Knižnými výbermi sa to koncom roka len tak hemží. Aby vám nebolo málo, pridávam svoj. O tom, čo je dobrá kniha, sa dá polemizovať, toto je výber z mojich, čo som prečítala tento rok. Môžete to brať aj ako tipy na vianočné darčeky, lebo Vianoce sú tu už o pár dní. Začnem dvoma najlepším (pre mňa) z beletrie.
Demon Copperhead
Barbara Kingsolver
Na obálke sa píše: “Príbeh neskrotného chlapca, ktorého nikto nechce, zato čitatelia ho budú milovať.” Tomu verte! Skvelo napísaný román o chlapcovi a jeho strastiplnej ceste k dospelosti. Život mu naložil pekné sračky, narodil sa v obytnom prívese na úpätí Apalačských vrchov mladistvej problémovej matke potom, čo jeho otec zomrel. Hovorí o pestúnskej starostlivosti, detskej práci, upadajúcom školstve, nespravodlivosti, biede, závislostiach a vzťahoch. Keď už sa zdá, že by mohlo byť dobre, nastane zvrat a znova sa niečo pokašle. Demon opisuje tieto neľahké situácie a témy s ľahkosťou a sarkazmom. Upozornenie pre citlivé povahy, v texte sa často vyskytujú vulgarizmy, ktoré sú však úplne namieste. Okrem Demona si v knihe určite obľúbite aj ďalšie postavy, ja som si Angus. Veľmi dobré to bolo, jedna z najlepších kníh poslednú dobu. A navyše, získala Pulitzerovu cenu. 5/5
Putovné kino pána Saita
Anette Bjergfeldt
„Bola som počatá na tanečnom parkete v Buenos Aires v roku 1927.“ Takto začína príbeh dievčaťa Lity s jej krásnou, rebelantskou matkou Fabiolou, ktorej vášňou sú topánky a tango, čomu venuje viac pozornosti, ako svojej dcére. Osud im zariadil, že museli utiecť z Argentíny a skončili na kanadskom ostrove v Novom Škótsku. Tu ich prijmú v námorníckej ubytovni Betlehem, kde sa Lita spriatelí s hluchou dcérou hostiteľov a spozná mnoho svojráznych obyvateľov ubytovne a mestečka a najmä tajomného pána Saita. Kniha je zábavná, vtipná, ale aj smutná a dojímavá, chvíľami Litin príbeh plynie v pohode, inokedy príde nečakaný zvrat. Proste život. Na rozdiel od Demona, Litin príbeh je poetickejší. Ak hľadáte knihu pre ženu, frajerku, sestru, berte. Ale aj chlapi si ju môžu prečítať. 5/5
Džinovia
Fatma Aydemir
Román o tureckých prisťahovalcoch v Nemecku. Príbeh je rozprávaný z pohľadu jednotlivých členov rodiny, ktorá sa stretáva na otcovom pohrebe. Každá kapitola sa venuje jednému členovi rodiny, postupne prináša ich príbeh, spomienky, túžby, emócie, prípadne rany z mladosti. Začína otcom Hüseyinom, nasleduje najmladší Ümit, Peri Hakan, Sevda a končí matkou Emine. Autorka otvára témy migrácie, patriarchátu, identity, ale aj rodinných väzieb a vzťahov, zrady a odpustenia. Určite stojí za prečítanie. 4,7/5
Ako prach vo vetre
Leonardo Padura
Ďalšia kniha o migrantoch, len úplne iná. Je to román o spoločensko-politickej situácii na Kube od druhej polovice minulého storočia po súčasnosť, o kubánskych migrantoch, priateľstvách, vzťahoch. V knihe môžete sledovať príbeh Adely, dcéry imigrantov – otca z Argentíny a matky z Kuby, žijúcej v USA. Jedného dňa zistí, že jej matka Loreta sa v skutočnosti volá Elisa a kedysi patrila do skupiny mladých kubánskych vysokoškolákov, ktorí si hovorili Klan. Adela začne pátrať, kto v skutočnosti je jej matka, aké tajomstvo skrýva a kto je jej biologickým otcom. Príbeh Adely sa preplieta s osudmi všetkých členov Klanu. 4,5/5
Putovanie ľudí knihy
Olga Tokarczuk
O tom, že Olga Tokrczuk je moja obľúbená autorka, som už písala. Preto som nemohla vynechať jej debutový román, ktorý bol nedostupný a znovu vyšiel tento rok. Dej sa odohráva vo Francúzsku v roku 1685, kedy sa skupina nezvyčajných cestovateľov vyberie do Pyrenejí, kde je v múroch malého kláštora už stáročia ukrytá Kniha. Kniha tajomstiev a právd života, ktorá má rozhodnúť o budúcnosti sveta. Skupinu tvoria Veronika, kurtizána čakajúca na snúbenca, Markíz, muž zaoberajúci sa alchýmiou, boháč de Berle a nemý kočiš Gauche. Každý z nich sa vydal na cestu z iných dôvodov. Román je nie len o samotnom putovaní, ale prináša úvahy o vzťahu človeka k bohu, o láske, alchýmii, mystike, zmysle života a o tom, že cesta je cieľ. Kniha bola napísaná pred tridsiatimi rokmi a nie je autorkiným najlepším dielom, ale ako zvyčajne, píše takým svojským štýlom, že je to vždy literárny zážitok. 4,5/5
Jedním tahem pera. Ztracené povídky
Terry Pratchett
Ako naznačuje podtitul, ide o zbierku dvadsiatich znovuobjavených poviedok autora legendárnej Zeměplochy, ktoré publikoval v 70. a 80. rokoch pod pseudonymom v miestnych novinách. Predslov napísal Neil Gaiman. Poviedky sú plné dobrodružstiev, fantázie, humoru a divných postáv. Ide o rané diela, ale už je v nich badať autorov vtip a rukopis. Pre fanúšikov Terryho Pratchetta môže byť táto kniha pekným darčekom, má tak trochu vianočný obal, ku každej poviedke malú ilustráciu a farebnú oriezku. 4,9/5
Z reportážnej literatúry jednoznačne odporúčam Spev sirén od Tomáša Forróa.
Knihu sme už spomínali viackrát v diskusiách, asi ju netreba veľmi predstavovať. Je to reálna sonda do vojnového sveta na Ukrajine podaná z inej perspektívy, akú poznáme z novín a sociálnych sietí. Forró sa osobne pohyboval na celej šírke ukrajinskej frontovej línie, v bombardovaných mestách, medzi vojakmi v zákopoch a civilmi odkázanými na humanitárnu pomoc. Stretával tu zanietených bojovníkov aj dezertérov, kolaborantov aj vlastencov, obete bombardovania aj tých, čo rabujú domy, rozkrádajú humanitárnu a vojenskú pomoc. Nie je to ľahká téma na čítanie, napriek tomu sa číta veľmi dobre. 5/5
Pre slniečkárov a priaznivcov pani z pezinskej skládky odporúčam obe knihy o prezidentke Zuzane Čaputovej.
Zuzana Čaputová: Nestratiť sa sama sebe
Erik Tabery
Ide o knihu rozhovorov Zuzany Čaputovej a šéfredaktora týždenníka Respekt Erika Taberyho, ktoré trvali viac ako dva roky. Erik Tabery chcel vidieť a pochopiť človeka, ktorý zo svojej roly celých päť rokov nemôže vypadnúť ani na sekundu. Ženu, do ktorej si ľudia premietajú svoje frustrácie, ale aj nesplniteľné nádeje (ahoj Joki). Je to veľmi úprimné, otvorené, ľudské, proste také ako sama prezidentka. Možno po prečítaní spätne lepšie pochopíte niektoré jej rozhodnutia. 5/5
Zuzana Čaputová: Odvaha k ľudskosti
Peter Bárdy
Na rozdiel od predchádzajúcej, táto kniha prináša obraz prezidentky Zuzany Čaputovej viac z pohľadu mnohých ľudí z jej okolia, jej spolupútnikov, spolupracovníkov a blízkych ľudí, ale aj analytikov a odborníkov na slovenskú i zahraničnú politiku. 4,9/5
Na záver pripomínam diela našich DM bardov, ktoré sa tu už viackrát spomínali.
Mnohosrd od Luborga, kráľa nášho Kráľovstva dokonalosti a enfanta terribla slovenskej blogovej scény, tiež netreba predstavovať. Treba si ho kúpiť a prečítať. A zaspomínať si, čo nás srdilo posledných desať rokov (2013 - 2023), že vždy nám pomôže humor a všetko zlé raz pominie. A príde zas nové. Dúfam, že ďalší Mnohosrd príde skôr ako o dekádu. 5/5
Čierna sviňa prezlečená za psa od Andy Ostrihoňovej je nám dobre známa z tunajších článkov. Veselé historky pobavia a rozosmejú aj nepsíčkarov a v týchto časoch veľmi dobre padnú. 5/5
Prečítala som aj knižočku Milo nemilo II. Do druhej nohy od Mila Janáča. Tematikou je podobá prvej, len forma je úplne iná. Je to taká zvláštna útla knižka krátkych, tragikomických textov, písaných vo veršoch. 3,7/5
Ešte by som vedela vybrať zopár ďalších kníh, ale tie sú väčšinou o neveselých témach, traumách a iných strastiach.
A vy ste čo dobré čítali?
