Po preflámovanej noci šmátraš rukami okolo seba, hlava sa ti točí ako na kolotoči s labuťami, šľak to traf, len aby tie labute neodleteli, žalúdok máš roztrasený, ako keby aj naň už došla celulitída a dúfaš, dievča zlaté, že nenarazíš na nejakého chlapa, lebo jediný man, ktorý by ti mohol pomôcť, je drowned man. Jemne pikantný, osviežujúci, svojou lahodnou konzistenciou nežne dráždiaci chuťové poháriky, vzrušujúco šťavnatý a tá adstringencia, ktorá plne vyhovuje zničenému telu žobrajúcemu po niečom zľahka kyslom, so sťahujúcou chuťou, zavŕši túto klobásovú symfóniu.
Milujem túto českú špecialitu a vzdávam hold mlynárovi od Berouna, ktorý pred vyše sto rokmi v záchvate pažravosti, ale možno to bol len podnikateľský zámer, naložil špekáčiky do octu, dochutil to cibuľkou a koreninami, lebo koreniť muži vedia diabolsky dobre, no a keď sa potom mlynár utopil pri oprave mlynského kola, skormútení spoluobčania mu pomenovaním jeho vynálezu na pamiatku tejto udalosti vyrobili živý pomník. Bolo to od nich milé, že aj taká chamraď ako mlynár sa dočkala večnej slávy, veď nemusí sa len sendvič volať sendvičom podľa lenivého fajnového grófa zo Sandwichu, ktorý si ešte počas hazardných hier potreboval odkusovať zo steaku a nechcel si pritom zababrať ručičky.
Základom tejto šmakocinky sú poriadne poctivé špekáčiky, čo znamená minimálne štyridsať percentný podiel mäsa. Pred pár rokmi si podnikateľ Babiš zmyslel vyrábať špekáčiky bez mäsa, len s dajakým hydinovým separátom a nám všetkým bolo jasné, že bohatí ľudia nevedia od dobroty, čo so sebou, tak vymýšľajú kktiny a stávajú sa z nich preto buď uchyláci alebo začnú vyrábať špekáčiky bez mäsa, čo je to isté. Našťastie, narazil na odpor výrobcov tradičných špekáčikov, ktorí si zrejme nevedeli predstaviť, ako budú opekať ten odpadový materiál v lone prírody nad ohníkom alebo ho budú zalievať lahodným octovým nálevom za účelom vyrobiť z toho utopenú delikatesu. Aj keď sú vraj takí fajnšmekri, čo robia utopence z teľacích párkov a vraj sú luxusnejšie.
A teraz pár teplých slov k vychladnutému nálevu, v ktorom utopíme už pripravené, trasúce sa a k sebe sa zúfalo tlačiace špekáčiky vo fľaši. Je dobré do nálevu pridať nové korenie, ktoré môže byť aj staré, lebo s vekom korenín to nie je také povážlivé ako u žien, čierne korenie, ktoré odporúčam pridávať aj rasistom, vetvičky rozmarínu, tymianu, imela (ale to len v prípade, že to chcete mať ako poslednú večeru) a sú frajeri, čo tam hádžu aj borievky, čo mi nepripadá tak celkom OT ako diskusia na DM, pretože k utopencom sa aj borievka aj borovička hodí. A vlastne borovička sa hodí ku všetkému, a dokonca ju oceníte aj ako solitér.
Späť od pijatiky k utopencom. Nesmieme zabudnúť na cibuľu a cesnak, ktoré vytvárajú z tejto delikatesy vecičku neveľmi vhodnú pre jemné dámy. Ale na druhej strane, milé dámy, sú veci, ktoré by vám mohli v pohostinných zariadeniach viac vadiť, a tým sú napríklad vymoženosti toaliet pre chlapov. Sú podniky, kde majú chlapi v pisoároch suchý ľad a môžu ho roztápať svojím teplým prúdom, takže majú z tejto obyčajnej nevyhnutnej telesnej potreby odrazu parádnu zábavku. Dokonca, v jednom dobrom podniku v susednom Rakúsku dávali pred Vianocami na ľad aj plátky pomaranča. No kto by nechcel čúrať na pomaranč?! Prečo toto nie je na dámskych záchodkoch, sa pýtam dotknutá a diskriminovaná. Takže, dámy, keď sa už musíme vzdať týchto neobvyklých zábaviek na toalete, tak si doprajme aspoň toto cibuľovo-cesnakové jedlo, ktoré nám síce môže v krátkom časovom horizonte mierne skomplikovať spoločenský a sexuálny život, ale rozhodne to prinesie netušené gurmánske zážitky.
Zamerala som sa na túto delikatesu aj v intenciách duševného prínosu pre človeka po tom, čo som objavila citát: „Pravda vždy vypláva na povrch. Najčastejšie ako utopenec.“ Tak toto ma dostalo. V kritickom procese hľadania pravdy som vždy využívala pochybnosť, ktorú už Aristoteles využil ako metódu pri odhaľovaní pravdy a v zmysle tejto aporetickej (pochybovačnej) metódy sa pýtam: „Quid est veritas?“ „Čo je pravda?“ A hneď si aj odpovedám, že predsa špekáčik naložený v octe.
Ďalším prínosom pre našu dušu je táto lahôdka v symbolike jej zrodu. Utopený špekáčik. Pyšná nafúknutá údenina, ktorá sa utopí. Celkom ako ten krásny mladík Narcissus z gréckej báje, ktorý sa zamilovaný do vlastnej krásy nahýbal stále ponad okraje studničiek, aby sa v nich mohol obdivovať, až sa v jednej takej utopil a bohovia ho premenili na narcis. Pri konzumácii tohto jedla preto skúsme myslieť na pestovanie skromnosti.
Uznajte sami, toto jedlo zasýti nielen naše telesné, ale aj duševné potreby, a tak by sme ho nemali považovať len za lacné krčmové jedlo, ale priam za legendárny pokrm bohov. Zaslúži si aj vlastnú báseň, tak nech sa páči, tuná som mu jednu vyrobila:
Špekáčik v octe
teší sa pocte.
Kyslý jak opica
preberie opilca.
