Mať pozitívny vzťah k mestu, kde ste prežili svoje detstvo, je úplne prirodzená vec, a preto som ochotný prijať fakt, že existujú viacdielne eposy aj o takom Prešove. Ak nemáte vzťah k svojmu detskému mestu, tak ste sa buď narodili vo vojnovej zóne, alebo len skrátka nemáte dušu. Z tohto dôvodu ma rozčúli kritika na Bratislavu od ľudí, čo sem došli proti svojej vôli a poznajú tu tak svoju cestu do roboty a späť do prenájmu, kde s ďalšími piatimi rovnakými indivíduami ako oni, pičujú na arogantných Blavákov, ktorých stretávajú v piatok vo vlaku na ceste domov. Preto som pripravil sprievodcu pre turistu, aby pochopil skutočnú dušu Bratislavy.

 

Zbytočne sa pokúšame prilákať turistov na pamiatky, keď máme centrum, ktoré prejdete za pol hodinu aj s oboma zlomenými nohami a Viedeň je vzdialená necelú hodinu cesty. Bratislavu musíme prezentovať správne, ako zachovalý socialistický skanzen. Malomesto, ktoré sa márne snaží hrať na európsku metropolu, príklad toho, keď sa ľudia s charakterom vykovaným vo východnej Európe snažia napodobniť západ, tým, že si myslia, že keď dáte pozlátku na hovno, stane sa zlatou tehlou.

 

Začneme teoretickou prípravou pre turistu. Bratislava, sídlo rozhľadeného pravicového voliča, kaviarenského povaľača a slniečkového aktivistu a napriek tomu si tá hŕstka ľudí, ktorá je ešte stále odhodlaná zúčastňovať sa volieb, vyberá medzi väčším a ešte väčším zlom. Označiť zvolených lokálnych zástupcov ako oportunistických kokotov je eufemizmus. Ich vízia je zarobiť čo najviac pre seba, rodinu a sponzorov. Ich strategická koncepcia je nenechať sa pri tom chytiť a keď už sa náhodou jedného podarí obviniť, tak sa pre istotu stratí nahrávka z odpočúvania. Potom sa netreba čudovať, že po dlhodobom systematickom zahusťovaní mesta a znižovaní parkovacích miest politici bez hanby obvinia obyvateľov z toho, že dojebali parkovanie, ako keby mohol mať vzorec viac obyvateľov, nefunkčná MHD a menej parkovacích miest iný výsledok. Po rokoch robenia hovna pre dopravu sa nám naši vladári rozhodli zvýhodniť cestovanie MHD tým, že vytvorili tzv. integrovanú dopravu s mapou, ktorá je pre bežného človeka rovnako zrozumiteľná ako klingónština. Samozrejme, nedá sa to zadarmo, a tak cestovné zdraželo pre všetkých, dokonca aj slepí ľudia nech si kupujú lístky, hádam si nebudú vyvážať svoje rite zadarmo. To, že nikto nedomyslel, ako si vlastne majú kúpiť lístok v automate, keď nevidia aké sú druhy lístkov, presne ilustruje, ako veľmi sa tu rozmýšľa nad dôsledkami rozhodnutí. A tak nám neostáva nič iné, ako radovať sa z drobností, ktoré sa podaria. Napríklad, po šiestich rokoch budeme mať pre dopravu znovu päť mostov, aj keď most postavený za päť mesiacov v 1945-om mal dva pruhy pre autá, koľajnice a priestor pre peších, zatiaľ čo nový Starý most postavený za dva roky v roku 2015 bude mať iba koľajnice a priestor pre chodcov, fuck yeah. Aspoň, že si zachoval škaredosť toho pôvodného. Vec, ako spoločná parkovacia politika pre všetky mestské časti je príliš veľká utópia, pretože každý starosta kope za svojich sponzorov, a tak je ročné parkovanie v najdrahšej časti Bratislavy šesťkrát lacnejšie ako malo byť v Petržalke.

 

Ľudia sa sťažujú, že Bratislava nie je dosť reprezentatívna na to, že je hlavným mestom, ale podľa mňa sa mýlia. Turistovi vysvetlíme, že Bratislava je najkrajším príkladom toho, že sme v krajine, kde sú známosti a peniaze oveľa viac, ako nejaký zdrap papiera so zákonmi. Môžeme mu porozprávať o nevypovedateľných zmluvách, ktoré sú výhodné pre všetkých okrem mesta, ale poďme radšej niečo ukazovať. Môžme mu ukázať budovy, ktoré začali so stavebným povolením na osem poschodí a zrazu majú mať dvadsať, prípadne budovy, ktoré sa postavili len tak bez povolenia, alebo budovy, ktoré sa stavajú k existujúcim stavbám bližšie ako povoľuje územný plán. Môžeme ukázať, ako sa snažíme byť moderní tým, že jebneme výškovú budovu hocikam, bez ohľadu na okolie. Môžme porozprávať o developeroch s neuveriteľným šťastím, ktorí kúpili predraženú nehnuteľnosť, na ktorú neexistovalo búracie povolenie a bezohľadní bezdomovci im ju rovno trikrát podpálili, a tak vzniklo nenapraviteľné poškodenie a búracie povolenie bolo na svete. Môžme ukázať vysekané lesy v chránenej oblasti, zastavané vinice alebo obchodné centrá v parkoch. Nezabudneme na sociálne štvorizbové byty pre našich politikov, ktorí sú tak chudobní, že ich museli dostať zadarmo. Aby sme neukazovali prstom iba na developerov, môžeme zobrať turistu k policajnej stanici a ukázať mu príklad, že zákaz státia neplatí pre policajtov a policajt policajtovi pokutu nedá. Skočme aj na Slavín a ukážme zopár ulíc, kde vznikol zákaz prechádzania iba preto, že obyvateľom vadilo, že im chodia po ulici autá. Ukážme mu miesta na dočasné parkovanie zaplnené taxíkmi alebo vyhodené domáce spotrebiče a nábytok pred domom, však to niekto odprace. Toto je náš obraz, toto sme my.

 

Nesmieme zabudnúť ukázať modernú stránku Bratislavy. Predražené novostavby, kde zateká kvôli použitiu lacného materiálu, ale aspoň to nie je na spadnutie ako iná novostavba. Rezidenčné projekty v zelenom prostredí, až na to, že to zelené prostredie je zastavané práve tými projektami, a tak si obyvatelia môžu užívať zeleň iba v spomienkach. Moderné budovy s kancelárskymi priestormi, ktoré dostali cenu za výborné dopravné riešenie - teda také, ktoré spôsobuje väčšie kolóny iba raz do týždňa. Symbióza korporátnej moderny bez stavebného povolenia cez ulicu oproti 130-ročnému kostolu, postavená bez stavebného povolenia v blízkosti polikliniky, základnej, strednej a vysokej školy, ideálne miesto na parkovanie. Mesto, cez ktoré tečú milióny eur a plní sa stále novými budovami a ľudmi a napriek tomu má rozbité cesty, dlažby a na nič nie sú peniaze, tak treba zvýšiť dane obyvateľom, rovno dvojnásobne. Nepoužiteľná MHD, na ktorú doplácajú ľudia, ktorí ju vôbec nepoužívajú. Dopravný podnik, financovaný mestom, sa nevie dohodnúť s mestom, kto má vlastne vysypať koše na zástavkách. Zimná údržba platená aj keď nesneží, no napriek tomu nestíha odpratávať, keď už náhodou raz nasneží. Mesto, ako celá krajina, hrajúce sa na západ, mentalitou patriace na východ. Pozlátka na hovne.

 

Toto je skutočná autenticita Bratislavy a nie fotka pri Napoleonovi a Čumilovi, ktorý je tak originálny, že ho od nás okopírovali niektoré mestá ešte skôr, ako sme ho mali. Jediné, na čo by som nevedel zvedavému turistovi odpovedať, by bola otázka "A prečo tu vlastne toľkí ľudia žijú?"