Pozerám, že Denný muž nemá dostatok materiálov a recykluje (?), tak som sa rozhodla obetovať jeden večer a niečo splodiť, i keď si ešte stále vyvaľujem šunky na španielskej pláži. Podotýkam, že mám v sebe dve deci vína, takže za seba tak celkom neručím.

Keďže je teraz v móde písať o letoviskách, klasifikácii ich návštevníkov a podobne, pridám niečo aj ja. Sú to zážitky dvoch blondínok (na nič nenarážam, tento fakt je podstatný pre pochopenie deja) s otravnými domorodcami – predpokladám, že muži také asi nemajú, tak sa aspoň niečo dozviete.   

Cestou na pláž aj na večeru nás oslovujú nadháňači zo všetkých možných barov a reštaurácií - vďaka slovanským ksichtom po rusky: "Privet, devuška! Davaj do baru!“

Obe sme na to mimoriadne alergické, ako všetky baby z východnej Európy (bavila som sa o tom s poľskou, maďarskou a bulharskou kolegyňou). A to pre tieto dôvody:

 

1. Západná Európa pozná len krásne ruské modelky, ale kedysi v ZSSR nemali šminky ani vkus, len občas sa v obchode objavil jeden červený rúž a tým si maľovali pery aj červené machule na líca, takže vyzerali ako Marfuša z Mrázika. Okrem toho vážili nad metrák a za najväčšiu ozdobu považovali zlatý chrup (keď k nám do práce mala prísť ruská ženská delegácia, uzatvárali sa stávky, koľko budú mať dohromady kíl a zlatých zubov). Čiže ak mi niekto povie, že vyzerám ako Ruska, okamžite si pomyslím, že vyzerám príšerne, aj keď je to už len starý reflex. 

2. Čo si budeme hovoriť, ruské baby majú povesť štetiek. Poznám jednu mladú, krásnu, ktorá sa nalepila na psychopatického Taliana a nechá sa od neho každý deň vážiť, nadávať si do tučných kráv (pritom je útla), zakazovať si jedlo a nechá sa biť – len preto, že Talian platí všetky jej účty a ona nemusí pracovať, mrochta lenivá.

3. Sme na vyššej úrovni ako Rusi. Ako som spomenula kdesi v diskusii, v našom hoteli sú Španieli, Francúzi, Taliani a Rusi. Španieli, Francúzi a Taliani vo výťahu VŽDY slušne pozdravia, Rusi nikdy. Sú arogantní, nevedia cudzie jazyky a nemajú ŽIADNU interakciu s inými národmi. Ešte aj milá staršia pani, čo uvádza ráno ľudí do jedálne, sa musela naučiť aspoň základy ich jazyka. Niekedy sa trošku čaká, kým nám nájdu stôl (ale nikdy viac ako pol minúty). Raz prišli metrákové ruské báryšne, určite bývalé zamestnankyne KGB, drzo prešli popri nás a cpali sa dnu – milá staršia pani ich uzemnila ráznym gestom a tvrdým povelom: ,,Očereď!“ (Do radu!) a baby pochopili a zaradili sa.   

4. Všetci vieme, aký máme vzťah k Rusom, ktorí teraz navyše okupujú Ukrajinu...

Ja som na devušku zásadne nereagovala, kým moja horkokrvnejšia kamoška okamžite ukazovala prst, no nepomohlo. Na tretí deň vyjavila túžbu stať sa storukou bohyňou Kálí, aby pri každom "privete" mohla pomaly okolo seba rozprestrieť sto párov fuckerov naraz.   

V ďalšom kole som na nich začala štekať: "No somos russas!", prípadne "We are not Russians!", ale ani to neprinieslo výsledky, a tak sme sa rozhodli ich prevychovať a geograficky dovzdelať. Odteraz si so sebou na dovolenku budem nosiť veľkú mapu Európy, aby som každému mohla ukázať, kde presne leží naša krajinka pod Tatrami ("Nie, nie je to v Škandinávii!" – pre Španielov evidentne blondína = Škandinávia).   

Teraz, po týždni, sa situácia konečne zlepšila. Niektorí pred nami zaliezajú (asi si hovoria ,,Pozor, idú tie kravy, čo ukazujú fuckera a nadávajú nám), ale inteligenti niečo podchytili a zdravia nás "Ahoj, Slovakia!" Takže, aby bolo jasné, ak vás tak niekto na budúci rok v Salou osloví, je to naša zásluha.

A teraz si chodíme po ulici ako kráľovné a nik nás neotravuje... 

A ešte na inú tému. Nejaká dailywoman tu písala o svojej (milej) úchylke, ako rada chodí do mäsiarstva... Ja zase v cudzine vždy prešmejdím potraviny a obchody so suvenírmi, tam sa o každom národe dozviete kopu informácií.

No a všimla som si, že sa tu predávajú... ako to nazvať... semienka, z ktorých si môžete vypestovať tamten oný (díky, Anthrax), tamtú onú alebo prsia. Tamten oný je v skutočnosti paprika, fotky kedysi kolovali na nete a verím, že taký plod existuje. Tamtá oná je tuším kvet v puku, aj to môže byť. Ale akosi sa mi nechce veriť, že existujú melóny telovej farby aj s bradavkami... má s tým niekto skúsenosti? Podľa mňa si len robia srandu, nie? Nie je tam ani latinský názov, len "Melon tits“.

Keďže som baba zvedavá a nedôverčivá, dnes v podnapitom stave som semienka zakúpila, i budem si na jar pestovať kozy v kvetináči. Beriem to ako pokus a zároveň námet na článok – čakám pochvalu od vedenia DM. 

Keďže nie som lesbička – ak to teda tie prsia naozaj zarodí, darujem ich dákemu chlapovi alebo aj  inak orientovanej dáme. Hláste sa v diskusii.