Na svete sú ľudia, ktorí svoju prácu milujú. Self-made podnikatelia, ktorí sa aj bez štátnych kšeftov dostali na vrchol svojej brandže, lebo mali skvelý nápad a poriadne makali. Zamestnanci, ktorí sa tešia z toho, že im šéf volá o pol druhej ráno, aby prebral najnovšie trendy v šití ponožiek. Ľudia, ktorí sa narodili pre to, aby pracovali. Toto nie je článok pre nich.

 

Úryvok zo sionistických spisov, pri ktorého získavaní zomrelo veľa Bothanov a dostal sa do redakcie Dailymale, lebo slobodný vysierač minul svojich osemtisíc euro na prevádzkové náklady:

 

" Area 51, podzemné poschodie -27, oddelenie vymývania mozgov.

Neveľká kancelária vybavená najnovšími 386tkami so 66Mhz procesormi. Trojica vedcov v bielych plášťoch postáva pri plagáte Fuck you! We're Microsoft v družnom rozhovore. Záznam rozhovoru neúplný

V1: "A potrebuješ na to výkon celého procesora a viete, čo som tam napísal? Windows sa updatuje, môžete pokračovať v práci!"

- smiech, nezrozumiteľné

V2: "Tak som tam dal modré pozadie a vymyslel nejaké čísla aby to vyzeralo ako error, ale nič s tým nespravíš, musíš reštartovať"

- potlesk

V3: "Vymyslel som úplnú zbytočnosť na zobrazovanie informácií, má to pekné farby a má to potenciál ako manažérsky nástroj terorizovania zamestnancov zbytočnou prácou, hej počkať, kto je ten chlapík s mikrofónom?"

- koniec záznamu

 

Za starých čias si prišiel na poradu a ešte to bola porada a nie meeting, šéf vytiahol fľašu borovičky a spolu ste sa rozprávali o tom, ktorá sekretárka najlepšie fajčí. Síce som to nikdy nezažil, ale tak nejak si to predstavujem a možno to bude tým, že som vydržal pozerať dve série Mad Men. Zlaté časy však skončili a dnes riešime issues, drajvujeme nové procesy a tvárime sa múdro pri pozeraní sa na priblbé slajdy z Powerpointu.

 

Neberte to zle, Powerpoint považujem za užitočný nástroj. Naučí vás kreatívnemu mysleniu, napríklad ako narvete excelovskú tabuľku 30 x 55 a tristo slovný popis na jeden slajd a ešte aby bol aj čitateľný. Naučí vás filozoficky sa zamyslieť nad plynutím času, keď vám niekto povie, že vám ukáže krátku prezentáciu a vy vidíte, že má iba stodvadsaťosem slajdov a na prvých troch strávite pol hodinu (true story). Pomôže vám nahliadnuť do duše ľudí, ktorí omylom zabudli zmazať poznámky pod čiarou (bullshit - skip if possible). Naučíte sa spoznať premotivovaných manažérov, ktorí vedia rozprávať hodiny a nepovedať nič, typických zmrdov, čo nevedia urobiť nič užitočné a tak je forma prezentácií jediné, čomu venujú všetok svoj čas, však ostatná robota sa nejak spraví, len nech prezentácia vyzerá dobre. Skrátka úžasný nástroj, ktorý vám umožní ukázať veci, ktoré by ste vedeli ukázať aj bez neho, ale zato sa musíte prispôsobiť priestorovým obmedzeniam a user-priateľskosti, ako keby to bolo od Microsoftu.  Nástroj na masáž manažerských ég, kde grafy musia smerovať hore a kruhy musia byť vyfarbené zelenou farbou. Hlavne tam nedajme veľa textu, ešte by to náhodou aj obsahovalo užitočné informácie.

 

Skutočným účelom tohto programu nie je odprezentovať informácie v ľahko čitateľnej forme, ale dojebať viac pracovný deň motrokom v korporáciach. Existuje jasná nepriama úmernosť - čím má váš šéf menšiu predstavu o tom, čo v skutočnosti robíte, tým viac vás zdrbe pri tvorbe prezentácie. Indivíduá, ktoré sa dostali na manažerskú pozíciu len vďaka výhre v tombole Viceprezident hľadá deku na noc zväčša disponujú zvláštnou schopnosťou rozoznať font 12 od fontu 11,5 o osem slajdov ďalej. Prípadne dokážu jedným okom z trojmetrovej vzdialenosti na dvanásť palcovom monitore rozoznať, že tabuľka číslo tri je o dva milemetre mimo oproti tabuľke číslo osem b. Len sa preboha nebavme o obsahu, lebo forma je obsah. Na druhýkrát si dáte pozor a máte to graficky bezchybné a hovoríte si, že ste nepriestreľnejší, ako Sýkora v 97mom a príde nenápadná otázka: "Prečo si zmenil farby?" No lebo to vyzeralo, ako keby sa na rozbité vájička vyliala cisterna ružovo-žltého atramentu a potom sa do toho vysral autobus autistických detí. Čím sa vlastne líšia hovná autistických detí od hovien normálnych detí? Tým, že sú autistické. Toto všetko vám prejde mysľou, ale skôr, než to stihnete povedať, už sa prichytíte pri tom, ako vraciate pôvodné farby, lebo tak to bolo lepšie, t.j. tie farby vybral váš šéf a však žltá tabuľka s červenými okrajmi a svetlozeleným písmom Comis Sans je v pohode. Dopadnúť to môže len dvoma spôsobmi - spravíte dokonalú prezentáciu, ale potom sa na základe odporúčaní z toho stane zdrap s epileptickými farbami a nulovou informačnou hodnotou a s hanbou ho odprezentujete minimálne osemdesiatim ľuďom a ešte vás pri tom dodrbú, alebo spravíte dokonalú prezentáciu, na ktorú vám šéf nič nepovie, iba sa o pár dní dozviete, že ju odprezentoval ako svoju pred svojím šéfom a tak je to správne, lebo ste to aj tak dokázali iba vďaka jeho manažerskému leadershipu. A čo by ste chceli robiť v robote? Hádam nie prokrastinovať na internetoch.