Určite sa tešíte najviac na svete, že je tu nový mnohosrd, takže kým ma budete bozkávať všade, tak si môžete čítať.
Z domova
Voľby klopú na dvere
Teda ani nie klopú, ale rozjebávajú tie dvere sekerou a do tej diery strkajú mastnú hlavu s psychopatickým úsmevom ako Nicholson v Shining. A my sa krčíme v kúte ako tá urevaná zo Shining a vieme, že aj tak sa tomu nevyhneme, tak si utrime sople a kuknime si to najlepšie z kampane.
Rovnako ako človeku v predsmrtných kŕčoch povolia zvierače, tak z rovnakých zdrojov musela vzniknúť aj predvolebná kampaň Smeru. Už heslo „zodpovedná zmena“ je vydarený trolling. Lebo veď toľké roky nám prinášali istoty, sociálne balíčky, vlaky a obedy zadarmo a všetky tie delikatesy, ktoré sme si dávno desaťnásobne preplatili, takže žiadnu zmenu vlastne netreba. No ale keby náhodou bolo treba, tak nech je to zmena zodpovedná. Čo je niečo ako morské prasa. Alebo skôr ako keď v Osvienčime vymeníte dvoch dozorcov. Napríklad toho spuchnutého prepitého za toho s tým talianskym menom, čo je asi teplý. K tomu nové logo – červená šípka, ktorá smeruje na východ s jedným modrým západne smerujúcim excesom, čo mala byť asi tá prekliata vláda Ivety Radičovej.
Takže vizuál a wording nič moc, ale aspoň Smer robí aj videjká, aké tu ešte neboli. Teda vlastne boli, lebo jedno normálne ujebali Izrealčanom, čím sa aj pochválili, lebo veď pri toľkých ojeboch, jedno video hore-dole. To bolo to video, kde Preceda (zakrytý viac filtrami jak má Plačkovej instagram) karhá opozičných škôlkarov, a to je vtipné, lebo:
- Trubanovi nadáva do feťákov niekto, kto vyzerá jak chodiaca cirhóza a bilirubín má vyšší ako volebné preferencie
- Beblavému vyčíta gorilu ten, čo v gorilom brlohu slopal kolu
- Matovičovi nakladá, že je vulgárny agresívny šašo preceda strany, ktorá na full-time zamestnáva najväčšieho internetového hovnometa a na sponzorovanie jeho FB príspevkov minula 13 litrov (to je 13 priemerných slovenský platov, alebo polovica Precedových hodiniek)
- a samozrejme Kiska je daňový podvodník, a o tom Preceda niečo vie, lebo u jedného pár rokov býval v prenájme.
Vo videjku kydajúcom na opozíciu (a všetkých ostatných smeráckych videjkách) ale chýba malý Mariánko a Borisko, čo nám jasne naznačuje, kto bude po voľbách v potenciálnej novej koalícii. Kým spolupráca smeráčikov s kotlebáčikmi je prekvapivá asi ako viagra u Richtera, Borisko sa zatiaľ ešte hrá na chrumkavého a bude mu treba sľúbiť veľa povoľných tínedžeriek, aby išiel do vlády so Smerom. Čo je inak celkom žúžo labúžo, že budúca vláda visí na šnúrke od buzitašky jedného treťotriedneho veksláčika.
V každom prípade smeráčikovia po 20 rokoch existencie v politike si vraj konečne upatlali aj nejaký program. Ale to by som radšej 20 minút hladkal po vlasoch Blahu, než aby som také niečo čítal. Len som niečo zachytil, napríklad daň z robotov, alebo nápad, že doktori by mali po vyštudovaní zostať na Slovensku, alebo zaplatiť výkupné 55 litrov. Čo je geniálnosť hodná Precedu, lebo zabrániť emigrácii doktorov po škole je najlepšie tak, že odtiaľto odídu ešte pred štúdiom. Ale tým tetám s fialovými karfiolmi na hlavách, ktoré ešte stále volia týchto gangstrov to zjavne stačí, lebo veď čo majú tí mladí furt utekať niekam do zahraničia, keď priemerný volič Zderu bol najďalej v kúpeľoch v Brusne.
Volebný program predstavil aj Kapitán Tomtom. Toho mám inak stále radšej, lebo ani netreba opisovať, v čom je kokot, jednoducho stačí vybrať hocijaký jeho výrok. Fakt to šetrí čas. Takže: „Bude potrebné zaviesť absolútne tvrdé vyvlastňovanie pozemkov. Treba prestať so ,slniečkarskými' rečami o ochrane majetkových práv.“
Podľa prieskumov druhá najsilnejšia strana ĽSNS ide na kampaň klasicky, a síce direct marketing. Poslať Mazureka do každej dzedziny hulákať, že nám Brusel zruší Vianoce a namiesto nich zavedie nový sviatok Dietkobranie, t.j. že raz za rok o polnoci príde Knecht Merkel a z každej tradičnej rodiny ukradne jedno dieťa a daruje homo-páru, to je istotka, ktorá nesklame. Teda až doteraz. Lebo sloboda zhromažďovania znamená, že Kotleby môžu hulákať po Slovensku svoje bludy, ale takisto aj to, že môžu ostatní ich tam prísť s tým poslať do piče. Čo sa Kotlebám samozrejme nepáči, lebo veď sloboda slova je fajn, ale len keď ju majú iba oni. Mazurek utekajúci z pódia a k tomu hystericky bľabotajúca Fräulein Lívia v panike premýšľajúc, či sa z toho vôbec bude dať niečo zostrihať pre Kulturblog, by mala potešiť každého nekokotského voliča. Ale ono nie, treba vraj byť slušný a zmierlivý, nie hlučný a rázny. Áno, veď pokojným dialógom sa vyhrala aj druhá svetová, to vám potvrdí každý historik.
Inak celkovo je prístup ku Kotlebám komplikovanejší ako prvé rande s najväčšou jebačkou z roboty/školy/pastoračného centra (nevhodné škrtnite). Ok, takže protestovať proti nim by sa nemalo, lebo ich to utláča. Seriózne s nimi diskutovať tiež nie, lebo to ich legitimizuje. Ignorovať ich tiež nemôžeme, lebo to ich iba vytláča na okraj spoločnosti a budú sa ešte viac radikalizovať. A legislatívne postihovať ich prejavy, tak to už vôbec, lebo to ich akurát zviditeľňuje a robí z nich martýrov. Tak ja už fakt neviem, možno by sme mali začať všetci nosiť nejaký symbol na hrudi ako prejav solidarity s ich ťažkým osudom. Len čo by to tak asi mohlo byť?
Pritom, že Kotlebovci nie sú žiadni politikou sklamaní chudáčikovia, ale je to banda agresívnych rasistických prijebancov, to ani netreba nijako dokazovať, stačí si pozrieť hociktorú internetovú diskusiu a sledovať komentáre zelených samolepiek. Preto je vždy sranda, ako rýchlo sa títo ako skala pevní slovanskí bohatieri, ktorí budú vlastnými telami chrániť naše ženy a deti pred hordami z Arábie, dokážu zmeniť na krehké kvietky, ktorých hlávku zlomí jedno škaredé slovo na transparente a ich okvetné lístky sa zošuveria, lebo niekto na proteste kričal. Šak to je hrozné, človek chce slušne zanadávať na negrov, buzerantov a slniečkárskych feťákov a potom zbadá na transparente slovo „riť“ a má pokazený celý deň. Inak aj z toho štyridsaťkilového gymnazistu, ktorý zo srandy napísal, že ich treba vešať serú holohlávkovia magi kocky už trištvrte roka. Lebo keď je ešte niečo viac slôvänské ako byť rasistický kár, tak to je byť zbabelý pokrytec.
Z domova
Branec neubránil
Kráčate pokojnou nočnou ulicou, dýchate svieži slovenský vzduch a nadnášate sa národnou hrdosťou. Keď tu zrazu za sebou počujete dupot slamených sandálov a zacítite výrazný pach marihuany. Neutekáte, viete, že pravidelný výcvik v lesoch Podpoľania vás pripravil na akékoľvek ohrozenie. Napnete svaly a zaujmete klasický obranný postoj zvaný „valaška“ z prastarého slovanského bojového umenia, zvaného žin-jitsu. Už rozoznávate dve blížiace sa vychrdnuté postavy, jedna v tričku „Za slušné Slovensko“ a druhá v rastafariánskej čapici. „Toto bude ľahké“, pomyslíte si a vtedy to príde. Do hlavy vás zasiahne papierový téglik zo sójového latté zo Starbucks. Tento moment stačí na to, aby ste poľavili v pozornosti a zozadu vás napadli ďalší liberálni útočníci. Počujete ich známe heslá ako „liberté“ a „egalité“, no to už ležíte na zemi a cítite údery do hlavy. Videnie rozostrené sójovým nápojom nedokáže vyhodnotiť pohyb útočníkov, no podľa zvukov viete odhadnúť, že ich je dva až šesť. Z posledných síl sa pokúšate vzdorovať no tvrdý úder knihou Adam Smith: O bohatstve národov vás zrazí k zemi, až vám vypadnú z vreciek všetky MRE balíčky. Posledné, čo cítite, je ako vám násilím lejú do krku pálenku. A potom tma.
Z domova
Ľud vs. Kočner
Proces storočia odhalil také bomby-šupy, že na kompletné zmapovanie celého tohto svinstva si bude treba počkať na film, animovaný seriál, komiks a akčné figúrky. Aspoň nejaké hajlajty tohto celého:
Že ľudia sú strašne sprostí, už dávno vieme, ale niektorí sú prijebaní, keď sa im to hodí, napríklad taký Peter Tóth. Celá jeho výpoveď je postavená na tom, že keby vedel, že to skončí vraždou, tak by určite niečo urobil. No hej, lebo sledovať ľudí na povel nejakého mafoša je vlastne úplne okej, ak pri tom nejde o život, no ne? Šak to bol iba bývalý riaditeľ SIS, fakt nemohol tušiť, prečo Kočner sleduje Kuciaka, veď možno len chcel vedieť, čo má rád, aby mu mohol kúpiť nejaký pekný osobný darček, napríklad wellness pobyt v Zlatom Kľúčiku. Tóth ďalej pobavil tým, že vlastne z toho nič nemal, lebo všetky špinavé prachy delil operatívcom. Áno, keď sa podieľate na vražde zadarmo, tak je to samozrejme oveľa lepšie, ako za to brať ešte prachy.
Kým Tóth sa hral na blbého, tak Bödör to dal na pokročilú amnéziu. Keby ste hrali hru, že zakaždým, keď Bödör povie „nepamätám sa“, tak by ste boli najebaní po 5 minútach výsluchu jak Fico o desiatej doobeda. Ale tak možno to má z tých rán do hlavy, čo ja viem.
To Slavo Haščák to dal tiež na kokota, ale na takého iného, úplne sofistikovaného. Napríklad keď mu písal Majo, že pracuje na „odjebaní čuráka“, tak to Slavo nepochopil, že sa tým myslí, že akože zabiť. Veď sa aj pozeral do slovníka a našiel tam 40 variácií slova jebať a „odjebať čuráka“ pochopil ako „vymeniť na pozícii“.Oooukej. Ešteže máme tie slovníky, aby sa mohol každý spätne pozrieť, ako mal pochopiť to, čo pôvodne pochopil zle. Logiced. Snáď nikto nevymení na pozícii aj jeho.
No a nakoniec vyzobaná femme fekale Alena Zsuzsová, ktorá sa najprv spýta Kušnírovej mamy, prečo si myslí, že sa podieľala na vražde jej dcéry a keď jej tá odpovie, tak sa dožaduje rešpektovať prezumpciu neviny. Inak ja nechápem ako táto existencia so sexepílom pokazeného držkového perkeltu a prízvukom Viki Rákovej po tracheotómii dokázala oblbnúť toľko politikov. Ale tak nevyznám sa v tom, nie som politológ. Duh.
Ešte bude v tejto kauze veselo, ale jasné sú dve veci. Po prvé, Kuciak Kočnera strašne sral. Nielen tým, že pchal svoj zvedavý novinársky nos do jeho špinavých biznisov, ale hlavne tým, že ho nemal čím vydierať. Veď si predstavte, ako sa takýto mafiánsky zmrd cíti, keď zistí, že niekto dokáže žiť normálny život so svojou snúbenicou, len tak si rekonštruovať dom a byť pri tom úplne spokojný, a to všetko bez kradnutia, vydierania a ojebov. Brrr. No a po druhé, hrať sa na kokota našťastie nie je v slovenskom práve poľahčujúca okolnosť. Bohužiaľ to nie je ani trestné. Lebo keby bolo, tak Tóth, Bödör aj Slavo by do konca života strúhali hračky v Ilave.
Slovo mesiaca*
Najhoršie na volebnej kampani je vymýšľať si furt nové pseudoproblémy, ktoré (ne)treba riešiť a komodity, ktoré (ne)treba ochraňovať. Migranti sa sem nenahrnuli, Brusel našu suverenitu nijako neohrozil a neukradol nám dvojkríž z trojvŕšia, zo Sorosa sa namiesto hrozby stalo memečko a chamtivé zahraničné korporácie zjavne ľuďom vyhovujú a radšej montujú nárazníky za liter mesačne, ako okopávajú zemiaky na poli. Za holý kokot. Preto treba z klobúka vytiahnuť nejakú inú chujovinu, ktorá sa stane témou volieb, a v tejto štvorročnici je to *rodina. Na svoju rodinu je každý citlivý a teraz sú naše rodiny v ohrození. Nikto nevie síce konkrétne ako, ale zachrániť naše rodiny dokážu len politici. Napríklad rozvedený mečiarovec, ktorý vraj uniesol svojho syna. Alebo inseminátor s desiatimi deťmi. Alebo rozvedený národniar, ktorý si dopisuje s mafiánskou štetkou. Alebo rozvádzajúci sa nácek, ktorý ako učiteľ napustil svoju žiačku. Samozrejme si uvedomujem, že nič nemá na moju rodinu pozitívnejší vplyv, ako keď je v Ústave zadefinované, že rodina je muž a žena, ale predsa len mám trochu obavy. Lebo ako vieme, keď idú politici chrániť naše peniaze, treba si dobre držať peňaženku, tak keď idú politici chrániť moju rodinu, asi si kúpim lepšie bezpečnostné dvere.
