Keďže čas neúprosne uteká, tak by sme ho nemali premrhať na predohru a vrhnúť sa rýchlo na ďalšiu dávku linkov na videá, ktoré možno poznáte a možno nie a niektoré dať aj do súvisu. Dnes bude súvislostí menej, lebo som sa snažil pozbierať rockerov, ktorí začali ešte v predchádzajúcej dekáde.
Hneď na úvod smutná správa, ale keby som nespomenul Led Zeppelin, tak by ma miestne osadenstvo počúvajúce bluesrock prekoplo na najbližšom stretku cez barový pult. Tak táto dekáda im nevyšla. Po smrti bubeníka Johna Bonhama v roku 1980 ešte vydali jeden album Coda, ale to už nebola štúdiovka a potom sa rozpadli. Spevák Robert Plant si ešte v tom roku vydal sólový album a potom sa skoro každý rok pokúšal o úspech. Jeden album (The Honeydrippers: Volume One) vydal aj s Jimmym Pageom, bývalým gitaristom Led Zeppelin. Postupne, ako si kupoval menej tesné nohavice, aj jeho hlas sa stal znesiteľnejším a škriekal stále menej.
Beatles sa síce rozpadli ešte v roku 1970, ale členovia boli také hviezdy ešte aj v 80's, že im to celkom išlo. Taký John Lennon si to predstavoval trošku ináč, ale 8.decembra dostal 4 guľky od fanúšika, ktorému v ten deň dal autogram. Našťastie ešte stihol vydať album Double fantasy a po smrti v roku 1984 Milk and Honey. Paul McCartney po rozpade Wings vybrnkával sólovo, ale viac sa mu darilo ako producentovi. George Harrison sa stal pamätným tým, že myslel stále len na jedno (alebo na jednu). A Ringo bol v podstate stále ten najmenej populárny, veď bubeníci len sedia a búchajú.
Queen mali už v 80's polovicu kariéry za sebou a dlho sa hrdili, že nepoužívajú elektronické klávesy. Kto by nepoznal Radio Gaga (nemá nič spoločné s Lady GaGa). Klip je zostrihaný z úryvkov filmu Metropolis. Aby to nebolo málo, tak Giorgior Moroder (kráľ diskoték, pokým sa neobjavil Dieter Bohlen) napísal k tomu vtedy 60-ročnému filmu soundtrack, kde spievali vtedajšie hviezdy. Aby ste mali predstavu, ako to vyzeralo, tak malá ukážka s Freddiem Mercurym. A potom ešte prišiel Highlander a tam sa zase Queen predviedol, že vedia robiť hudbu. V podstate celý album A Kind of Magic je legendárny a kapela z neho vytrieskala, čo sa dá. V roku 1989 vydali album Miracle, ktorý bol na rozdiel od popovejšieho predchádzajúceho albumu dosť rockový. Po roku 1986 kapela nekoncertovala vzhľadom na zdravotný stav Freddieho Mercuryho. V roku 1991 vydali posledný album (pre mňa ostatné sú také dodatky) Innuendo a 24. novembra Freddie Mercury zomrel.
Queen v čase najväčšej slávy (Freddie s fúzäma)
Uriah Heep mali už počas 70's skoro každý rok inú zostavu. Po vylúčení speváka Davida Byrona z kapely prišiel spievať John Lawton a potom John Sloman. V roku 1981 odišiel klávesák Ken Hensley (ak máte čas, dajte si toto, oplatí sa) a o rok na to kapela zanikla. Pravdaže nevedeli žiť bez hudby a gitarista Mick Box, ktorý bol pri zrode Uriah Heep a dodnes je jediným pôvodným členom, kapelu v roku 1983 oživil. Najprv spieval Peter Goalby a od roku 1986 Bernie Shaw, ktorý spieva doteraz. Žiaden zo štyroch vydaných albumov počas 80's nemal taký úspech, ako ich predchádzajúce albumy a žili viac-menej z ich predošlej slávy. Podobne dopadla aj kapela Nazareth. Síce nič pamätihodné, ale aspoň sa veľmi nemenila ich zostava.
Klasu Maine a Rudolf Schenker boli už dosť dlho spolu a napriek tomu keď na diskotéke pustili Still loving you, tak začali vlhnúť nohavičky. Hlavne, keď tancovali s metalistom, ktorý si čiernu koženku vyzdobenú kilami nablýskaného železa nedal dole ani v lete na kúpalisku (veď by mu to ukradli). A potom si mladšie ročníky pamätali od nich pesničku, v ktorej sa píska, ale to bol už rok 1990. Z toho istého súdka máme Aerosmith so spevákom, ktorý nepotrebuje ani botox, lebo ho jebli lopatou do ksichtu ešte v mladosti. S pesničkou Angel v roku 1988 mali celkom pekné úspechy a potom v priebehu celých 90's im to celkom pekne išlo a na ich slaďáky vlhla ďalšia generácia šumienok na dedinských diskotékach. Síce už zasahujem do metálu, ale nedá mi nespomenúť pomaľovaných bozkávačov KISS. Práve obdobie po odchode Ace Freshleya, čiže od roku 1983, sa nazýva Unmasking. Pre mňa najznámejšia z toho obdobia je pesnička Crazy Nights.
Kiss s maskami a bez
Na záver môj obľúbenec. Narodil sa ako Marvin Lee Aday, ale každý ho pozná len ako Meat Loaf. Prezývku dostal ešte ako štrnásťročný, keď vážil vyše sto kíl. Prvý album mu vyšiel v roku 1977 pod názvom Bat out of Hell. V podstate pôvodne malo ísť o duo podobné ako Simon & Garfunkel, tak na platni malo byť Meat Loaf & Jim Steinman. Keďže JIm Steinman vystupoval ako skladateľ, tak najprv sa uvažovalo nad tým, že na prednej strane bude nápis „Songs by Jim Steinman“, ale potom sa to dostalo až na zadnú stranu obalu, a tak väčšina ľudí nemá ani poňatie, kto je na fotke na zadnej strane vedľa Meat Loafa.
Album sa stal hitom, k čomu dopomohlo masívne koncertné turné. Keďže obézny človek skáčuci na javisku je tak trochu na infarkt, tak prichádzali aj zdravotné problémy. Plus alkohol a drogy. Meat Loaf stratil hlas a Jim Steinman pesničky pripravované pre nový album Meat Loafa vydal pod vlastným menom. Zvukovo sú to zaujímavé pesničky, ale nemal na to hlas, aby konkuroval. Ešte v tom roku (1981) vydal aj Meat Loaf album s pesničkami od Steinmana s názvom Deadringer, ale ani kvalita pesničiek, ani jeho hlas už neboli, to čo sa od neho očakávalo. Potom to skúšal Meat Loaf sám, ale vysvitlo, že na komponovanie pesničiek vôbec nemá talent. Ďalší album s názvom Bad attitude radšej dal do rúk dal do rúk dvojici Sarah Durkee/Paul Jacobs, ktorí skladali pesničky. Okrem nich sú tam dve recyklované pesničky od Steinmana a dve ďalšie. Keďže ani tu sa nezopakoval úspech, tak si našiel ozajstneho hitmakera. Frak Farian bol známy z kapely Boney M a neskôr zo škandálu s Milli Vanilli a mal teraz možnosť na produkciu rockového albumu. Ale ani tento krok nevyšiel a pesničky na albume Blind before I stop sa viac podobali na pop ako na rock.
Zadná strana albumu. Ten, čo objíma mŕtvolu zo psycha, je Jim Steinman
Po tomto počine Meat Loaf na čas vzdal vydávanie albumov a vrátil sa až v roku 1993 s Bat out of hell II: back into Hell s pesničkami od Jima Steinmana. Keďže Steinman trošku vyšiel na mizinu pri nahrávaní albumu Pandoras Box – Original sin, tak mu dobre padli peniažky. Album nebol ani rockový, ani popový, tak ho nehrali ani rádiá. Alebo mal biedne promo. Pesničky sú tam také dobré, že sa recyklujú dodnes a napríklad v podaní Celinky mali aj úspech, ale ako vieme, Celinka je tak ďaleko od rocku ako SMER od sociálnej dementokracie.
Iste ste si všimli, že doteraz som menoval v článku jedinú osobu ženského pohlavia, a to práve v súvislosti s tým, čo nie je rock. Naozaj bolo málo ženských rockerov počas 80's. Bonnie Tyler bola v 70's country rock speváčka, ale chcela dačo viac. Keď počula album Bat out of hell, tak si povedala, že chce album od toho chlapa. Odkázali jej, že do konca tisícročia je zaneprázdnený, ale za pár rokov sa to zmenilo a v spolupráci s Jimom Steinmanom vydala album Faster than the speed of night a dvoma pesničkami od Steinmana – Total eclipse of the heart a Faster than the speed of night. Album ju vyniesol hore, singel Total eclipse of the Heart sa vyšplhal na prvú priečku Billboard hot 100. Ďalší singel Holding out for a hero vyšiel najprv na albume Footloose a ako spoluskladateľ sa uvádza Dean Pitchford, vraj len pre marketingové účely. Ďaší album Secret dreams and forbidden fire vyšiel v roku 1986 a bol viac pop ako rock. Následne sa Bonnie snažila ďalej a v roku 1988 vydala album Hide your Heart s piesňou The best. Ona nemala s pesničkou veľký úspech, ale o rok na to ju prespievala a vydala rocková babička Tina Turner a hit je na svete.
Bonnie Tyler ešte začiatkom 90s skúsila šťastie aj s Dieterom Bohlenom a vydali spolu 3 albumy.
