progres      →      pokrok, postup, napredovanie, vzostup, rast

slovník cudzích slov

 

Rock and roll zomrel v roku 1959, keď sa zrútilo lietadlo, ktoré malo na palube najväčšie hviezdy amerického rock and rollu Buddy Holly, Ritchie Valens a "The Big Bopper" J. P. Richardson. Rock and roll zomrel, aby ho nahradil nový kráľ - rock. Kým rock and roll už ku koncu bol braný ako oficiálna zábava Američanov podporovaná hudobný priemyslom zhora, tak rock sa začal vyvíjať v Európe, keď si pár brnkačov na gitare začalo zakladať kapely a hrať v kluboch. Takto vznikol Beatles a Rolling Stones a stovky ďalších kapiel, ktoré možno boli známe vtedy, ale nikto si ich už nepamätá.

Kto má rád rock, môže si vyberať z rôznych prúdov rocku, ktoré sa vyvinuli za posledných 60 rokov od obyčajnej brnkačky na gitare až po hardrock, krautrock, softrock alebo aj progrock. Ešte aj v rámci progrocku sú rôzne subžánre - art rock, folk, klasický progrock, AOR, jazz-fúzió, ambient, elektronický progrock, neoprog… A ešte sa medzi sebou aj prelínajú. Vývoju pomohol vynález tzv mellotronu a následne moog syntetizátora. Ide o analógový syntetizátor, ktorý zostrojil Robert A. Moog, ktorý pracoval na americkom vesmírnom programe. Tento syntetizátor vedel vydávať milióny rôznych zvukov, ktoré predtým sa nedali vyčariť zo žiadneho hudobného nástroja. Problém bol, že nastavenie presného zvuku bolo veľmi náročné, takže to nebolo pre každého. Taký Rolling Stones to ani nepoužívali. Na druhej strane Keith Emerson bol majstrom vo využívaní a nastavení moogu a videl v ňom nástroj na oživenie rocku.

 

Keďže článok má byť o progrocku, začnime základnými znakmi:

Dlhé kompozície, ktoré niekedy majú viac ako 20 minút. Tých 20+ minút bol v minulosti limit na jednu stranu platne. Ako príklad by sme mohli uviesť Echoes od Pink Floyd, ktorý sa nachádza ako jediná skladba na strane B albumu Meddle (1971).

  1. Tieto dlhé epické diela nie sú veľmi lahodné pre uši, niektoré sú veľmi komplexné s veľa hudobnými nástrojmi, preto ak ci dakto chce vypočuť dajaký album napríklad od YES alebo Pink Floyd na zoznámenie sa so zlatou érou progrocku, tak by sme mali v hlave len guláš zvukov.
  2. Pre progrock sú typické tzv. konceptalbumy, ktoré majú svoju ústrednú tému a sú koncipované ako film alebo divadelné predstavenie. Kapely niekedy boli schopné zahrať celý album na koncerte tak, ako to nahrali v štúdiu. Často to boli dvojalbumy, lebo do 50 minút sa zmestilo málo. Tu môžeme spomenúť album od YES Tales from Topographic Oceans (1973), ktorý ako dvojalbum sa skladá zo štyroch skladieb (na každej strane platne jedna skladba). Okrem toho členovia kapely boli tak rozhádaní v tom období, že v štúdiu sa neukázali spolu. Ale aby sme nešli príliš ďaleko v čase, tak taký Arjen Anthony Lucassen, ktorý vystupuje ako multiinštrumentalista, producer a skladateľ projektu Ayreon, vydáva samé koncepalbumy a účinkujúcich se berie z rôznych kapiel. Ale to sme už odbočili od rocku k metálu.
  3. Aby to nestačilo, že hudba nie je ľahko stráviteľná a hudobníci onanujú so svojimi hudobnými nástrojmi (najčastejšie gitara), tak ani texty nie sú jednoduché ako pri eurodisco 90. rokov (Ein, Zwei, Policei). Texty majú hlbší zmysel a berú námety zo scifi (Omega - Gammapolis) a fantasy (King Crimson - The Court of the Crimson King), smrť (Van der Graaf Generator - Killer), ekológia (YES - Don’t kill the whale), diktatúra (Pink Floyd - Another brick in the wall). Niekedy aj hlas spevákov alebo speváčok bol špecifický (Jon Anderson, Stevie Nicks, Kerry Minnear)
  4. Zabudnite na klasickú zostavu kapely, ktorú poznáte z rocku - gitara, basy, bubny, spev. K tomu sa pridávajú klávesy, veľa kláves a veľa iných nástrojov. Napríklad flauta (Jethro Tull - Songs From The Wood), husle (UK - Nothing to loose), violončelo (Electric light orchestra - 10538 Overture). Alebo rovno mali dvoch klávesákov ako Procol Harum. Poprípade ich hudba bola orientovaná na klávesy ako napríklad Vangelis, Rick Wakeman alebo boli multiinstrumentalisti ako Mike Oldfield. Okrem toho, že sa používali hudobné nástroje veľmi nepoužívané v hardrocku, aj bežné hudobné nástroje sa používali odlišne. Hudobníci boli väčšinou študovaní a vedeli zahrať viac ako pár akordov, čo chceli aj ukázať a preto hudobná onania bola nielen na javisku ale aj súčasťou tých dlhých skladieb.
  5. Keďže boli študovaní hudobníci, priniesli so sebou aj lásku ku klasickej hudbe, ktorú buď zakomponovali do svojich skladieb, alebo celé diela klasickej hudby zahrali. Prvú možnosť si vybrali Procol Harum hneď s prvým singlom A Whiter Shade of Pale, kde sa inšpirovali Bachom Orchestral Suite No. 3 D-dur. Druhú možnosť zase Emerson, Lake and Palmer napríklad s Luskáčikom (Nutrocker) alebo skupina Electra. Niektorí to dali vo veľkom s orchestrom ako aj Procol Harum hned v roku 1974 a výsledný produkt znel lepšie ako originál. A kto sa nebál, tak napísal svoje koncerto pre orchester a kapelu.
  6. Súčasťou toho celého bola aj vizualizácia. Pre tých, čo sa nedostali na koncerty, tak obrázky na obaloch platní boli znakom toho, že to bude progrock. Pre mnohé kapely robil obaly Roger Dean ( Yes, Asia, Budgie, Uriah Heep, Gentle Giant, Atomic Rooster, DBA…) A pre tých, čo sa dostali na koncerty, tak to mohol byť orgazmus. Začiatkom 70s boli obrovské koncerty. A keď píšem obrovské, tak si predstavte naozaj obrovské, kde sú desaťtisíce ľudí, štadión je plný a javisko potom vyzerá ako úplne malé. Postupne sa zlepšovala technika a vystúpenie dopĺňali vizuálnymi efektmi nielen hmlou (Pink Floyd), ale aj show v kostýmoch na javisku (Genesis).

  
   

Keďže je málo článkov, tak zatiaľ toľko. Hľadanie linkov mi zabralo kua veľa času, tak poprosím o ich vypočutie.