Nevyspaté úvahy single matky IX.

 

Veľmi ma teší, že sa o nás, single mothers by choice, píše. Niežeby to bola cesta pre každého, ale zjavne pre niekoho je, tak škoda ju nezvážiť. Reagovať však nechcem na článok, ale na diskusiu. Naozaj je oveľa slušnejšia, než kdekoľvek inde. Veľkému percentu komentárov som s radosťou dala like. Len pár ma núti reagovať, lebo ukazovali nepochopenie, s ktorým sa za posledné roky stretávam zas a znova.

 

Napríklad, keď sa hovorí o práve na dieťa alebo práve na matku a otca. Právo je fikciou, ak sa nedá vymáhať. Napríklad právo na slobodu prejavu je často sporné, ale vymáhateľné. 

Akým zákonom však budete vymáhať starostlivosť od rodiča, ktorý nemá o dieťa záujem?  Súd môže nútiť biologického otca platiť výživné, ale nie, aby sa o dieťa staral. Nehovoriac o výške výživného, ktoré môže byť len pár symbolických eur. 

Akým právom nahradíte rodiča, ktorý zomrel? 

Je zlý rodič lepší ako žiaden? Podľa mňa nie. Takže by sme mohli hovoriť o práve zriecť sa rodiča? Alebo je mať rodiča povinnosťou? 

 

Ja sa neoháňam žiadnym právom na dieťa. Nik totiž nevie dieťa zaručiť a nedá sa nijak vymáhať. Mať dieťa bez partnera bola pre mňa reálna možnosť. Tak, ako som mohla namiesto toho ísť do kláštora, cestovať okolo sveta, angažovať sa v charitatívnej činnosti, spáchať samovraždu, študovať angličtinu či čokoľvek iné. Nehovoríme predsa o práve študovať alebo zabiť sa. Nie každá žena, ktorá po dieťati túži, sa ho dočká. Ani reprodukčná medicína nerobí zázraky.   Proste nespájajme slová, ktoré k sebe logicky nepatria. Ako trebárs teplota meškania, vrúcnosť auta, rýchlosť okna, či právo na sex.

 

Vraj je single materstvo sebecké. Hm. Nešla som doň zo sebectva. Je to taká ťažká pozícia 24/7 bez akejkoľvek dovolenky, že sa so sebectvom vylučuje. To by som musela byť sadistka. Ani som neignorovala potreby dieťaťa, trúfla som si však na to, že ich sama zabezpečím aspoň tak dobre, ako úplné rodiny, ktoré mám okolo seba. Isteže je to relatívne a subjektívne, ale aké potreby dieťa objektívne má? Bezpečnú vzťahovú väzbu, jedlo, spánok, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, podnetné prostredie. Čestne prehlasujem, že to moje má všetkého tohto dostatok. Zatiaľ čo nie je zriedkavé, že bezpečnú vzťahovú väzbu nenájde dieťa ani u jedného z dvoch rodičov. Ale nik ich za to nepranieruje, že nemali mať dieťa. Isteže by som svojmu dieťaťu dopriala úžasného otca. Ale odkiaľ by som ho mala vyčarovať? Aj sebe by som dopriala úžasného partnera a je mi to figu platné. To, že nemám na rodičovanie partnera, ochudobňuje hlavne mňa, nie dieťa. Akési štatistiky o tom, že deti bez otcov končia častejšie vo väzení, sú nepochopením komplexnej reality. Akoby aj zlý rodič bol lepší ako žiaden. Akoby "otec" bola nejaká objektívna veličina s merateľným účinkom na život potomka. Čo však potom robia vo väzeniach deti z úplných rodín?

 

Časté je aj tvrdenie, že dieťa potrebuje mužský a ženský vzor, aby sa zdravo vyvíjalo, či prosperovalo. Skúste mi však definovať tie vzory. Má byť jeden racionálny a druhý emotívny? Introvert a extrovert? Má mať jeden prsia a druhý penis? Čo to má akože byť? Aká vlastnosť univerzálne spája všetkých mužov alebo všetky ženy? Musí jeden vedieť variť a druhý opraviť auto? Šiť a rúbať drevo? Čo presne majú byť tie vzory a ako by mali byť potrebné? Je žena, ktorá nevie háčkovať zlou matkou? Je bezdetná žena neženou? Sú asexuálni ľudia neľudia?  Aj v Denníku N bol nedávno článok o potrebe definovania mužnosti (https://dennikn.sk/4185187/preco-niektori-muzi-tak-nenavidia-zeny/). Podľa mňa cesta vpred pre celú spoločnosť je v definovaní ľudskosti. Rodové role nás v nej skôr ochudobňujú, než rozvíjajú. Ak sa niekto necíti dostatočným mužom, nie je problém v tom, že mal málo mužnosti okolo seba. Skôr, že niekde narazil na jej toxickú formu. Buďme najlepšími možnými ľuďmi a nebude mať zmysel dumať, či sme dosť dobrí muži alebo ženy.  Si myslím.

 

Zjavne mnohí ľudia nepripúšťajú ako rovnocennú inú rodinu než "mama-otec-deti". Je to slepo arogantné. Tipujem, že by mi tlieskali, ak by som otehotnela pri znásilnení a nešla na interrupciu, hoci som bez partnera. Prípadne by mi možnosť voľby interrupcie rovno vzali. Ja v tom vidím morálnu a hodnotovú nekonzistentnosť, ale neberiem ľuďom právo na názor. Len nech podľa neho netvoria zákony pre všetkých.

V diskusii sa niektorí pýtali, prečo si spovedané ženy dieťa neadoptovali. Ja som takú možnosť zvážila, ale nedokázala som skombinovať svoje finančné zabezpečenie s neistotou, kedy dieťa príde. Adopcia je skvelá možnosť, ale špecifická a nie pre každého. Naozaj je pravda, našťastie, že aj slobodná žena si môže dieťa adoptovať a nesmie byť v poradovníku diskriminovaná. To ma veľmi teší. Ale nijako to pre mňa neznehodnocuje možnosť porodiť si svoje dieťa.

Iní ľudia sa obávali, či nezneužívame sociálny systém. Nie, lebo ten jednorodičov nijak nezohľadňuje okrem možnosti mať o pár týždňov dlhšiu materskú dovolenku. Taktiež by chceli vidieť adresnosť podpory štátu, aby rozlišoval medzi jednorodičmi, ktorí sa ocitli bez partnera proti vlastnej vôli a single mother by choice. Nuž, všetky deti potrebujú jesť a dúfam, že žiadne z nich nechcete trestať za názorové rozdiely medzi vami a jeho rodičom. Aj deti sfetovaných nezamestnaných potrebujú jesť. Doprajme im to. Prosím.

 

Prekvapilo ma označenie, že ženy v článku si dieťa "kúpili". To je skratové spájanie nelogicky selektovaných aspektov. Kúpili si hormonálne injekcie, medicínske služby, cestovné lístky... nič z toho, čo zaplatili, nebolo dieťa. Ja som si dieťa vynosila a porodila. Dá sa povedať, že som si kúpila nádej na tehotenstvo. Viac sa za peniaze kúpiť nedá, ak nebudeme hovoriť o surogátnom materstve. A ak ako spoločnosť akceptujeme adopciu, prečo by sme surogátne materstvo označovali ako kupovanie? Zazneli aj túžby po rovnoprávnosti mužov a žien. V zahraničí existujú aj sólo otcovia z vlastného rozhodnutia, len boli  odkázaní na surogátne materstvo a tým pádom ich nádej na otcovstvo vyšla mnohonásobne drahšie. Ich možnosti sú proste iné ako možnosti žien. Reči o práve tu nič neriešia.

 

No a nakoniec, pobavila ma obava diskutujúceho o sexuálny život sólo matiek. Nuž, asi je známe, že na orgazmus si vystačí človek aj sám. Taktiež existujú erotické hračky a kebyže idú na zoznamku, stihnú si nájsť niekoho na nezáväzný sex do desiatich minút (kamarátka hovorila). Kľudne si za sex môžu aj zaplatiť. Dokonca si môžu nájsť partnera. Ale popravde, v zozname konkrétne mojich starostí je nedostatok sexu zjavne oveľa oveľa nižšie ako na zozname toho, kto sa na túto tému pýtal. Želám mu však čo najmenej rozčarovania, až zažije vplyv narodenia dieťaťa na sexuálny život páru. 

Plodeniu zdar.