Po toľkých divných článkoch o tom, že či je lepšie si len tak nezáväzne sexovať, alebo si obstarať vlastnú vyhriatu sexuálnu partnerku s privátnymi možnosťami, si dajme dajakú ľahšiu tému. Síce nebude taká čítanosť ako pri článkoch typu „Ako na letnom festivale uloviť poloopitú sexi chtivú dračicu a potom zmiznúť, aby ani nevedela, kde ma má hľadať“, ale veď predsa to nerobíme pre čítanosť, ale aby bola každý deň otvorená nová diskusia. A ešte k tomu dvakrát.
Frko v poslednom čase zanedbáva sekciu hudby (vraj nič zaujímavé sa po celý čas nestalo). Ja na to pôjdem ináč – zoberiem si jednu celú dekádu rockovej hudby (pozor, nie metal). Dačo zaujímavé sa za tých 10 rokov určite stalo a možno si to niektorí aj budú pamätať.
Osemdesiate roky nie sú typické pre rock. Zlatým vekom rocku bol začiatok sedemdesiatych rokov, keď veľké mená napĺňali veľké štadióny a sto tisíc divákov bolo bežných na koncertoch. Potom na konci dekády prišiel punk a disko a kto sa neprispôsobil, ten neprežil. Začnime tými, čo prežili.
Deep Purple sa síce po niekoľkých rošádach rozpadli už v roku 1976, ale zanechali nám pár dobrých kapiel. Asi najlepšia bola skupina Rainbow. Ritchie Blackmore si povedal, že mu stačilo Deep Purple a zobral si predkapelu, čo mali a premenoval ju na Rainbow. Dobre urobil, lebo spevák Ronnie James Dio mal dobrý hlas, ale po troch albumoch radšej odišiel, lebo Ritchie bol vtedy ťažká povaha. Ďalší spevák bol Graham Bonnet, ktorého po jednom albume Ritchie vyhodil (vlastne vyhodil celú kapelu), lebo na koncertoch spieval v ružovom saku. Chudák Ritchie ešte nevedel, že stretne preafektovanú blondínu, s ktorou oblečený ako žobrák bude na javisku vybrnkávať renesančné piesne vrátane renesančných verzii piesní od Deep Purple a Rainbow.
A konečne sme sa dostali do osemdesiatych rokov. Novým spevákom Rainbow sa stal Joe Lynn Turner a ku kapele sa pridal bývalý basák Deep Purple - Roger Glover. Síce sa štýl Rainbow zmenil hneď po odchode Dia, ale s Turnerom sa najviac priblížil k rockovému soundu 80´s a mali celkom pekné úspechy. Začiatkom 80´s nahrali spolu tri celkom dobré albumy – Difficult to cure (1981), Straight Between the Eyes (1982) a Bent Out of Shape (1983)
sladkí chlapci z Rainbow s JLT
Aby sme sa vrátili k vyhodenému spevákovi Grahamovi Bonettovi, tak na pár albumov sa spojil s Yngwie Malmsteenom v kapele Alcatrazz. Potom Yngwie Malmsteena vystriedal Steve Vai. Ak by ste túto kapelu nepoznali, tak je načase, aby ste ju spoznali, veď v nej hrali dvaja gitaristi, ktorých mnohí považujú minimálne za polobohov. Malmsteen pokračoval „sólovo“ a za album Rising Force dostal aj Grammy.
Ďalší traja členovia Deep Purple – David Coverdale (spev), Jon Lord (klávesy) a Ian Paice si založili skupinu Whitesnake. Po všeliakých zmenách zostala jediná stálica - Coverdale. Ak pre nič iné, tak si ich zapamätajme pre jeden oplodňovák a jeden zrýchľujúci oplodňovák (prihláste sa, ak stíhate tempo, miestne dailyfemales budú mať záujem).
Black Sabbath sa spája s dvoma menami – Ozzy Osbourne, ktorého pre alkohol a drogy pochovávali už aj pred tridsiatimi rokmi a Tony Iommi, ktorého podladená gitara vytvárala blacksabbathovský sound. Začiatkom 80´s sa museli vysporiadať s odchodom Ozzyho, ktorého z kapely vykopli pre vyššie uvedené dôvody. Okrem toho Ozzy ako dieťa mal dyslexiu a poruchy správania, takže ten alkohol aj vieme pochopiť. Členovia kapely to tolerovali 10 rokov a v roku 1979 sa definitívne rozhodli ho vykopnúť.
Počas nasledujúcej dekády mal Black Sabbath až piatich spevákov a aj ostatné osadenstvo kapely sa menilo veľmi prudko. A menili v podstate aj svoj štýl, lebo prišiel do kapely klávesák Geoff Nicholls. Prvý spevák bol Ronnie James Dio z Rainbow, ktorý vydržal až 2 štúdiové albumy. Potom nasledovali dvaja bývalí členovia Deep Purple – Ian Gillan a Glenn Hughes po jednom albume, Ray Gillen si ani na štúdiovku nedosiahol a na záver Tony Martin, ktorý to vydržal najdlhšie (s prestávkou až 10 rokov do roku 1997, keď sa vrátil Ozzy do kapely).
Black Sabbath s Ozzym aj s Diom
Ozzymu sa aj darilo sólovo. Iba počas 80´s vydal 5 štúdiových albumov a potom následne aj ďalšie. Kto by nepoznal jeho vyznanie, že sa vracia domov snívajúc. Ale mne sa najviac páči toto. Ďalší spevák Ronnie James Dio sa po Sabbatoch tiež vydal na sólovú dráhu. Trošku pritvrdil a nášivka Dio nechýbala na riflovej bunde žiadneho ozajstného metalistu. Nezdá sa vám, že melódia sa nápadne podobá na Heaven and Hell od Sabathov?
A teraz sa vráťme zase k Deep Purple. Vraj to bol Blackmore, ktorí keď videl Gillana so Sabbathom spievať na koncerte Smoke on the water, tak si povedal, že to nie je pesnička pre Sabbath a oživil druhú (podľa mňa najlepšiu) zostavu Deep Purple. Chlapci už mali čo - to odohrané a zažité a po 8 rokoch od rozpadu sa im podaril druhý najlepší album v histórii Deep Purple s názvom Perfect strangers (1984), ktorý nasledoval album The House of Blue Light v roku 1987. Keďže Blackmore s Gillanom sa dajako neznášali (ešte stále), tak bol Gillan druhýkrát vyhodený z kapely a Blackmore si spomenul na svojho speváka z Rainbow. Nasledujúci album Slaves and Masters bol vydaný v roku 1990 so spevákom Joe Lynn Turnerom. Keďže ostatní členovia kapely a vydavateľstvo chceli späť Gillana, tak nasledujúci album s názvom The Battle Rages On... naspieval Gillan, ale jeho sound pripomínal Rainbow a fanúšikovia ho nazývali Purple Rainbow.
Deep Purple počas najlepších rokov. Ten, čo vyzerá najvác metal (koženka z umelej hmoty, fúzä, tmavé okuliare amerických policajtov a dlhé vlasy) je Jon Lord, ktorý odišiel z Deep Purple v roku 2000, aby komponoval vážnu hudbu.
Po jednej presexovanej noci s Blackmorom si mladá blonďavá preafektovaná vokalistka povedala: „Ritchie, ideme“. A Ritchie uprostred turné 17. novembra 1993 v Helsinkách opustil kapelu kvôli jednej jebačke, ktorú má doteraz na krku.
