Z domova
Veľa práce s náhodami
„Najprv ťa ignorujú, potom sa ti smejú, potom s tebou bojujú a nakoniec sa ti znova smejú. Lebo si kokot.“
Amentma Gándhí
Byť prakokotom je náročné. Hlavne v demokracii. Napríklad taká teta Záborská, ktorá síce usilovne bojuje o obmedzenie reprodukčných práv, no zároveň sa cíti byť ako kresťanka prenasledovaná, tuším tým, že si z nej ľudia robia srandu, a ešte horšie, že nie všetci hlasujú za jej poslanecké návrhy. Alebo taký kňaz Kuffa, ktorého demokracia obmedzuje tak, že ho pokojne na kázňach nechá vybliakávať, že homosexuáli skončia v pekle a keď ho následne niekto označí za bigotného prijebanca, nechá ho vláčiť po súdoch.
Priaznivci totalitných režimov sa jednoducho v demokracii necítia pohodlne, a preto sa potrebujú cítiť ako veľkí disidenti. No vôbec to nefunguje, lebo im tam chýba... no práve tá totalita. Ale neprestávajú to skúšať. Z nich najvytrvalejší je náš obľúbený Majko Kotleba. Ten sa oblieka do ľudáckej uniformy, zdraví sa pozdravom Hlinkových gárd, nemá rád Židov, Cigánov a buzerantov, no jediné, čo za to doteraz vyfasoval bolo, že ho fízli hodili o zem. Fakt sa nedalo čakať, že mu škrt cez jeho neonacizmus urobí taká blbosť ako šek so sumou 1488,- eur. Našťastie máme ešte v tejto krajine asi tri funkčné súdy, takže za to schytal 4,3 roka natvrdo, zatiaľ neprávoplatne.
A to sa mu veľmi nepáčilo. Lebo oháňať sa nazi symbolikou je jedna vec, ale potom sa k tomu hrdo priznať, aj keď mu hrozí nepodmienečný trest a nevyhovárať sa ako keď ho mama prichytí pri honení počas pozerania Schindlerovho zoznamu, to je presne to, čo odlišuje skutočných nacistov od týchto našich zbabelých dreformovaných agroskínov. Kotlebove výhovorky v tomto súdnom procese sa raz určite zapíšu do encyklopédie trápnosti. Napríklad, že číslo nemôže byť symbol, lebo je to len číslo – povedal cez rúško umiestnené pod nosom, na ktorom sa skvel nápis 1984. Alebo že im suma tak jednoducho vyšla, keď vydelili vyzbierané peniaze – teraz neviem, či sa delilo 4 464/3 alebo 26 784/18. Alebo keď čítal zoznam tovarov z Alzy, ktoré stoja 1488,- eur – neuvedomujúc si, že symbolika sa vykladá v nejakom kontexte, keď si jebnete do šopy na záhrade kosák vedľa kladiva, neznamená to nič, keď kosák a kladivo zoberie do rúk Blaha, už to môžeme chápať ako symboliku, a nielen preto, že Blaha v živote nepracoval a nevie, na čo sa to používa. Ale najčastejší argument bol, že je bola jednoducho náhoda. Lebo šak v podstate aj hákový kríž je len 6 náhodných čiar. Alebo „Heil Hitler“ je tiež len zhluk náhodných písmen, ak budete písať dostatočne dlho, tak vám tieto dve slová určite niekedy vyjdú.
Lenže ten Majko má tých blbých náhod okolo seba nejako veľa. Čisto náhodne je vodcom strany, ktorá obsahuje ľudí ako Mizík, ktorý síce nevie robiť s počítačom, ale vie napísať FB status, že Židia by nemali dostávať štátne vyznamenania. Alebo ako Uhrík, ktorý sa nevie vyjadriť k holokaustu, lebo nie je historik, alebo Miňko Mazurek, ktorý sa k tomu tiež nevie vyjadriť k tej istej otázke, lebo vtedy nežil, no vie sa vyjadriť k Cigánom a dostať za to pokutu. Alebo Marián Magát kandidujúci za ĽSNS zo štartovacej pozície 88. A to je len špička tohto ošťatého hnedého ľadovca.
Absolventi politológie života síce budú tvrdiť, že toto z Majka spraví martýra a zdvihne mu to preferencie no doterajší vývoj tomu nenasvedčuje, lebo po všetkých tých pestvách, ktoré spolu s kamarátmi navyvádzali, by mali už preferencie niekde okolo 88%. A skôr to bude naopak, lebo bez voccu je jeho elektorát stratený ako Krupa v knižnici a jediný, kto má okrem Kotlebu v tejto politickej strane IQ nad 100 je Uhrík, ale ten má na správneho vodcu národných asociálov príliš veľa vlasov a príliš malé kozy. Na srať!
Z domova
Pokazili sme sito
Jeho tempo je vražedné. Jeho revírom je facebook. Jeho protivníkmi sú múdrosráči, hnusoba, Sulík a angličtina. Je v nasadení vo dne v noci. Igor 11!*
Presne tak, každá dobrá televízna šou potrebuje ľudí, príbehy a emócie. Reality šou s názvom OĽANO vo vláde aka „Môj profil má viac followerov ako tvoj“ má ľudí ako Vašečka a Záborská, a s týmto obsadením zahráte tak maximálne živý Betlehem. Príbehy tiež nič moc, väčšinou len také jednoaktovky, napríklad ako pani Mad Matová investovala do Arcy Capital a nechala si to vyplatiť tri dni pred krachom. Takže čo Igorovi chýba v personálnom a contentovom segmente, musí dohnať na emóciách, a to mu fakt ide na 110%. No pretlak emócií je možno užitočná vlastnosť, ak sa chcete živiť ako autor ľúbostnej poézie alebo stály komparz v Modrom z neba. Ale ak máte niečo dôležité (napríklad... čo ja viem... trolejbus... alebo štát) riadiť, tak je vám fakt, že máte viac emócií ako nešťastne zamilovaná puberťáčka, skôr na hovno. Rovnako na hovno, ako mať megalomanské grandiózne nápady, keď nevieš, ako ich uviesť do praxe.
Že Igor je naozaj iný, až špeciálny, sme vlastne vedeli už dávno. Koniec-koncov mu to vyhralo voľby. No ísť do Cannes fotiť sa pred Počiatkovou vilou je taká celkom sranda, lebo keď to dojebeš, tak sa vlastne nič nestane, v najhoršom sa odfotíš pred Slavínom a napíšeš, že to je ono. No keď rozhoduješ o opatreniach platných pre celú krajinu v čase najhoršej vírusovej pandémie za posledných sto rokov, tak by nebolo zlé najprv porozmýšľať, kým niečo vypustíš z huby/klávesnice. Je úplne jedno, že v tvojej hlave to vyzerá takto:
- opatrenie
- ???
- Zisk
keď v praxi je to väčšinou takéto:
- napísať facebook status, že zajtra oznámiš veľké prekvapenie
- ísť na krízový štáb
- nechať si vysvetliť, že v tejto podobe sa to nedá spraviť
- uraziť sa
- oznámiť pozmenené opatrenie
- udeliť 4 výnimky z opatrenia
- zmeniť opatrenie
- zrušiť 3 výnimky zo 4, udeliť ďalšie dve
- zabudnúť oznámiť, odkedy to platí
- pohádať sa so Sulíkom
- odfotiť si na facebook raňajky
- zistiť, že opatrenie nefunguje
- vynadať ľuďom, že to nepochopili
- nájsť niekoho, na koho sa to dá hodiť
- (voliteľné) opakovať od bodu 5.
- strata.
Akože dobre, neni čas (aj keď sme sa celé leto tvárili, že korona neexistuje a riešili obmedzenia potratov), takže už som si zvykol, že opatrenia, vrátane sankcií sa zverejňujú na Igorových fejsbukoch, až sa čudujem, že prečo hneď prvé protipandemické opatrenie nebolo, aby si každý plnoletý občan založil facebook konto a dal Mad Matovi like a follow. Na čo som si ale tak úplne nezvykol je napríklad, že sa najprv prijímajú opatrenia a potom spätne sa overuje, či boli vôbec legálne. Alebo, že sa do 5 minút do účinnosti štyrikrát menia a keď to chce človek sledovať, tak musí mať otvorené asi štyri mienkotvorné denníky naraz. A už vôbec nie na to, že sme asi jediná krajina na svete, možno s výnimkou nejakých stredoafrických diktatúr, kde máme premiéra, ktorý nadáva občanom vlastnej krajiny len za to, že ochoreli.
No a teraz by sme sa fakt mohli zamyslieť, že či krajina, ktorej exekutíva nevie zvládnuť také veci ako posúdenie súladu protipandemických opatrení s platnými zákonmi, alebo trasovanie kontaktov a celý boj s koronou vyzerá aj po pol roku príprav ako čistá improvizácia, robená v štýle „dejte mi lid, já to podělám“, dokáže úspešne absolvovať takúto masovku.
Lebo mohol by som sa spýtať, že napríklad či týždeň prípravy na niečo takéto nie je trochu málo? Alebo, či to je bezpečné, zhromaždiť toľko ľudí na jednom mieste? Alebo prečo sa to tak dlho tajilo a nevedela o tom ani prezidentka SR? Alebo prečo o tom vraj vedela Merkelová a načo jej bola táto informácia dobrá? A keď jej to Mad Mat oznámil, že čo na to povedala, okrem „Geil. Wer sind sie eigentlich?“ A keď sa toho majú všetci zúčastniť, tak nebolo by fajn ich nejako pozitívne motivovať (ale nejako konkrétne, nie že dostanú „určité výhody“, lebo to môže byť že ku každému kolku na dopravnom inšpektoráte druhý zadarmo), namiesto vyhrážania sa obmedzením zdravotnej starostlivosti, o čom by aj taký právnický analfabet ako Matovič mohol vedieť, že to je protiústavná hovadina? Alebo to vážne, že kto sa nezúčastní, dostane na dva týždne zaracha? A že keď sa teda už zúčastnia všetci a momentálne nám vychádza pomer nakazených k otestovaných niekde okolo 10-15%, čo budeme robiť, keď budeme mať zrazu pol mega pozitívnych? Ako sa bude zohľadňovať chybovosť testov, keď len pri 10% chybovosti (vraj je to viac) budeme mať pár stotisíc falošne pozitívnych, ktorí budú v karanténe, ale zároveň aj nejaké tie tisícky falošne negatívnych, ktorí to budú veselo roznášať ďalej? A čo keď mi vyjde negatívny test a nakazím sa hneď na druhý deň, alebo napríklad priamo na odberovom mieste, keďže sa tam predo mnou premlelo tisíc iných ľudí? A keď to tam náhodou dostanem, preplatí mi štát 100% práceneschopnosti? A nebude už po pár dňoch potom celé plošné testovanie na hovno, alebo sa bude o dva týždne opakovať? Aký to má celé zmysel pri otvorených hraniciach? A teda, ak budem pozitívny, pôjdem do karantény, ak budem mať pozitívneho niekoho z rodiny, pôjdem do karantény, ak nepôjdem na test, pôjdem do karatény, takže bude aspoň polovica ľudí v karanténe, nebolo by lepšie urobiť rovno lockdown, voči ktorému to aj tak celé smeruje a za ušetrené prachy čojaviem, preplatiť ľuďom v karanténe netflix?
To všetko by som sa mohol spýtať, ale určite sa toto všetko už Mad Mata niekto pýtal a zjavne dostal uspokojivú odpoveď. Inak by sme predsa do toho vôbec nešli, že? Že?
*fun fact: OĽANO malo naozaj vo voľbách číslo 11. Náhoda?
Z domova aj zo sveta
Úsvit covidiotov
V súvislosti s koronou sa už nehovorí o pandémii, ale o tzv. syndémii. To je niečo ako pandémia, ale horšie, lebo treba riešiť aj nejaké tie veci, ktoré s hnusobou až tak nesúvisia, ale idú kvôli nej pekne do péčka. Dotýka sa to napríklad ekonomiky, sociológie, demografie a podľa mňa neskôr prídeme na to, že by sme do toho mali zapojiť aj psychiatrov. Lebo toľko všeobecného kokotstva a generickej jebnutosti, koľko vyplavila táto „chripôčka“, to je sila, ktorá by pohla celou zemeguľou a donútila Bukovského zožrať oškvarky z mangalice. Fakt existujú ľudia, ktorí na koronu „neveria“, čo má pre mňa asi rovnakú logiku, ako keby niekto neveril na počasie, alebo existenciu červenej farby.
Ale ako nám čísielka nakazených utešene rastú, rastie aj imbecilita „koronaskeptikov“ a menia sa príznaky ich demencie ich argumenty. Najprv im stačilo k svojej PRAUDE, že osobne nepoznali nikoho, kto by koronu mal. Keď už to malo dosť ľudí, že sa to nedalo ignorovať, tak to bola len taká chrípka a nič vážne, lebo na to skoro nikto nezomrel. A teraz keď sa na to už zomiera, tak sa vlastne nezomiera na to, ale s tým a Lekárska fakulta života nestíha otvárať nové odbory, lebo do epidemiológie, virológie a medicínskej štatistiky musela najnovšie pridať aj dištančný odbor internetovej patológie. Čo je celkom komické, že ľudia, ktorí obvykle zdieľajú na internetoch prvú kktinu, ktorá sa im hodí do svetonázoru, napríklad, že austrálski policajti naháňajú po uliciach ľudía sťahujú im trenky, aby ich mohli očkovať do riti, true story bro, tak títo istí požadujú pomaly notársky overenú pitevnú správu, aby UVERILI, že na respiračný vírus sa dá tak úplne normálne, bez špeciálnych efektov, zdochnúť. A tí istí ľudia, ktorí sa nevedia ozvať, ani keď im zle vydajú v obchode sa zrazu cítia ako bojovníci proti systému, len preto, že si handru na hube dajú pod nos. A stavím sa o pol kila nanočipov, že títo istí dementi budú potom nadávať, že sa nedostali k doktorovi, lebo ambulancia bude v karaténe.
A to ani nehovorím ako jebnutý musí byť človek na stupnici od jedna po Emília Blážová, keď uverí napríklad tomu, že plošné testovanie na koronu má slúžiť na zber DNA, ako náš kapitán Dadanko. Akože dopičeužfakt, to žiaden Slovák doteraz nebol na odbere krvi, keď si myslí, že najlepšie sa DNA berie zo sopľov z nosa? A okrem toho, načo by Billovi Gatesovi asi tak bola práve Dankova DNA? Si ho kurva naklonuje štyrikrát, zavrie do ohrady a urobí z neho atrakciu pre Japoncov? Niečo ako Jurský park, len namiesto brontosaurov tam budú listy zo stromov obžierať pripití dyslektici? Keď toto celé skončí, tak by mal niekto vymyslieť, čo s jebnutými ľuďmi. Lebo keď niekto uverí tomuto, tak uverí už fakt hocičomu, a to je dosť nebezpečné. Rúško ma ochráni pred poletujúcim vírusom, bacily si umyjem z ruky mydlom, ale táto všadeprítomná arcikokotnosť sa vydezinfikovať nedá, a to je oveľa väčší prúser jak nejaký covid-19.
Slovo mesiaca
August – „polymorbídny“
September – „nevesty, dobre bude.“
Október – čo ja viem... „kĺzavý medián“?
