Keďže článkov nikdy nie je dosť a práve máme fašiangy, dnes to bude vo veselom duchu - rozhodla som sa zaspomínať na jednu akciu v Nemecku. Na to, ako sme kedysi dávno boli s kamoškou na miestnom karnevale.  

Vo štvrtok o pol štvrtej som vystúpila z vlaku a v celom meste som bola jediná triezva. Všetko to už bolo ožraté ako dobytok, na ulici nebol ani jeden človek, ktorý by nemal v ruke fľašu piva. Však u nás sa tiež dosť pije, videla som nejakých tých opilcov, povaľujúcich sa na chodníku - ale oproti tomuto sme neviniatka! Ľudia sa chovali ako zver, keď dopili, šľahli fľašu o zem (v bare o stenu), všade bolo črepov po členky - a nemyslím to obrazne.

Hneď som lepšie pochopila celý národ, aj príčiny druhej svetovej vojny :) Títo Nemci totálne potláčajú akékoľvek pozitívne i negatívne emócie počas celého roka, správajú sa ako stroje, sú presní, dochvíľni, spoľahliví. Ale potom príde karneval (alebo iný sviatok) a oni totálne vypnú svoje kontrolky slušného správania a zmenia sa na dobytok. Uvažujem, či by sa takto správali aj moji kolegovia Nemci, ktorých poznám ako veľmi slušných, vychovaných a príjemných ľudí. To by aj oni trepali fľaše o chodník?!

O hodinu dorazila aj kamoška Maja a šli sme k jej bývalej spolužiačke na druhý koniec mesta. V električke to bolo ešte horšie, ožraté telo na ožraté telo, síce sme sedeli, ale nevedeli sme, či nás niekto netresne fľašou po gebuli alebo aspoň neobleje. Všetko to smrdelo, hulákalo, vyrevovalo tie príšerné nemecké rockovo-ľudové pesničky, chľastalo a kývalo sa a padalo. Bodaj by nie, aj podlaha električiek bola plná fliaš!

Majina spolužiačka sa vydala za Nemca, porodila a rozviedla sa (dieťa bolo teraz odlifrované k ex-manželovi). Prišli sme k nej a to bol vrchol celého dňa. Baba sa už pripravovala na karneval, maľovala a obliekala a pritom si vylepšovala náladu pivom. Uvažujem, ako to slušne napísať, ale nedá sa - skrátka - bola nadratá ako sviňa.

Kým sme sa prezliekli do kostýmov, neustále vnucovala alkohol aj nám. Nič proti, ale mne stačí pohár vína a Maji tiež, no baba skoro plakala, že sme ,,nesepálené'' a nebudeme sa baviť (to bol jej originálny výraz).

My sme sa prezliekli za tridsať minút, jej to trvalo dve hodiny, bola totálna chaotička, bordelárka, zmätkárka a ešte ožratá. Von sme vyšli po jedenástej a to skoro plakala, že je neskoro, že už nič nezbalíme. Okrem iného ešte bola, prepytujem, nadržaná ako doga.

Aha, aby som nezabudla, pod vplyvom alkoholu nám vyjavila svoju predstavu o karnevale, akú asi majú aj Nemci. Karneval je obdobie, keď treba vyraziť do prvého baru, schmatnúť tam akéhokoľvek voľného samca a odtiahnuť ho k sebe domov za účelom intímnych hrátok. Veľmi otvorene nám dala najavo, že nemá nič ani proti našim budúcim partnerom. Pri mojej živej fantázii som si hneď predstavila, ako sa s Majou párime v jednej izbe, spali sme totiž spolu, ona na matraci pod radiátorom, ja v synovej posteli - a nejako ma táto predstava nenadchla. Myslím, že ani Maju, vyzerala mierne zaskočená z toho, čo sa vyvinulo z jej spolužiačky.

Sklamaná z nás bola aj baba, keďže sme neprejavili záujem o žiadneho ožratého Nemca. Možno to bolo tým, že sme neboli dostatočne sepálené.

Do centra sme dorazili o polnoci a bolo to, ako vravela - mäso už bolo rozchytané. Prešli sme päť barov, ona medzičasom vychľastala ešte ďalších päť pív a keď sa rozhodla zakotviť v ópiovom doupěti, kde pre dym nebolo vidieť ani na krok, tak som to vzdala a šla domov. Chúďa Maja cítila povinnosť so spolužiačkou vydržať.

*

Na druhý deň sme sa zobudili na klepot zubov, tá šialená baba nekúrila a vlastne sa nekúrilo ani keď sme zapli radiátory. A ešte k tomu stále otvárala okná, lebo jej bolo teplo. Najteplejšie bolo v kuchyni, kde bolo na teplomeri 15 stupňov!!! Tri dni som sa nesprchovala a žila ako prasa, lebo som spala vo všetkom, čo som mala so sebou, a potom som v tom chodila aj cez deň. Ale ostatní smrdeli aj viac, dúfam.

My s Majou sme vyrazili obzrieť si mesto, baba sa vrátila do postele, z ktorej podnikala len rýchle výlety k toaletnej mise.

Keď sme sa o deviatej večer vrátili, zistili sme, že nepohla ani prstom, hoci nám poslala tri správy, že pôjde do obchodu a nakúpi a navarí. Stále jej bolo zle, no vynadala nám, že sme prišli neskoro - veď MUSÍME ísť von, aj keď jej je zle, je predsa karneval! Navyše bola frustrovaná, že predchádzajúcu noc nič neulovila.

Keď sa opäť pripravovala dve hodiny, ja som vyhlásila, že sorry, ale už nikam nejdem. Maja sa musela obetovať, no keď baba ešte nebola hotová o trištvrte na jednu, Maja (medzičasom pospávajúca v maske na gauči) vyhlásila, že buď odídu do piatich minút alebo nejde nikam.

O jednej teda vyrazili do ulíc (baba skoro plakala od závisti, že ja ostávam, jej sa tiež nechcelo, ale to viete, karneval nepustí, treba hýriť a sepalovať do roztrhania tela!)

Maja sa naštvatá vrátila o hodinu, baba niekedy nad ránom, aj s úlovkom.

*

Ráno som vstala ako prvá a vyrazila von. Keď som sa vrátila, chudera Maja v kuchyni počúvala dvadsiatušiestu kapitolu o babinom milostnom živote. Aby som o nič neprišla ani ja, spustila úplne od začiatku. Myslím, že nie som moralistka ani puritánka, ale červenala som sa aj na členkoch! Keď stretnem jej bývalého manžela, alebo súčasného priateľa, tak sa prepadnem. Viem o nich aj ten najmenší intímny detail! Sex v meste je oproti tomu rozprávka pre detičky.

Večer sme sa vybrali na obhliadku situácie, no nebolo to o nič lepšie. Páčilo sa mi, že v maskách bolo celé mesto (najviac letel záchod). Ale pripadalo mi hrozné, že všade uprostred veselia postávali veľké skupiny kukláčov (a to bolo ešte predtým, ako boli Nemci kultúrne obohatení). Vyzeralo to tak, že keď sa už niektorí dostatočne nezabavia chľastaním, tak si radi nadbytočnú energiu vybijú aspoň poriadnou nakladačkou. Našťastie za našej prítomnosti sa nič nezomlelo. A šokovalo ma aj sklo! Na uliciach ho bolo takmer po kolená, súvislá vrstva! Ešteže som mala čižmy na hrubšej podrážke, baba hovorila, že raz sa tým prebrodila a topánky boli také dorezané, že ich musela vyhodiť.

Večerný záťah som opäť odmietla.

Maja sa vrátila o pol šiestej ráno, nasrdená ako delo, baba totiž od jednej volala chlápkovi, čo ju pretiahol predchádzajúcu noc a on jej každú hodinu tvrdil, že už je na ceste, a že o desať minút je pri nej. Maja solidárne čakala, ale o piatej jej povedala, že by mala mať svoju hrdosť a vykašlať sa na neho - a opustila bar.

Baba nespala doma a vlastne sme ju už ani nevideli. Ja som odišla na vlak o pol druhej, Maja o šiestej. Pre istotu sme okolo jednej kontrolovali, či je nažive a bola, poslala esemesku, že o desať minút, ale nezjavila sa ani do Majinho odchodu.

Karneval v Kolíne nikdy viac!  :)