Začalo to nedávno, kedysi na jeseň roku 2020, uprostred korona šialenstva. Ktosi niekde spomenul, že existuje strom Jarabina oskorušová, po latinsky „Sorbus domestica“. Strom je to vzácny, pekný, vysoký a keď sa mu darí, vyrastie z neho velikánske hovädo, údajne môže mať až 25 metrov. Navyše tie veci, ktoré na ňom rastú, keď dozrejú, sa dajú konzumovať, prípadne sú ideálne aj na výrobu kvalitnej pálenky. Takže začali sme to žartovaním o stromoch a o tom ako sa stromčeky dajú štepiť, sadiť, krížiť, deliť, násobiť. Vtedy som si uvedomil, že som ešte nikdy nezasadil strom. Táto skutočnosť mi rezonovala vo frontálnom laloku a začínala sa materializovať, začal vznikať plán a vízia. Jedna z vecí, ktoré bolo treba vyriešiť bolo nájsť vhodné umiestnenie stromu, keďže nemám svoju záhradu. Bolo rozhodnuté: výsadba sa uskutoční len tak nadivoko, naverímsatana, kdesi na sídlisku, na nejakom peknom mieste.
Na scénu prichádza (potlesk prosím!) istý mladý, krásny, bohatý, šikovný, múdry a vzdelaný človek, občas píšúci články na dailymale, ktorý povedal, že mi daruje mini oskorušu, aby som ju zasadil a tak urobil niečo užitočné pre našu planétu a pre ľudstvo. Jedného dňa som si prišiel po materiál a prevzal malú rastlinu, veľkú asi ako čarodejnícky prútik z dokumentárneho filmu o Harry Potterovi. Bol to mini konárik, krvopotne vypestovaný u tohto nadšeného insitného pomológa, nepamätám si už ako to dokázal, ale zdá sa mi že to vypestoval zo semienka. Spolu s prútikom mi dal dve zastrúhané drevené palice, také, čo sa okolo nich pripevní pletivo, nech oskorušu nezožerie nejaký sprostý zajac.
Plán sa začal uskutočňovať a naberať reálne kontúry. V ktoromsi obchodnom dome som kúpil ochranné antiháveďové pletivo, požičal som si rýľ, aby som nemusel jamu na strom kopať rukami, zohnal som sťahovacie pásky, lekárničku a... a začal hľadať miesto, kde čoskoro bude rásť krásna oskoruša. Povedali sme si že to bude tu. Zavolal som kamoša, vzali sme detiská a začali sme kopať. Bola to ohromná zábava a po chvíli sme všetko dokončili. Strom bol zasadený, pletivo pripletené, fotky urobené. Rozišli sme sa s pocitom dobre vykonanej práce ako hrdinovia. Prešlo niekoľko mesiacov, hádam aj pol roka. Oskoruša rastie. Odkedy sme ju zasadili, chodievame ju pozrieť a máme takú naivnú radosť, keď vidíme, že prežila zimu a teraz je už o dosť väčšia. Je neuveriteľné, že z toho smiešneho prútika rastú nové zelené mini konáriky, má to listy a snaží sa to vyrásť. Nedávno som si však všimol, že niekoľko čerstvých lístkov, sú akoby poškodené, vyzerajú akoby ich nivočila nejaká pliaga. Buď hmyz alebo akási huba? Uvidíme.
Náš šľachetný a krásny projekt je však ohrozený. Zdá sa že ho môže ukončiť obyčajná ľudská jebnutosť. Pred pár dňami som sa išiel pozrieť ako sa oskoruši darí a či niečo nepotrebuje. Pletivo, ochraňujúce strom je preč.
PLETIVO JE PREČ.
Je tam stromček, dva drevené koly a... to je všetko. Niekto musel ísť okolo, zbadal stromček, všimol si pletivo. Potom musel prísť a začať demontáž. Táto krádež a fakt, že pletivo zmizlo sa mi zdá natoľko absurdný, že nenachádzam žiadne slová. Dali sme si záležať, aby to tam držalo, očividne však príliš slabo na to, aby to zastavilo nejakého polokokota. Palice sú nepoškodené, stromček tiež vyzerá že stále žije. Rozmýšľal som, že sa predsa len možno mýlim a osoba, ktorá odstránila pletivo, možno chcela strom oslobodiť, čo poviete? Ak nie, tak strom musel byť v šoku keď prišiel nejaký chuj a vzal ten smiešny kúsok prepletených drôtov. Tak som sa mu prihovoril... (stromu, nie tomu chujovi):
„Nazdar strom. Neboj sa. Nie sú všetci ľudia idioti. Chcem aby sa ti dobre darilo, aby si vyrástol, aby si bol zdravý a silný. Bolo by skvelé keby sme sa spolu dožili času, keď budeš mať také tri, či štyri metre. Ja už budem starý senilný dedo, no ty by si mohol byť v najlepších rokoch. Dúfam že ťa nezničí nejaká choroba, divá zver, arktický mráz, veľké sucho či povodeň, alebo ľudská debilita. Hlavu Konáre hore! Dokážeš to!“
Myslím, že tento zápas bude napínavý. Zatiaľ to vyzerá na remízu, aj keď sa to veľmi ľahko môže zmeniť. Pokračovanie článku bude už o 5 rokov. Zatiaľ vás všetkých pozdravuje Sorbus domestica ofrkoviciusa. Čaute.
