na mobile nepustíte Beethovenovu Osudovú, tá by celkom pasovala. A už sa len kochať nad množstvom krvi, zdeformovaným tkanivom, zúfalými očičkami. Popritom môžete vysvetliť obeti, že však o nič nejde, potrebujete sa len odbaviť a vám sa to takto páči. Treba si nájsť takého vraha, ktorý splní vaše očakávania a urobí to podľa vašich predstáv.
„Prečo ja? Čím som si to zaslúžila?“ kričí obeť. Vrah by mal byť pripravený na prípadné stupídne otázky, aby nemusel len čušať, nech to má úroveň.
„Nezaslúžila si si to, zasa taká super si nebola, ale tak vybrali sme si ťa. Máš dnes šťastný deň, uži si svojich päť minút slávy. Viac takýchto príležitosti už mať nebudeš,“ vysvetlí jej, aby pochopila, že ona je tou vyvolenou. Ak je obeť chápavá, tak sa poteší. Ak nie, tak smola.
Bola som prekvapená faktom, že aj keď túto úchylku môžu mať muži, u žien je podstatne častejšia. Vidieť to na príklade sériových vrahov, ktorí majú na konte množstvo obdivovateliek. Aj takému nechutnému Fritzlovi, ktorý si v pivničke namiesto archívneho vínka schovával a týral 24 rokov vlastnú dcéru, chodili stovky zamilovaných listov.
Teórií na to, že preboha, prečo takáto úchylka vznikla, je veľa a hneď prvá je tá, že ženy rajcujú alfa samci, však aj tuná na DM ich je dosť, preto sa sem ženy tlačia. Ďalšou príčinou je a opäť sme pri predstavách, že kým ostatní vidia zločinca, ona si v ňom predstavuje malého dobrého chlapčeka, ňuňuňu, a dúfa, že ho dokáže zmeniť, preto nezriedka dostávajú zločinci sobášne ponuky od fanúšičiek. To korešponduje so známym výrokom: Žena si vezme muža a dúfa, že sa zmení, ale márne. Muž si vezme ženu a dúfa, že sa nezmení, ale tiež márne. Existuje ešte jedno vysvetlenie, že chlap, ktorý na dlhé roky sedí v cele smrti, je ti verný a oddaný partner. Nemusíš mu variť, prať ponožky, je ako medailónik starej mamy uložený v šperkovnici, otvoríš a vždy ho tam máš. Ak sa vám zdá, že toto sa môže týkať len ženušiek typu Marfuška anjelik alebo Zuzka Plačkovie, mýlite sa, do skupiny obdivovateliek alfa samcov zabijakov patria aj sudkyne alebo obhajkyne.
Mňa najviac zaujala svadba dvadsaťšesťročnej obdivovateľky z prísnej katolíckej rodiny s osemdesiatročným vrahom Mansonom. Táto superstar sa preslávila ako vodca skupiny fanatikov, ktorí koncom šesťdesiatych rokov zavraždili v Los Angeles deviatich ľudí, vrátane manželky režiséra Romana Polanského Sharon Tate, ktorá bola v ôsmom mesiaci tehotenstva. Veselá partička ju ubodala k smrti, darmo prosila aspoň o záchranu života svojho dieťaťa. Nezastavila vlak smrti, rútil sa do tunela, na konci ktorého nebolo svetlo. Vrah sa stal ikonou a jeho meno si vzal za umelecký pseudonym Marilyn Manson a jeho piesne hrali Guns N´Roses. Zvláštny kult smrti. A k tomu tie naivky, ktoré si o vrahoch vytvárajú predstavy ako o milujúcom partnerovi, o čo im ide? Slečna Burtonová z katolíckej rodiny, chceš mumifikované starecké spermie od Mansona na zrod nového života? Alebo si naivne zabezpečuješ letenku do neba? Skúšam to pochopiť a ide mi to ťažko, aj keď som tiež z katolíckej rodiny. Možno preto, že si stále hovorím, že za šesť dní stvoriť svet, to nie je žiadna sranda a chyba sa mohla stať. Taká malá chybička v programe na vytvorenie človeka. Ale šéfe, netráp sa, my to tu nejako zvládneme, hádam sa ti všetci nevyzabíjame.
Nedávno vyliezol z väzenia kontroverzný Kajínek. Pravdu o ňom sa možno raz dozvieme, keď niekto prehovorí na smrteľnej posteli. Vďaka tomu, že veľké svine si nešpinia ruky zabíjaním a väčšinou sa preto vyhnú vlastnej zabíjačke, ľudia boli pri zatknutí malej svine (identifikácia s obeťou?) odrazu jednotní. Boli schopní glorifikovať rýchlejšie než cirkev svojich svätcov, agresívneho zlodeja, na ktorého sú vážne podozrenia v kauze vrážd. A tak Kajínek napíše vo väzení knihu, natočí sa o ňom film, fanúšikovia mu založia Instagram a má vyše dvetisíc sledovateľov. Ľuďom kvalitne jebe, urobia si z neho idol, ako keby vražda bola denné menúčko v reštaurácii v nákupnom centre.
Keď teda Kajínek vyliezol z väzenia v zelenom adidas tričku, kúpila si ho hneď populárna blogerka, lebo cesta k sláve nemusí byť len cez mŕtvoly, môže byť aj cez vraha a na Instagrame sa s ním predvádzala v erotických pózach. Tričko je dnes hľadaným artiklom. Blogerka a aj obchodníci parazitujú na vrahovi a všetci veria, že je nevinný napriek kope dôkazov o tom, že to tak nie je. V čase, keď ho plne ozbrojení muži zatýkali, ukázali ho v telke nahého uprostred ťažko ozbrojených chlapov. Nahota je odzbrojujúca a tak zločinec vyzeral ako mučeník na starom obraze. Bolo to pred Vianocami, asi si ľudia nahého Ježiška spájali s holým kriminálnikom. Ženy vykrajovali formičkami medovníkové srdiečka, cukrovali aj vianočné pečivo, aj listy a všetko to posielali do väzenia a súčasne zakladali klub na jeho záchranu.
Prehupnem sa teraz do svojho života a skúšam, čo so mnou robí predstava smrti. Akejkoľvek, nielen tej násilnej, pre mňa je to vždy len jedno - prázdnota. A bolesť. Pri akomkoľvek aj cudzom človeku, ktorý umiera trebárs pri automobilovej nehode.
Keď mi umrel dedo, ktorý ma vraj veľmi ľúbil, šla som ako decko na zádušnú omšu. Počula som jeho kroky na našich schodoch. Jedenásť schodov. Na každom schode sa ozýval dupot jeho nôh, ako som nimi schádzala a triasla sa plačom. Počula som, že kráča za mnou a nechcela som sa otočiť, aby som ho videla. Snažila som sa smiať a žartovať, že konečne ide do toho kostola, však keď už tá omša bude o ňom, patrilo by sa. Veď keď otočím smutného smajlíka, tak sa smeje. Voda, čo nás drží nad vodou, musí byť náš nadhľad nad smrťou.
A tak sa môžete tešiť, ak ste tanečné drevá, že na kare sa pije a nemusí sa tancovať. Keď sa kar nevydarí, na rozdiel od svadby, hlavný účastník sa na vás nenaserie a nebude vám písať esemesky, že ste mu ogrcali slávnostne ozdobený stôl a požrali kvety, ktoré boli na dekoráciu a už vôbec vás nebude ohovárať po celej rodine.
Predstavujem si, že duše odlietajú a je mi jedno, že tá predstava je infantilná. A tiež si predstavujem, že peklo pre vrahov bude to, že konečne dostanú svedomie, ktoré bolo tou chybou v programe a som zvedavá, čo to potom s nimi urobí... A ešte si predstavujem Ľuboša Némeša. Nikdy som totiž Ľuborga nevidela a predstavujem si ho ako DiCapria. Dúfam, že ma nesklame.
