Hurá, prázdniny! ...aaand they’re gone. Ale nevadí, koniec crocsov, spotených pazúch, ovadov a komárov a možno aj lesných požiarov. Prázdniny mala aj táto rubrika, no mnohosrd je späť, a teraz ešte dlhší a celý jeden deň skôr. Šak aj bolo o čom.

Z domova

Furt jebe

Aj keď oficiálne boli parlamentné prázdniny, z lokálneho septiku sa vyplavilo toľko svinstva, že by nad tým ohŕňali nos aj na Karí festivale v Kalkate. Môže za to hlavne Majko Kočner a jeho mobilček. Z neho sme sa dozvedeli (okrem toho, že Majko je schopný napísať viac správ ako kórejská stredoškoláčka), že je to ešte horšie (ak ste optimista), alebo presne také (ak ste realista), ako sme si mysleli a že každý, kto má v strane Smer – Suicidálna Depresia funkciu vyššiu od vrátnika, je nastoknutý na cicine nejakému mafošovi, prípadne zavŕtaný vo vulve niektorej jeho volavke.

Takže len stručne:
- samozrejme oficiálne sa dnes pozná s Kočnerom ešte menej ľudí ako pozná Rytmusa na západ od Hainburgu, no keď ste si s Kočnerom cez threemu nevymenili aspoň gifko, tak ste v slovenskej spoločnosti úplne hovno;

- napríklad s Bugárom sa náááhodou stretol na Malých divoch, podľa Bugára si ale len povedali „jónapot“ a to máme vraj JeBélovi veriť, lebo šak „ištenem, veď tridsať rokov ma poznáte z politiky“. No šak práve, dopiči...

- MrDanko vraj posielal Žužu fotky svojho poneváča, čo je ale úplne okej, lebo to je presne to, čo si každý predstaví, keď sa povie Danko; okrem toho Dankovi napísal Majko prejav do telky, za čo by sme vlastne mali Bruchovi poďakovať, aspoň Dadanko chvíľu nevyzera ako reklama na mozgovú porážku

- Fico si vyprosuje a... vlastne neviem, čo bolo ďalej, zachytil som iba „mediálny džihád“, inak som sa pri bľabotaní tohto spuchnutého lipómu úplne vypol; už by mu mohol Erik Tomáš zavolať nejaké zakríknuté decko, ktoré vidí mŕtvych ľudí, aby mu povedalo, že aj on je už mŕtvy, a je jediný, komu to ešte nedošlo

- Majko posielal aj články do Hlavných správ, lebo šak jednak tam zjavne môže písať každý, kto má klávesnicu a internet, no pekne to ilustruje, aké sú dezinfomédiá úplatné kurvy a prečo majú takú (povedzme, že) averziu k informovaniu o koaličných kauzách #nahoda?nemyslimsi

- Brucho mal podchytených vraj aj Kotlebovcov, aby podržali vládu, no tomu veľmi neverím, lebo holohlávkovia držia s Ficom aj bez Kočnera; okrem toho niektorí ani nevedia robiť s počítačom a majú to aj potvrdené súdom, ako poslanec Mizík (tuto poslanec podobný Mizíkovi kliká na zariadenie podobné počítačovej myši pripojenej k hardvéru podobnému notebooku, ale nevadí, keď je človek nácek, byť zbabelý klamár je to najmenej).

- samozrejme najväčší problém nie je obsah tejto latríny, ale to, že na nej niekto otvoril dvere, a tak môžu politológovia z ľudu onanovať nad tým, že to je určite všetko účelové a zmanipulované, lebo veď sa tam skoro vôbec nespomína opozícia... čo je pravda, len tak rozmýšľam, že kto tu vládol posledných 13 rokov s výnimkou 1 roka a mal pod palcom všetko od justície po výstavbu stožiarov a v čom by Bruchovi mohla pomôcť napríklad taká Nicholsonová s Poliačikom... kde si kúpiť lak na ofinu a zastrihávač na bradu?

- ale zjavne je pre niektorých ľudí jednoduchšie uveriť, že to tu riadi plesnivý 90-ročný americký miliardár a hipsteri z mimovládok, než že tu mafiánski zmrdi robia biznis s politickými zmrdmi. Ave rozum!

 

Z domova

Leto s Andrejom

Keď z Revúcej o 15:00 vyrazí nákladný vlak naložený kapitánskymi výložkami rýchlosťou 50 km/h a z Bratislavy v rovnakom čase rýchlik 606 „Človek človeku™“ s pokazenou klimatizáciou rýchlosťou 40 km/h, tak za predpokladu, že idú konštantnou rýchlosťou a ani jeden z nich výnimočne nezačne horieť, koľko svetelných rokov by meral stožiar dostatočne ilustrujúci Dankov kktizmus?

To je matematická úloha sumarizujúca ostatné dva mesiace kapitána Danka. Lebo na rozdiel od inštitúcie, ktorej je predsedom, kokoti prázdniny nemajú. Lebo keby mali, tak by sme napríklad nezistili, že aj internet sa dá vypredať. Danko síce minul počas kampane na eurovoľby 15 litrov, ale to len preto, že internet mu vypredali záhadné osoby. Nič tak nenasere, ako keď prídete do internetárne, dáte si narezať dvadsať deka webu a predavačka povie, že už nemajú. Tak si skúsite aspoň načapovať 10 litrov netu na čerpačke, no stojan je pokazený. Nakoniec sa zveziete do Dúbravky zohnať aspoň dva gramy siete u lokálneho distribútora, no aj ten na vás kuká jak Slota na kofolu.

Chvalabohu, že BluDanko nemal čas vymyslieť, ako to celé vyriešiť (napríklad zriadením národného internetového poskytovateľa s čisto na Slovensku vyrobeným internetom, ktorý by sa nikdy nevypredal, lebo by ho nikto nechcel), lebo mu Putin potiahol vôdzku a Adrjucha musel jechať v Rasíju. Už zase. Teraz si zobral so sebou aj nejakých troch podnikateľov, ktorí ešte nezistili, že do tejto krajiny sa dá síce hovno vyviezť, no aspoň nedostanete zaplatené. A doviezť odtiaľ vieme tiež len to, čo si Rusáci vydrancujú zo zeme. Ako správny Putinov ratlík si zapičoval na sankcie, ktoré síce Rusku veľmi pomohli, dokonca ho posilnili, no aj tak by ich bolo treba zrušiť. Ale ak nie, nevadí, veď ako povedala jedna z najvýznamnejších slovenských celeb-politologičiek, Adela Vinczeová: „Rusi si zažili Stalingrad, ich nezastrašia drahšie jogurty.“  A kto zažil napríklad takú Chartshow, toho nezastraší ani Stalingrad.

No a potom sem Danko pozval Lukašenka. Lebo v Európe sú ešte horší kári jak Putin, a Danko ich vie vyhrabať jak Harabin divá sviňa hľuzovku. Jeho sympatie k totalitným režimom sú pochopiteľné, lebo kým u nás sa z neho smejeme, v takom Bielorusku sa nesmeje nikto, lebo nemá dôvod. Našťastie Čaputová spravila to, čo jej ide najlepšie a dala Andrejkovi zjeba, že károv typu Lukašenko môže zavolať na oslavy SNP len prezident, nie také hovno v obleku ako on.

Škoda, že sa nedá Andrejkovi takto capnúť zrolovanou Ústavou cez chrapu zakaždým, keď dostane hocijaký nápad, no to by mu z nej asi veľa nezostalo. Takže tridsaťmetrový oný už stojí na hradnom kopci a okrem toho, že emituje do ďalekého okolia národnú hrdosť silnejšie ako májová bryndza zabudnutá v krpcoch 50-ročného lúčničiara, tak to vyzerá, že robí aj to, čo taká železná tyč stoporená ako najvyšší bod v okolí robieva –priťahuje blesky. A presne takto nám bude tento monolit pripomínať osobnosť, ktorá ho pomohla vytvoriť – obrovský, drahý a zbytočný falus so slovenskou zástavou, ktorý robí niečo úplne iné, než na čo tam je.

 

Bratislava

Salám parking

Že Bratislava nie je mesto pre chodcov a cyklistov, to už vieme. No najnovšie už nebude ani pre autá. Teda taký pocit medzi prstami na nohách by mohol niekto dostať po tom hovnáde, čo spustilo odhlasovanie novej parkovacej politiky. Zhrňme si hlavné názory za a proti:

Problém politický
„Zase všetko spoplatniť, typický progresívny socializmus!“

Čiže na druhej strane využívať spoločný verejný priestor na uskladnenie mojej súkromnej plechovej dvojtonovej kokotiny zadarmo a v akomkoľvek čase, je potom presný opak socializmu? To mi nevychádza.

Problém logistický

„To akože keď parkujem pri robote, tak budem platiť desať eur denne??? A kde mám na to zobrať?“

No keď máš robotu tam, kde sa parkuje úplne napiču, tak áno. Následkom toho sa tam nebude parkovať úplne napiču, a o to ide. Odpoveď na druhú otázku: Koho to zaujíma?

Problém existenčný

„Tento poplatok je likvidačný!“

Ak má niekto auto za 10 litrov a viac, a zároveň nemá euro na hodinu na parkovanie (aj to nie vždy a všade), tak by mal skočiť za Viktorom, človekom víťazným, nech mu dá lekciu z finančnej gramotnosti, lebo čo sa týka hospodárenia, niečo slušne dojebal.

A ináč je to úplne jedno, lebo existuje čeľad Slovače, ktorá, aj keby parkovanie stálo tri centy na rok, to radšej jebne jedným kolesom na trávnik, druhým na trávnik, tretím do detského pieskoviska a štvrtým na autobusovú zastávku, lebo „je to bližšie a aspoň si na to vidím“.

Ale aby sme boli fér, tak distribúcia kokotizmu na oboch stranách barikády je v tomto prípade rovnomerná. A samozrejme, takáto téma, to je vždy príležitosť urobiť zo seba lepšieho človeka, v tomto prípade iba prostým faktom, že niekto nemá auto. To je na mierke od „nepozerám televíziu“ po „potraviny nakupujem iba v Rakúsku“ tak minimálne na 6-ke. Otázku, či človeka bez auta motivuje vyjadrovať sa k mestskej parkovacej politike prebytok voľného času, túžba po pozornosti alebo taká celková životná frustrácia, preskočíme a poďme rovno na zhrnutie troch najčastejších argumentačných okruhov:

Argument empirický

„Ja auto nemám a nechápem, na čo to niekomu je.“

Vďaka za info, ja zase nemám dialyzačný prístroj, ale celkom chápem, načo to niekomu je. Takže rovnako ako auto nepotrebuje 25-ročný single hipsterko, lebo jeho celodenná trasa sú tri zastávky električkou z Račka na Šafko, tak niekto to môže mať zase inak.

Argument absurdný

„Načo sa ľudia všade trepú autom?“

„Ale veď aj ty jazdíš autom.“

„No ale JA ho potrebujem!“

Bez komentára

Argument nostalgický

„Kedysi sme sa všade nevozili autom a prežili sme.“

Kedysi sme srali do diery v zemi a žrali studené halušky rovno z drevenej misy. Ale splachovací hajzel a teplé jedlo je predsa len také... no, lepšie. Ale inak pravda, človek prežije veľa, dokonca aj kokotný pseudoargument, o tom ako to fungovalo kedysi.

Argument principiálny

„Autá do mesta nepatria, a hotovo!“

Obľúbená eko-axióma, ktorej vierohodnosť sa naštrbí hneď ako vám kuriér zavolá, že vám doviezol tú chladničku a môžete si po ňu prísť na parkovisko pri Ikey.

No a teda chápem, že parkovacia politika je nevyhnutnosť, keď už to majú aj také ritné diery ako Šamorín,  no Vallovci by tiež mohli nabiť tie elektrické kolobežky a pozrieť sa aspoň do Viedne, ako vyzerá také záchytné parkovisko (to je taká veľká niekoľkoposchodová pičovina pre pár tisíc áut a parkuje sa tam za tri éčka na deň). Lebo zatiaľ to vyzerá tak, že ten pojem síce niekde zachytili, ale zmysel im nejako uniká a dokážu za záchytné parkovisko označiť aj tri parkovacie boxy pre zákazníkov Hostinca u Patkoša. Alebo na existujúce bezplatné parkovisko jebnúť rampu a začať vyberať parkovné. Such urbanism, much progress, wow.

*Tento príspevok bol vytvorený bez jedinej „vtipnej“ skomoleniny slova –vallo. Nemáte za čo.

Slovo mesiaca

No samozrejme drogy, čo iné? Progresívny Truban si kedysi dal práska a tripoval z LSD-čka, čo v krajine, ktorá je v prvej desiatke chlastania vo svete muselo zákonite vyrobiť obrovský poprask. Lebo keď niečo slušný najebaný Slovák neznáša viac, ako keď mu niekto rozleje, tak sú to drogy. Truban to dojebal, to bezpochyby, ale nie tým, že si šlahol a rozprával o tom, ale že namiesto toho, aby povedal „hej, som si dal, no a čo, vaši haranti hulia práve teraz“, tak sa v tom patlal, vykrúcal, klamal a potom infantilne ospravedlňoval. A hlavne pekne prispel k novému marketing manuálu zo Súmračnej, ktorý prešiel od „robíme pre ľudí“, cez „my sme to neboli“ až k „no dobre, sme hajzli, ale aj ostatní sú takí“. A Spuchnutý potom týždeň obviňoval Trubana pomaly aj zo zápalenia amazonského dažďového pralesa, aby zakryl túto „kauzu“ a volič-milión dostal zase silnejší pocit, že nie je koho voliť. Tak si to teda porovnajme:

- na jednej strane máme mafiánskeho psychopata, ktorý by polovicu novinárov najradšej uškrtil holými rukami, keby sa mu tak netriasli od chlastu; ale to je nič, lebo na druhej strane máme ajťáka, ktorý si na výške ubalil špeka,

- na jednej strane máme slizkého zmrda, ktorý uniesol vietnamského diplomata vládnym špeciálom; ale pozor! na druhej strane je podnikateľ, ktorý dojebal daňové priznanie,

- na jednej strane máme tlsté prasa, ktoré asi chodilo mrdať chovankyne do resocializačného centra spadajúceho pod jeho rezort; no ale opozícia má brilkatého trtka, ktorý sa previnil tým, že šusle a „nemá charizmu“.

Ak niekto nerozozná tieto jemné nuansy a bude tvrdiť, že všetci sú rovnakí, tak nech si vyčistí uši sklenou vatou a oči vypláchne parfumovou vodou, lebo šak vata jak vata a voda jak voda. A potom nech uteká voliť Chmelára.