Milostný trojuholník, v ktorom nie je miesto pre žiarlivosť a pocit nemravnej promiskuity, zastrešuje pán J. Pán J. je vášnivým onanistom, ktorého kmitavý pohyb ruky je porovnateľný s trepotajúcou sa rukou Richieho Samboru, keď hrá na gitare, ibaže orgán, po ktorom si pán J. brnká, nie je hudobný.
„Ako môže jeden jediný človek vyjadriť prenesený význam metafory milostného trojuholníka?“ natíska sa bystrému čitateľovi otázka a ešte bystrejšiemu prichodí na um odpoveď. „Pán J. je notorický masturbátor najväčšieho kalibru a ramená trojuholníka s prívlastkom „milostný“ predstavujú jeho pevné paže, ktoré sa často a rady upínajú k vrcholu C (podobne ako v prípade rovnoramenného trojuholníka), ktorým je jeho takmer stále navretý, pulzujúci, fialový a miestami až bordový žaluď pohlavného údu (ŽPO), s ťahajúcou sa masívnou žilou po ľavej strane.
Výhody spočívajúce v takomto milostnom zväzku nie je potrebné príliš opisovať. Vari je len na mieste spomenúť, že žiadna zo zainteresovaných strán nežiarli, netrucuje ani nepredvádza scény, keď sa náhodou stane, že namiesto trojuholníka vznikne úsečka spájajúca jeden vrchol ramena s druhým. Tým druhým, pochopiteľne, musí byť bezpodmienečne bod C, pretože pán J. si ruky len málokedy mädlí či spína v modlitbe.
Nevýhod je vskutku ako vône šafranu pod pazuchou Libuše Šafránkovej, no predsa sa nájde spoločný znak s onou herečkou, a to neutíchajúci nápev piesne, ktorá zaznela v legendárnom filme, a ktorá takmer stále znie v mysli pána J., „Kdepak ty ptáčku hnízdo máš?“
Nevýhody sú teda zanedbateľné. Nezanedbateľné sú riziká sprevádzajúce aktivitu, ktorej sa pán J. oddáva, odkedy si osvojil jemnú motoriku a dokázal spojiť konček palca s bruškom ukazováka tej istej ruky.
S jedlom rastie chuť (nie chuj! pozn. autora). Nevyhasínajúci sexuálny apetít pána J. bol dôvodom definitívneho zahnutia jeho šípu lásky do ľavej strany. Z dôvodu neúčasti osoby opačného pohlavia, ktorej sliznica by bola útočiskom ŽPO pána J., sa ten rozhodol zapojiť fantáziu a v súkromí kúpeľne imitoval súlož s rebrom radiátora, natretým nabielo. Vo finálnom okamihu, v momente, kedy bola na radiátor nanesená nová vrstva bielej, pán J. vykonal neprirodzený pohyb a voľačo škaredo zapraskalo v toporivých telieskach jeho nástroja vášne.
„Au!“
Odvtedy je jeho orgán označovaný ako ľavotočivý.
Podobne smutne zastonala uzdička napájajúca sa na ŽPO, mimochodom najerotogénnejšia oblasť tela pána J, pri činnosti, ktorá mala napodobiť situáciu odborne nazývanú súlož. Pomocou podkolienok patriacich inému členovi rodiny (), kondómu a indulony si vyrobil niečo, čo pomenoval „pseudodiera“. Túžba po vyskúšaní prototypu bola silnejšia ako túžba dotiahnuť projekt do úspešného konca a pán J. pri prvom testovaní opomenul aplikovať mazivo. Tak sa stalo, ako sa stáva v piestoch spaľovacieho motora, ktorému nie je dožičené potrebné mazanie, že aj piest túžby pána J. sa zadrel, a odniesla si to úzka časť kože, ktorá sa hojí mimoriadne zle, keď je neprestajne zaťažovaná.
Denná frekvencia honu pána J. sa v jeho devätnástich rokoch ustálila na čísle dvanásť. Občas kolísala.
Smäd po sexuálnom splynutí suplovali podomácky vyrobené nástroje či predmety bežnej potreby, ale i rôzne medzery, škáry a priezory nachádzajúce sa v obydlí, v ktorom prebýval spolu s rodičmi.
Lepkavé schnúce stopy po przniteľovi ostávali zreteľné najmä medzi dvoma matracmi manželskej postele, v medzere sedadla koženého kresla, v rozličných mäkkých produktoch potravinárskeho priemyslu a ani rúra vysávača neostala bez povšimnutia.
Žiadostivosť pána J. ostávala neukojená. Pevne dúfal a prial si, aby jeho prút rozkoše vzal do vlastných rúk niekto iný. Niekto, kto teplom dlaní vdýchne jeho honbe za vrcholom nový rozmer.
I odobral sa rozjímať do prírody, pripravený odolávať pokušeniu, kým ho zázrak nespasí.
Sedel na pníku. Dúfajúc, že okolo prejde deva trpiaca podobne ako on. Že spanilá kráska bažiaca po telesnom kontakte vyjde mu v ústrety hneď, ako ho zbadá. Že strhne zo seba odev a za hlavu šmarí zábrany, a celá sa mu oddá v radostnom ošiali bezbrehého milovania.
Čakal márne a chvíľa sa mu zdala pridlhá. V mäkkom machu vedľa pníka zakŕkala žaba. Jej hlboké hnedé oči sa zadívali do tých jeho, ktoré horeli spaľujúcou žiadostivosťou. Pomyslel si, že v magickom okamihu preskočila medzidruhová iskra. Pomyslel si, že v žabe sa ukrýva začarovaná víla, ktorá čaká na bozk. Že žabu z prekliatia vyslobodí bozk, ktorý situuje lačnými perami na jej telo, a potom, keď sa premení v nádhernú krásku, odvďačí sa mu rýdzou láskou a obaja splynú v jednu bytosť.
Bystrý čitateľ si pomyslí, že pán J. mal so žabou plány, ktoré by sa dali opísať ako zvrhlé či úchylné. Že pán J. sa pokúsil o niečo, čo by sa v príručkách o sexuálnych deviáciách dalo opísať ako zoofilné frotérstvo, no nebolo tomu tak.
Zúfalý človek robí zúfalé činy. Pán J. našpúlil pery a naivne ich pritlačil na kožu vystrašeného obojživelníka. Žabka kvôli pocitu ohrozenia začala produkovať halucinogénny alkaloid, ktorý sa cez kožu dostal na pery pána J., odtiaľ do jeho tráviaceho traktu a následne do krvi. Vnímanie reality pána J. dostalo nový rozmer. Upadol do prazvláštnej letargie a v mäkkom machu zaspal.
Osud sa opäť vyšantil a do cesty života pána J. privial tú najneočakávanejšiu eventualitu, akú by pán J. mohol čakať. Priotráveného ho objavila turistka. Turistka pravidelne vyhľadávajúca samotu lesa, kde v opustení tlmila neuhasínajúcu túžbu po sexe.
Túlala sa lesom a celkom náhodou naďabila na ležiaceho pána J. Chvíľu si myslela, že nežije, ale tlmený dych ju presvedčil o opaku. Nielen dych. Pri pohľade na jeho nohavice stŕpla. Akýsi stožiar sa pokúšal preraziť si cestu na svet. Pomyslela si, že pán J. je možno ranený, že ho niekto strelil šípom do stehna, ten v stehne uviazol a jeho hrot trčí poniže rozkroku a len-len že nepretrhol látku nohavíc.
Rozhodla sa rozlúsknuť záhadu šípa. Rozopla mu nohavice a vari by odprisahala, že to, čo z nich vyskočilo, v pevnej tenzii hlasno zarezonovalo. Zazdalo sa jej, že ŽPO pána J. akoby pri prvom kontakte s ňou povedal „ahoj, ako sa máš?“ a napínal sa v celej svojej sile ďalej. Víla sa poobzerala po okolí. Nikde živej duše a neznámy princ ešte stále spal. V hlave sa jej zatmelo a v ušiach jej hučala túžba po kontakte s neznámym.
Uchopila stožiar pri koreni, pootvorila ústa a... .
Pán J. sa po chvíli prebudil a bolo to najúžasnejšie prebudenie, aké kedy zažil.
