Ráno vstanem a najneskôr do pol hodiny mám chuť začať znova fajčiť. Alebo kričať. Alebo do bezvedomia sa ožrať. Alebo sa zabiť. Nie nutne v tomto poradí.
Žitie zredukované na jeden deň, s cieľmi na jeden deň. Čo bude na obed a kde na to vezmem. Čo bude na večeru a kde na to vezmem. Koľko musím odmakať aby som mohol zaplatiť nájom. Naháňačka s utekajúcou cieľovou čiarou a veselými obchádzkami vo forme poistiek splatných raz ročne, nedoplatkov na odvodoch a ďalších výdavkov, ktoré by sa nestratili ani na kartičke riziko v dostihoch a sázkach. A vždy, keď sa to nejak pozbiera, tak je to len čakanie na ďalší prúser. Už dávno neverím že bude dobre. Nie v tejto krajine, kde kokotko s vlastným odberným miestom niekde pri Trnave na počkanie predáva ľuďom falošné testy a urobí na tom 30 litrov. Ďalší kokotko z Trnavy si myslí, že si môže s týmto 6-miliónovým mraveniskom zatriasť zakaždým, keď mu nevyhovuje ako sú vnútri spravené cestičky. A ešte verí že to robí dobre. Chcel by som mať ten dar, nepripúšťať si vlastné zlyhania a neúspechy a ešte z nich obviniť všetkých naokolo. Iný kokotko má z našich peňazí na Čiernej vode megapalác, ktorého bazénový domček samotný ma rozlohu priemerného rodinného domu a vnútri vinotéku veľkosti detskej izby. Nie v krajine, kde keď ti hospitalizujú dedka, v diagnóze bude covidová pneumónia napriek trom negatívnym testom. A lekár ti s mrdnutím pleca povie, že za covidové diagnózy majú trojnásobné platby od poisťovne. Kokot, ja keď ráno vidím, že za oknom svieti slnko, idem sa radšej pozrieť či mi niekto na okno zvonka nenalepil tapetu. Ojebú ťa v servise, v potravinách, cez telefón, ešte aj tá jebnutá chladnička kúri a krém v Tatiane úplne dojebali.
To čo robím sa snažím robiť vždy najlepšie ako viem. Kedysi som veril, že to tak robí každý. Bolo mi povedané, že mám na ľudí prehnané očakávania. Som jebnutý ja, alebo všetci okolo? Mal som doteraz štastie a mal som len zamestnania, ktoré ma bavili a preto som do nich dával všetko? Mal by som ako predavač v OBI viacej v piči? Alebo ako štátny úradník? Ako môže murár na stavbe do otvoru na dvere najebať dve vrstvy sadrokartónu, zlepiť to maltou, na to jebnúť polystyrén a zaomietať to, lebo mu nevyšla šírka? To fakt verí že je to v poriadku, alebo len dúfa že na to nikto nepríde a keď hej, tak on už bude ďaleko preč?
Ako asi dopadne prebiehajúce sčítanie obyvateľstva? Vyjebú sa Slováci na klikanie nejakého dementného dotazníka, keď za nevyplnenie nehrozí nijaký postih, alebo áno? Budú potom vyplakávať na internetoch, že na nich každý sere? Priznám sa, že som ho ešte tiež nevyplnil, z jedného jediného dôvodu. Po predchádzajúcich skúsenostiach tak trochu čakám, že sa to majstrovské dielo niekde v polovici zasekne, refreshne, spadne alebo vyhodí nejakú neznámu chybu. A mne zase pôjde ujebať dekel a zase sa budem sám seba pýtať ako je to možné, že to kurva nefunguje, keď za to niekto zobral peniaze. Naše spoločné peniaze. Za odjebanú robotu. Rok tu máme koronakrízu. Pred dvoma týždňami konečne prestali na testovaní dávať ľuďom do ruky kus papiera vypísaný perom s výsledkom, ale začali im posielať SMSky. Aj to len keď máš Covid pas z predchádzajúceho testovania. Musí jebať. Za celý ten rok neboli inštitúcie, zodpovedné za poskytovanie štátnej podpory, schopné prísť s ničím lepším, ako jedným zberným emailom na zasielanie žiadostí, z ktorého si ich potom tlačia a ručne kôpkujú a vybavujú. V roku 2021 dopiče. To skutočne čakali, že za tri mesiace to prehrmí a nebude treba koncepčné riešenie? Alebo ešte nevymysleli ako z toho ujebať čo najviac peňazí, aby to zároveň dlho trvalo a vôbec nefungovalo?
Tento mámvpičizmus a zároveň snaha ojebať čo sa dá, to by sme mali mať vyšité na štátnej vlajke ako národné motto. Paličkovaným vzorom, kurva.
Niekedy seriózne zvažujem cestu násilia. Dolámať tomu kokotovi čo rok neplatil mzdy zamestnancom nohy. Vytiahnuť pičusa, čo preletí cez priechod na červenú z auta a dať mu po papuli. Rozmlátiť úrad ktorý mešká s platením podpory. Prestať platiť dane, nedodržiavať nariadenia, začať násilné demonštrácie. Zatiaľ som si vždy vďaka svojej inteligencii a vzdelaniu povedal, že to nie je dobrý nápad a našiel cestu ako prežiť ďalší deň. Koľko Jozefov Makov s horšou výbavou alebo kratšou zápalnou šnúrou však toto východisko nenájde a koľko takých treba, aby sa to tu dojebalo ešte viac?
Ale nevadí. Večer si doma sadnem, otvorím si fľašu a balkónové dvere, aby dekel nespal vonku na zime a porozmýšľam, ako dlho ešte. A čím ma prekvapí ďalší diel tohto seriálu. Keď to bude domiešavač so zhasnutými svetlami, čo sa vynorí v protismere z hmly počas predbiehania, neskloním hlavu.
