Poznáte to. Máte relatívne pohodlnú a v podstate celkom dobre platenú prácu, ale niečo tomu chýba. Večer sa obzriete za pracovným dňom a vlastne neviete, aký bol reálny výsledok vášho celodenného snaženia. Taký murár to má jednoduché. Keď v krčme príde na chlapské doťahovačky, kto sa dnes viac nadrel, tak buchne do stola rukou, ktorou by hocijakého vycrossfitovaného menežérika dokázal nahodiť na stenu namiesto omietky a zahladiť do stratena, a povie: „Boha, tam sa pozri, celú hentú stenu som dnes sám urobil a to je ešte viac, ako mi majster kázal, lebo som nenechal dieru na okno.“
Z času na čas ma teda prepadne túžba manuálne pracovať. Nemyslím tým víkendové pílenie a rúbanie dreva na chalupe, kosenie polhektárovej záhrady, po ktorej ešte týždeň smrkám siláž a cvičím otváranie a zatváranie dlaní alebo každojesenné prehadzovanie ornice spodkom navrch. Nebolo by fajn mať zamestnanie, v ktorom by sa človek ráno pustil do práce a večer by videl, že postavil sto metrov plota, naťahal elektrické káble v polke domu alebo vyviezol komunálny odpad zo siedmich ulíc? Ja viem, bolo žabe dobre, išla plávať pomedzi ľadové kryhy. A keďže je naozaj pravda, že nie je všetko retiazka zo žltého kovu, čo si človek uviaže okolo krku, treba sa nad prípadným výberom fyzickej práce zodpovedne zamyslieť. Tu je niekoľko zamestnaní, s ktorými by som sa vedel stotožniť:
Záhradník
Ideálnym zamestnaním pre mňa by bolo, ak by som zachraňoval staré ovocné stromy. Ľudia by mi volali, že majú v záhrade storočnú najsamfasa čerešňu/marhuľu/hrušku/čokoľvek, ktorá má úplne najlepšie plody na svete a že im začína nejako schnúť a že sa určite nedožije jari a že to je strom, čo sadil ešte pradedka prvej ženy kaderník a taký strom už nikde na svete nerastie. Ja by som sa prišiel pozrieť a videl by som, že je to napríklad asi 40-ročná hruška odrody Hardyho, akú kúpia v každom druhom záhradkárstve, ale pri spomienke na nevlastnej prababky kaderníka by mi ukvapla slza, z hrušky by som zobral štepy, zaštepil by som hruškové plánky a v jeseni by som nostalgikom doniesol nové stromčeky. A pripomenul by som im, že majú v záhrade dosť starých stromov, ktoré by bolo treba prerezať, odstrániť suché konáre alebo úplne zmladiť. Takto nejako si to predstavujem, život v korunách stromov. Realita by ale bola krutá. Ak by som sa nechcel živiť obrýzaním kvetných púčikov sliviek, musel by som celé leto kosiť cudzie pozemky, starať sa o kvetinové záhony, vyvážať odpad, v jeseni rýľovať, hrabať lístie, voziť hnoj a predávať Nota Bene. Táto možnosť teda nepripadá do úvahy.
Kominár
Revízny technik dymovodov je vážená osoba. Je členom cechu kominárov, a tak má fešácku čiernu uniformu, sexi čapicu, cez plece prehodenú štetku a hlavne prináša šťastie. Všimli ste si, ako sa každá žena okamžite chytí za suchý zips, keď vidí fešného kominára? Inak je to ideálne povolanie pre trollov. Kominár sa s ničím neserie, napochoduje do izby v začiernených bagandžiach, čiernymi rukami zacapká meter štvorcový steny v okolí komínových dvierok a potom odspodu vymetie komín tak, že sa vám tri kilá sadzí vysypú na podlahu. Ak tam nebodaj máte koberec, vaša chyba. Keď začnete protestovať a spýtate sa, či by sa to nedalo vymiesť zvrchu, tak sa dozviete, že by sa to samozrejme dalo. Ak máte rebrík. Rebrík máte, takže druhý komín už je čistá robota. To by bolo niečo pre mňa. Mohol by som privádzať ľudí do zúfalstva, lebo by ma najprv nevedeli zohnať a potom by boli zúfalí, lebo ma zohnali. Finančne by mi to asi stačilo, ale kominár sa za život nadýcha strašného množstva sadzí a sadze obsahujú polyaromatické uhľovodíky a tie sú podobné prekurzorom steroidných hormónov, takže nakoniec skončia v semenníkoch a semenníky skončia v nemocničnej spaľovni. Alebo v krematóriu, ešte stále prirastené k majiteľovi. Toto povolanie som si práve rozmyslel.
Drevorubač
Drevorubač je ten neodolateľný drsný chlapík s motorovou pílou, v zelených monterkových nohaviciach, oranžovej reflexnej bunde a Otíkovskými chráničmi sluchu. Doďaleka vonia smrekovým ihličím, benzínom a borovičkou. Jeho práca je neuveriteľne romantická. Ráno vstáva pred svitaním, zoberie sedemkilovú pílu, bandasku benzínu a asi desať kíl pomocného náradia, vytrepe sa do lesa ďaleko od civilizácie a s chuťou sa pustí do roboty, pri ktorej môže hocikedy prísť o ruku, nohu, zuby alebo rovno o celý život. Zabudol som spomenúť, že môže prísť o vajcia, ak sa mu na píle náhodou roztrhne reťaz. Je to síce málo pravdepodobné, ale tá možnosť tam je a aj to mu dodáva na vážnosti. Vonku je mínus dvadsať alebo plus štyridsať, ale drevorubač maká, akoby ho za to platili. Večer zaspáva úplne rozbitý nad katalógom Stihl, z ktorého si ráno vytrhne strednú dvojstranu na zabalenie desiaty. Som síce drsný, som neodolateľný, milujem svoju motorovú pílu, ale neznášam, keď mi pri práci prší za golier a navyše som na peňáze. Drevorubač zo mňa nakoniec nebude.
Stolár
Stolár v sebe spája niektoré výhody práce drevorubača s niektorými výhodami práce v interiéri. Čiže robí s drevom a je pod strechou. Nikto ho nikdy nebude považovať za supersamca kvôli jeho povolaniu. Napriek tomu, že nepracuje so sedemkoňovým dvojtaktným motorom, príde o sluch skôr, ako drevorubač. Po hodine roboty dokáže z nosa vydlabať tmel, ktorým vyspraví každý nepresný spoj. Ale zase je tak trochu umelec. Môže si vyslúžiť prezývku „ten šikovný stolár“, ale len kým nedodrbe jeden jediný čap, ktorý sa zlomí pri skladaní nábytku u zákazníka. Odvtedy už bude len „ten drahý fušer“. Dokáže ľuďom vyčariť úsmev na tvárach (všimnite si posun oproti predošlým dvom povolaniam), ak sa mu výrobok fakt podarí, ale úsečným oznámením ceny dokáže všetky úsmevy zmraziť a preniesť na svoju hlavu. Toto povolanie by mi skoro vyhovovalo. Až na tú nízkoexpanznú PUR penu, čo by mi tiekla z očí a nosa.
Kachliar
Ďalší umelec pracujúci pod strechou, navyše je to vážený remeselník. Veď koho by mali mať ľudia radšej, než človeka, ktorý im do domu donesie teplo? Jeho karma by teda mohla siahať do nebies, ale za svoju robotu si dá dobre zaplatiť a to mu trochu rozhadzuje čakry. Svojou precíznou robotou sa podobá na víťaza oblastnej ligy lúštiteľov osemsmeroviek, aj tu sa musí majster pozerať na svoje dielo z každého uhla. Najprv sa serie so šamotovou maltou a peciarskou hlinou, potom nastupuje nekonečné pribrusovanie kachlíc, aby všetky diely skladačky do seba pekne zapadli. Taká poloautistická robota, v ktorej by som sa určite našiel. So stolárom majú spoločné to, že najviac zo všetkého záleží na ich povesti. Jedna pec, ktorá nemá ťah alebo praskne pri treťom zakúrení a celý biznis vyletí hore komínom. Keďže som zatiaľ nezistil, ako si vybudovať dobrú povesť alebo aspoň fungujúcu pec, toto remeslo odkladám.
Horský nosič
Tu už mám nejaké skúsenosti, a práve preto nad týmto povolaním ohŕňam nosom. Ste kráľom tatranského chodníka a užívate si uznanlivé pohľady dievčat a škrípanie zubov ich frajera, ktorého nechajú, nech ich s vami odfotí. Určite by si aj hlávku opreli o vaše plece, keby ste nesmrdeli ako samec kamzíka v ruji. Lenže brigádnický šašo, ktorý v auguste s úsmevom nosil osemdesiatky, by si už novembri rýchlo uvedomil, ako ťažko sa robí na chlieb. A spomínal som už, že neznášam, keď som pri zarábaní kompletne zošúverený z dažďovej vody? To je tu celoročný problém. Okrem mesiacov, keď sneží. K tomu všetkému ste zavretí v chate, ďaleko od civilizácie, v lete aj ďaleko od zdravého rozumu kvôli kurníku, ktorý tam vznikne prílevom množstva brigádničiek, a v zime sa to ešte zhorší, lebo tam už nie sú ani tie brigádničky. Dva-tri letné mesiace by to bolo fajn, ale do TPP by ma nikto nedotlačil.
Nech sa na to teda pozerám z ktorejkoľvek strany, asi mi ostáva len vážiť si zamestnanie, ktoré mám a nevymýšľať hlúposti. Od dnešného dňa sa budem tešiť, že na mňa v práci nemôže padnúť strom alebo lavína, ani si neobrúsim nechty v hobľovačke. Práca hlavou má však aj svoje nevýhody. Keď už bude tá revolúcia (a zasvätení ľudia v niektorých diskusiách tvrdia, že je to na spadnutie), tak ľud začne stavať šibenice a bude sa pýtať veľmi konkrétne otázky. Taký drevorubač otrčí ľudu mozoľnaté dlane a pôvod jeho jazdenej oktávky bude jasný. Ale ako my, povaľači spoza počítača, vysvetlíme, že vládzeme splácať hypotéku na dvojizbový byt v širšom centre mesta?
