Človek milión si len tak námatkovo otvorí internety a tam nájde, ľaľa ho, rozhovor so šéfom Markízy. Ako si tak náš človek poloautomaticky číta tie žvásty, akoby vygenerované umelou inteligenciou, teda na každú otázku príde ako odpoveď plná priehršť korporátnych buzzwords a viet typu „komunikácia s odbormi prebieha štandardne“, pri ktorých vám ide na pozadí, či takýto výrok nespĺňa náhodou podstatu trestných činov podvodu, ohovárania alebo šírenia poplašnej správy, zrazu mu zavibruje čidlo, rozsvieti sa kontrolka a on vie, že tu niečo nesedí.

Pán riaditeľ sa totiž v rozhovore pochválil „vzrastajúcou kvalitou spravodajstva“. Keďže ja som človek vnímavý, a navyše si čo-to aj pamätám, rozhodne by som si dovolil toto tvrdenie opraviť. Predovšetkým by som najprv nahradil slovo „vzrastajúcou“ pojmom „klesajúcou” a slová „kvalitou spravodajstva“ pojmom „vekom moderátorov a redaktorov“. Zopár dlhoročných novinárov si totiž dovolilo kritizovať Sauronovu vládu, vrátane jeho verného psíka Geryho, a tak ich proste vydrbali, lebo kritika Hlasného národného smeru sa na Zlovensku odmeňuje tak, že si firma už neškrtne. A to si pani R. K. ako ultimatívna vlastníčka Markízy nemôže pri veľkosti svojho biznisu dovoliť, zas toľko cashu tá Markíza nevygeneruje, aby sa mohla hrať na nezávislú.

Klesajúci vek nie je z vizuálneho hľadiska nejaká extra negatívna vec, pokiaľ to zostane len v rovine moderátorov. Ako všetci vieme, moderátor spravodajstva je vlastne namaľovaná a slušne oblečená bábka, ktorou jedinou úlohou je zvládnuť prečítať text z čítačky pod kamerou a výrazne to pritom nedojebať, alebo sa aspoň nerozosmiať. Asi preto veľa z nich končí v politike, keď už spomíname Markízu, tak ma hneď napadá Mart-Art-Ina z Kittsee, hejslováčik Farkašovský alebo Drž-už-piču-Erik (aj keď ten je z nich najpríčetnejší). Výber moderátorov má teda výlučne estetickú rovinu a tak je to aj v poriadku, ak si spravodajstvo ponechá hlavné ťažné kone v stajni redaktorov. Tých síce momentálne výrazne ubudlo, ale nejaké svetlé ostrovčeky tam ešte sú. Napríklad taká Martina Töröková je podľa mňa jasná nominácia na budúcu prezidentku, tak šarmantne a bystro konfrontovať politikov dokáže na svete len pár ľudí a spomínaný vyhodený Kovačič jej žiaľ nesiahal ani po päty. Po pamätnej Krištáľovej noci v Markíze, kedy čecháčkovia dokonca hrozili, že sa bude vysielať z českého štúdia, si v Markíze povedali, že im tu nebudú nejakí redaktori pičovať do vlastných vstupov, a tak sa ejčáristky vybrali na Profesia days a zobrali asi 10 detí, ktoré sa teraz hrajú na žurnalistov a hlavne tancujú tak, ako vedenie píska.

Ale nie o tom som chcel. Tento článok bude o formáte správ. Za normálnych okolností by si normálny divák nemal nevšimúť ani len zmenu šéfa spravodajstva, tentokrát sme si však okrem zmeny ideologického smeru všimli aj zmenu formátu, teda štruktúru správ a ich formu. Odchodom Henricha Krejču a nástupom Michala Kratochvíla, ktorého sem dosadili z TV Nova, prišlo k razantnej zmene. Jeden by si mohol povedať, že p. Kratochvíl má zas sebou nejakú stáž v amerických televíziách, ktorú sa snaží teraz implementovať na naše stredoeurópske podmienky, len sa mu to moc nedarí, ale hovno hrubé, začínal ako redaktor v TV Nova, tam aj zostal a postupne sa prepracoval vyššie. Ak by ste si o ňom chceli myslieť, že je to nejaký typický korpotrotl, tak houby, urobil aj dva pomerne slušné dokumenty o Česku a o kovide. No ale vráťme sa k tomu formátu. Autor článku svoje poznatky zosyntetizoval do piatich hlavných pilierov, tak poďme už konečne na to.

Úvodná zvučka zostala zachovaná, na pozadí modrého štúdia nám tikajú hodiny a pred nimi čakajú na úvodnú rečku dvaja moderátori, muž a žena, lebo podľa matičky SNS tradičnú rodinu tvoria len oni a nie nejaká hnusná transrodová teplá bukvica. Trošku mi to nesedí s mindsetom šéfa spravodajstva, ktorý je známy aj svojím aktivizmom v oblasti LGBTI+, ale viete ako je to s tými gejmi, oni sa dokážu pretvarovať tak, že by ich niekto aj za prezidenta zvoliť chcel. Hneď po úvodnom slove prichádza spravidla ďalšia zvučka. Kadejaká udalosť, spravidla nešťastného charakteru (napr. záplavy, veľké dopravné nešťastie alebo voľby v USA) si zasluhuje mať vlastnú hudbu, a tak pozeráme na gýčovú koláž záberov húkačiek, plačúcich ľudí alebo agentúrnych fotiek, sprevádzanú zvukovou kulisou vygenerovanou programom Drama music AI generator. Našinec si preventívne skontroluje hodinky, či náhodou neprepol na Zlatú lýru 2025, ale nie, oni to myslia vážne, a tak pokračujeme a až po dlhých x sekundách sa konečne pozeráme na reportáž. Až tam môžme začať pičovať, napríklad keď moderátor stojí meter pred kravínom, v ktorom našli kravu s krívačkou a slintačkou, aby sa o 5 minút mohol presunúť k inému kravínu, kde zatiaľ žiadnu nenašli. Vzdialenosť spravidla závisí od toho, kde sa predmet reportáže stal, ak na Slovensku, tak je to o tom, či lokálny redaktor zvykne chlastať s polišmi, resp. aké či má, hoci aj minimálne, emociálne EQ, vonku však TV Markízu našťastie nepoznajú a tak sa k ničomu nedostane, plus je to aj drahé, čiže sa vedenie rozhodne buď sharovať redaktora s TV Nova (čo v praxi znamená že vždy vysielajú Češi) alebo, čo je ešte horšie, sa k tomu vyjadrí len niekto v štúdiu. Správy formou názoru. Tlieskam.

Keď už máme hlavnú správu za sebou, načim vysvetliť divákom, čo si o danej veci myslí pospolitý ľud. To sa dá najlepšie vyjadriť anketou, kde redaktori oslovia bezdomovca, kočíkujúcu mamičku a podnapitého dôchodcu. Za normálnych okolností by už pri výbere tohto štatistického súboru lietali facepalmy pred telkou po celej republike, teraz je to však podporené ešte aj dementnou otázkou typu „Čo si myslíte o zdražovaní?“ a podobne. Pravidlo vyváženej žurnalistiky musí platiť aj tu, takže ak sa aj niekto vyjadrí v duchu, že by pána ministra Kamenického poslal do takého toho otvoru, ktorý sa nachádza v zadnej časti tela, vždy to zachráni nejaký geront, ktorý všetkému tomu rozumie, a podporuje to, hlavne nech naši junáci-sokolíci nemusia ísť bojovať na Ukrajinu alebo nech sa preboha len nedostane tá liberálna chamraď k moci!

Tretím pilierom je reklama. Áno, čítate správne, reklama v spravodajstve. Začali s tým v predpovedi počasia, kedy najprv kozatá moderátorka ukázala, aké bude počasie v jednotlivých krajoch a hneď potom aké je počasie vo Vietname (toto inak zaznelo naozaj v tie dni, kedy bol Fico prichytený v tom hoteli kde majú zlaté vane). Preventívne som si musel na mape pripomenúť, či náhodou Sovietsky zväz predsa len nezačal susediť s tými krajinami, s ktorými on sám chce, ale pozornému oku neujde malé oznámenie, že sponzorom programu je cestovná kancelária, ktorá už nevie čo s tými miliónmi na účte. Slovenský divák je však otrlý, toho takáto chujovina príliš neprekvapí, keďže je známe, že vysielanie TV Markíza je vlastne celodenná reklama prerušovaná reláciami a sem tam nejakým filmom. Keď im reklama v počasí z nejakých dôvodov prešla u divákov (rozumej neprebehol celoštátny štrajk), vedenie sa rozhodlo aplikovať to aj na hlavné spravodajstvo, takže nie je problém pozrieť si reportáž z osláv dvadsiateho výročia nejakej súkromnej firmy, alebo nebodaj reklamu na to, že Slovenská pošta hľadá doručovateľov. Normálne pri nej počujete, ako sa v Markíze na účtovnom ťahajú nadčasy a vystavujú jedna faktúru za druhou. Samozrejme, že pokiaľ niečo nie je zaplatené, tak sa rastrujú ešte aj logá logá Adidasu na teniskách Samba, Gazelle alebo Spezial!

Keď už sme pri tej reportáži, prichádza štvrtý pilier spravodajstva – živý vstup. Niektorým mentálne znevýhodneným jedincom môže pohľad na koktajúceho, ráčkujúceho a brebtajúceho vedca, meteorológa alebo ekonóma odpovedajúceho v živom vstupe na ďiaľku pripadať vtipný. Mimochodom, na Slovensku to je v niektorým prípadoch štandardom dokonca aj v mediálnej oblasti, napr. najväčšia automobilka má za hovorkyňu pani, ktorá nevie vysloviť R, alebo po vstupe hovorcu krajského súdu p. Adamčiaka normálne vidíte, ako po odrecitovaní jednej vety očakáva od reportéra piškótku za skvelý výkon! Lenže tu na to nie sú ľudia pripravení! V amerických správach, kde má každá veľká inštitúcia vlastných ľudí s mediálnym tréningom, je živý rozhovor v pohode, ale u nás, v domácich lúhoch a hájoch, stojí niekoľkodňový profi tréning pár tisícok, a to nikto kvôli dvom minútam v správach platiť nebude.

Posledným pilierom je vata. Zemetrasenie v Thajsku? 10 sekúnd, zábery kúpené externe. Pretrhnutá priehrada v Afrike, ktorá zatopila dôležitú baňu, čo celosvetovo ovplyvní cenu nejakej komodity? 10 sekúnd. Frajerka nejakého fodbalistu si kúpila nové auto? Plnohodnotná reportáž na celých 5 minút, rozhovor s ňou, s tým futbalistom, s predajcom áut, s policajtom, ktorý auto prepisoval a ešte aj s nezávislým znalcom, ktorý to okomentuje. Päť a pol miliónový trh jednoducho nedokáže vygenerovať dosť toľko pridanej hodnoty, aby boli prachy na ozajstné správy, plus formát večerných správ má trvať aspoň hodinu (s dvoma 5 minútovými prestávkami) a tak si musíme zvyknúť, že keď už nie sú love na žurnalistiku, aspoň sa môže urobiť živý vstup s reklamou na večernú šou alebo 10 minútová reportáž o tom, že sa v košickej ZOO narodilo mláďatko hrocha močiarneho, ktoré sa volá Ľuboško a je strašne zlaté, keď kaká a trasú sa mu pri tom nožičky.

Mohli by sme si povedať, že však to nepozeraj! Lenže sú ľudia, ktorých práca sem tam záleží aj na tom, kto čo povie, a dokonca niekedy záleží aj na tom, ako to povie. A to za z tlače alebo webu nedozviete. Zostáva len dúfať, že buď časom otupiem, alebo zmení JOJ svoju cieľovku z dvojzubcov na normálnu populáciu alebo sa úplne prepracujú hlavné správy na TA3. Na STVRTVST kukať určite nebudem, tam som ochotný pozerať iba dokumenty na Dvojke. Alebo si urobím vlastnú telku!