Pekný upršaný víkend určený na ničnerobenie a rekonvalescenciu po Dailymale stretku narušili predminulý týždeň voľby do Vyšších záujmových celkov.
Keďže účasť okolo 20% bola nižšia než počas posledných volieb, normálnemu človeku sa natíska otázka, načo tento zbytočný medzičlánok regionálnej kvázi politiky kŕmiť, živiť a ešte aj voliť. Veď kompetencie žúp sú tak mizerné, že spravovať tých pár stredných škôl a domovov dôchodcov by zvládol aj netvor doktora Frankensteina v permanentnom delíriu a s atrofiou mozgu. Mať na to župný parlament so 40 až 60 posrancami je prehnané už len z matematického hľadiska. Veď štátna duma (Náhodná zrada Slovenskej republiky) má 150 členov, máme pár miništrantov, predsedu vlády a niekedy sa v parlamente objaví aj v papierovej podobe. A aj to je veľa.
Pred desiatimi rokmi, keď sa rozdával majetok štátu, sa šli pobiť o zdravotnícke zariadenia, stredné školy, domovy sociálnych služieb a cesty. Teraz musia začať rozmýšľať, čím sa odvďačiť svojim mecenášom, lebo nemocnice sú už sprivatizované a domovy dôchodcov tiež. Cesty iba žerú peniaze a žiaden osoh z nich. Stredné školy sa zlučujú, aby šetrili minimálne náklady na riaditeľa a ekonóma. Prípadne sa celkom zrušia. Veď stačia gymnáziá. Aj tak všetci potrebujú iba maturitu, aby si mohli kúpiť titul na vysokej škole. To je základom dobrého ministrovania. Plus ešte doktorát na Svätej Alžbete. Je ale stále lepšie študovať na Svätej Alžbete, ako v nej ležať.
Predvolebný cirkus teda závisel od regionálnych špecialít. Kým v jednom kraji sa strany nenávideli, v druhom mali spoločného kandidáta na župana. Kým v predchádzajúcom volebnom období sa pravicová strana zastávala privatizácie zdravotníckych zariadení, teraz rovnaký politik vidí v privatizácii zdravotníckych zariadení čiernu budúcnosť, ktorú dáva na plagáty hodné socialistickej ideológie z čias studenej vojny.
Kandidátov bolo naozaj dosť. Na miesto župana sa miestami hlásilo aj osem optimistov; reálne šance od začiatku mali maximálne dvaja a podľa výsledkov hlavne v severných okresoch v podstate len jeden. Ale aj tak sa chceli uchádzači ukázať. Kandidáti na posrancov to mali tiež ťažké. Na 408 teplých flekov sa hlásilo vyše 2500 záujemcov. To je podobný pomer ako pri prijímačkách na právnickú fakultu.
Keď sa pozrieme, kto sa za posranca vlastne hlásil, zistíme, že sú to vlastne súčasní posranci, primátori, starostovia, posranci náhodnej zrady a europosranci. V podstate ide o maximálne možné využitie ich schopností, lebo väčšina z nich už dvadsať rokov nerobí nič iné, len posrancuje. A to ešte na troch miestach naraz. K tomu zopár profesorských flekov na troch univerzitách, právnická kancelária, sedem správnych rád štátnych podnikov a osem dozorných. A to všetko za nekresťanských 24 hodín denne. V podstate viac funkcií než vedecká kalkulačka Casio. Ale majú pravdu. Dokazujú národu, že na Slovensku sa nedá vyžiť z jedného platu.
Za profesionálnymi posrancami nasledovali v hojnom počte skrachovaní učitelia, podnikatelia alebo lekári. Nakoniec čo je ľahšie, než mať súkromnú ambulanciu s ordinačnými hodinami (9:00 – 11:00 každý utorok a piatok) a flákať sa na zasadaniach regionálneho parla(de)mentu. Aspoň sú chlebíčky a káva zadarmo. A pacientov treba poslať do ďalšieho okresu, veď na svoju špecializáciu majú monopol, ktorý si úspešne aj vplyvom na regionálnu politiku zabezpečia naďalej.
Tých 110 dôchodcov a 27 nezamestnaných boli už len čerešničkou na torte. Asi sa priveľmi nudia, keďže prácu nemajú a preto by sa im zišiel nejaký ten vedľajší príjem. Taký dôchodca si na rokovaniach aj pospí a bude mať 100% účasť, čím si svoje peniaze plne zaslúži. Ak sa náhodou zapojí do debaty, môže si zaspomínať na staré dobré časy, keď sa v národnom podniku Chemlon Humenné zaviedol kontrolný systém, lebo kurvy kradli ešte aj toaletný papier.
Kampaň bola vlažná ako roztopená zmrzlina z Kauflandu, ktorú si v lete kúpite a odveziete sa domov na svojej 15-ročnej Felícii cez rozkopané mesto. Keby nebolo pár fantómových blogerov, ktorí propagovali fantómovú politickú stranu, bola by to celkom nuda. Najhorúcejšími témami boli:
- Ja som váš župan
- Ja budem váš lepší župan
- Ja a on
- Toto je náš tím
- Dlhý nos (s ktorým odchádzam)
- Monika
Výsledky asi nikoho neprekvapili. Severné okresy majú svojich favoritov a ušetria tak peniaze daňových poplatníkov tým, že nebude potrebné robiť ďalšie kolo tohto cirkusu. V ostatných okresoch bude mať cirkus reprízu. Keďže doteraz sa nič lepšieho vymyslieť nepodarilo, začali protikampane. Teda v rámci slovenskej národnej tradície - voľba menšieho zla. Väčšinou to vychádza tak, že menším zlom je Slovák ako bukvica buk alebo ako repa. Veď to poznáte, taký koreň, ktorý celý čas iba nasáva. Takže šance Józsefa - kráľa trnavskej diecéznej župy ako župana sú minimálne. Veď by to ani nebol župan, ale fürdőköpeny. Ale niekedy je problém vybrať si aj medzi správnymi županmi. Pre ktorý by ste sa rozhodli vy? Podľa mňa by bolo štýlové mať biely župan na bielom Slovensku.
Možno som vás teraz rozhorčil. Veď my sme taká tolerantná krajina a máme radi aj Indoslovákov. A nedovolíme, aby sa stal županom niekto, kto potláča ich práva na čerstvého psa denne, medené káble, či útulnú chatrč na cudzom pozemku. Dokonca nebudeme vyslovovať ani jeho meno, keďže od prvého kola volieb je jeho meno väčšie tabu ako meno Voldemorta, ktorý sa volal veď viete ako.
Najkrajšia radosť je škodoradosť, ktorú som mal, keď tretí kandidát, inak pravicový liberál, vysvetľoval, prečo je potrebné voliť ľavicového socdemsmertretiacesta kandidáta, ktorý bol prvý v poradí.
PS: Stále platí môj inzerát:
Nepoškvrnený ekonóm v najlepších rokoch hľadá skorumpovanú politickú stranu, ktorej by mohol byť maskotom v najbližších voľbách.
Čo ponúkam:
- Schopnosť vyhovoriť sa na zlú ekonomickú situáciu, politického oponenta, historické krivdy v závislosti od kontextu.
- Schopnosť učiť sa nové výhovorky podľa potreby.
- Prax v písaní hejtov môžem zúžitkovať pri písaní politických blogov na sme.sk.
- Moja postupujúca skleróza spôsobuje, že rýchlo zabúdam na všetky sľuby, ktoré som dal.
Moje motto: Byť politická sviňa.
