Rytíř bez jizvy je kokot a ně hrdina!
Andrzej Sapkowski: Hlas rozumu
„Hmmmm, mal by som niekomu dať 2% zo svojich daní, ale neviem komu, mohol by som to napríklad dať nejakým deťom s rakovinou, alebo nejakým starčekom a babičkám kdesi z Prešovského kraja, zaživa hnijúcim v lowcostovom domove dôchodcov, inak na dôchodcov v tomto štáte celkovo každý zvysoka viete čo, alebo by som to mohol dať napríklad deťúrencom z detských domov, nech sa z nich nestanú bezdomovci päť minút po dovŕšení osemnástky, alebo by som to mohol venovať napríklad nemocnici, sestričky na oddelení boli síce veľmi zlaté, ale nové wécka by sa im tam veru zišli, alebo by som to mohol dať, čo ja viem, tým chalanom, čo chodia vo voľnom čase opravovať hrady, lebo hrady sú miesta, kam chodím rád na výlety, vždy na mňa dýchne tá história a aj na kopčeku to zvykli postaviť, tak sa vždy dobre prejdem po nedeľnom obede a aj pes sa pritom cestou vyserie, lenže pozeral som si náhodou fejsbuky a bola tam reklama na há-emko, no a tam bol namiesto bielej modelky čierny černoch a asi tisíc kokotov tam do diskusie po slovensky písalo, že je to černoch, a že preto už do há-emka nikdy nevkročia, no chcem ich vidieť, hneď ako zlacnejú trenky zo 4,99 na 3,99 euro tam budú so svojimi nacionalistickými riťami stáť v rade a budú pičovať, že už majú len S-kové veľkosti, ale kúpia aj tie, lebo hoci im to zviera gule jak v zveráku, furt je to lacné, a oni okrem toho, že sú to zakomplexovaní rasistickí sedliaci, sú aj lakomí, no a jak tie drísty v diskusii čítam, tak si hovorím, že od dneska už ľudstvu nedám ani cent, takže pátram, pátram a ešte raz pátram, a nakoniec sa rozhodnem dať svoje 2% nejakým dvom babám, čo tu v Kungpaove chytajú túlavé mačky a nechávajú ich sterilizovať, lebo tie kurvy chlpaté by len trtkali, rodili a choroby prenášali, ale ja mám nejaké mačky v paži, hlavným dôvodom je, že tie baby riešia opustené psy a organizujú pre nich dočasky, čo ja osobne považujem za parádnu vec, lebo dať veľkého škaredého psa do klietky v útulku, kde zostane až do konca svojho života, znamená pekne hnusnú smrť, niečo ako doživotná basa, a to je presne scenár, ktorý vás čaká, keď sa nejakým omylom ocitnete v reinkarnačnom programe ako kríženec jazvečíka a kangala, čiže nielenže ste škaredý, ale aj enormne silný, máte osemdesiat kíl po kangalovi ale takisto máte silný kúsací pud po jazvečíkovi, čiže už máte za sebou pobyt asi v tretej rodine a aj tú ste pokúsali, a až bežiac s detskou rukou v papuli ste si uvedomili, že vás za to asi nepochvália a možno stačilo len brechnúť, lenže už je neskoro, nikto vás nechce, nikto vás nemá rád, pritom by len stačilo, keby ste sa dostali ku niekomu, kto s takými cool týpkami ako ste vy vie robiť, a väčšinou sú to práve takí ľudia, ktorí tú dočasku robia, pracujú s vami, rozprávajú sa s vami, cvičia vás, kŕmia, socializujú vás, kým sa nenájde niekto, kto by prišiel a povedal, že „jééééj, aha, kríženec kangala a jazvečíka, a aký prítulný, presne takúto beštiu by som potreboval na nejaký dôvod XYZ“, pričom XYZ je variabilná neznáma, možno by to XYZ mohlo byť durdenie tých veľkých červov z podzemných tunelov, viete, tých, čo šéfovali tým mimozemským chrobákom vo filme Starship Troopers, isto ste to videli, ten film podľa Heinleinovej knihy, jak tam Dina Meyer ukázala sesky v sprchách a mala ich strašne ovisnuté na takú mladú peknú babu, no ale nie toto som chcel, proste dám ten podiel z daní psíkom a mačičkám, no a keďže som na to celú dobu sral, lebo ktosi mi povedal, že však je odklad tej povinnosti z konca apríla do „neviemkedy“, tak sa idem na mzdové opýtať, že dokedy je to „neviemkedy“, lenže oni na mňa kukajú jak pani Baťová na Sputnik 5, alebo je to Vé, nikdy neviem, prijebané meno pre prijebanú vakcínu dovezenú prijebaným prem... minis... proste dajakými nezistiteľnými páchateľmi, no a na tom mzdovom mi hovoria, že nie-nie-nie pán Kungpao, dnes to musíš podať, lebo máš koniec apríla, tak utekaj na poštu, takže pozerám, kde je otvorená pošta, v dedine už určite nie, tam to balia už o druhej, musia si predsa odpočinúť, lebo už je piatok, lenže ja mám momentálne päť hodín pí-em, takže ostáva už len hlavná pošta v Kungpaove, kde viem, že je fronta dlhá jak cikula toho černocha z há-emka, tam akurát tak kovidka chytím, ešteže som zaočkovaný, síce len prvou dávkou Astry, ale aj to je lepšie ako hrdzavým drôtom do oka, volám žene, tá mi hovorí, že „neboj Bimbasík, prídi domov, podáme to elektronicky“, kým prídem domov je osem hodín večer, lebo som ešte bol natankovať, nakúpiť, vonku so psom, proste milión vecí, po správach si slávnostne sadám ku kompu, popri tom zapínam telku, budú dávať finále Svadba na prvý pohľad, strašná chujovina, ale pozeráme to radi, lebo jednak sa pritom cítime ako lepší ľudia a druhak musíme mať predsa nejakú guilty pleasure, popri čumení do bedne scanujem potvrdenie z firmy, aj to tlačivo na 2%, všetko to pekne naskenujem, logujem sa na s(love)nsko.sk, použijem občiansky s čipom, ľaľa, mám dajakú správu, niekto mi zase píše, možno nejaký hacker ma chce vydierať, že videl, jak si náš kocúr naťahuje brčko pri pozeraní péčka, ešteže kocúra nemáme a péčko cez komp nepozeráme, lebo v rámci balíka máme asi 10 staníc s adult matrošom, ktorý neseká, len tam neuvidíte tú Verešovú, tú som mimochodom nevidel doteraz, takže ak máte odkaz, tak sem s ním, čisto len pre odbornú analýzu mojich kamarátov of course, také prasačiny ja nepozerám predsa, no ale nakoniec mi píše Mestský úrad Kungpaovo, že vraj mám zaplatiť dane, najradšej by som im odpísal, nech mi za tie dane najprv postavia chodník, lenže viem, že by odpísali, že projekt sa pripravuje, oni ho pripravujú už päť rokov, tak som zvedavý, či bude skôr diaľnica z BA do KE alebo 30 metrov chodníka, škoda reči, akciu komunálne dane posúvam teda na máj, klikám na stránke na záložku financie, tam nachádzam záložku podať 2% z daní, kliknem na ňu, prehodí ma na stránku Finančnej správy, nastáva orientačné peklo, kde to kurva som, však som sa klikol na presnú službu a namiesto toho ma hodilo do hlavného menu, nastáva dobrá polhodina hľadania, bohujem, pičujem a kurvujem, virtuálne pichám tupé osraté vidly do chrbta projektového manažéra, ktorý mal túto stránku na starosti, keby žil Steve Jobs a náhodou by šéfoval ITčku na Finančnej správe, tak by v momente bolo na Slovensku o milión informatikov menej, všetkých by ich vyzabíjal, kurva, toto je len za stránku, malo by to byť intuitívne ovládateľné pre 5,5 miliónu userov, ktorí mali tú smolu, že sa narodili do krajiny, kde dovolia pustiť takúto stránku do ostrej prevádzky, namiesto toho sme dostali toto nedefinovateľné oné, no nič to, už ani nadávať nevládzem, v telke naťahujú tú licencovanú sračku jak gumu na gatiach, emócie striedajú prestrihy na najlepšie zábery z minulých dielov, tak nadávam znovu, keď už úroveň nadávok prevyšuje únosnú mieru, sadá si ku mne žena a do minúty to nájde, moja žena je inak zlatá osoba, vie, že čo sa týka praktického života, tak som neschopný, ale zato som schopný všetkého, najhoršie je, keď neviem niečo nájsť, našťastie ona je jak Google, keď niečo nevieš, ani to nesurfuj, na internete je plno neoverených zdrojov, radšej sa miesto toho opýtaj pani Kungpaovej, ona ti povie, a ak by sa aj mýlila, tak to sa nepomýlila ona, ale ty, lebo si sa zle opýtal, no proste je to moje zlatíčko, už som v správnom formulári, vypĺňam dotazník, ktorý som si jak kokot predtým vyplnil a naskenoval, proste všetko tam vypĺňam nanovo, prikladám scan toho istého v papierovej podobe a idem to ešte elektronicky podpísať, klikám na podpis, zrazu mi vyskočí error, že nenájdený certifikát z elektronického občianskeho, žiaden mi neponúka, ani nezobrazuje, zrejme nejaká chyba, ruším stránku, vyťahujem OP z čítačky, opakujem celý proces, v telke práve žiada Adam Veroniku o ruku, tá ho posiela do čerta, aj ja posielam Finančnú správu do čerta, lebo už je deväť, v piatok večer by som mal ísť niekam na pivo a nie posielať dve percentá cudzím mačkám, lenže už som sa na to dal, tak to dokončím, takže znovu nasleduje prihlásenie, hľadanie správneho formuláru, vypĺňanie, kontrola, či som sa nepomýlil, znovu podpísanie, znovu tá istá chyba, volám ženu, že niečo robím zle, žena pátra, čo robím zle a oznamuje mi, že niekde sa niečo stalo, takže je to pokazené, skúšame teda pomačkať všetko, čo sa dá, furt to nejde, vypĺňame to tretí krát, stále nič, žena mi oznamuje, že nemám certifikát, čo viem už asi hodinu, vzápätí zo šuflíka vyťahuje papier, na ktorom tie certifikáty mám napísané aj s dátumom splatnosti, ja by som ich aj tak nenašiel, ale ona presne vie, kde ten papier mám uložený, takže už vieme, že certifikáty máme, len mi ich neukazuje, zatiaľ mi berie počítač, hovorí že „počkaj, pošlem to za teba pod svojím menom“, vysvetľujem jej, že to nepôjde, lebo zaručený elektronický podpis je naviazaný na OP, to nie je jak keď pošleš za mňa niečo zo svojho emailu, aj tak to skúša, jasné, že jej to nejde, zrazu jej svitne, vyťahuje starý komp, pred rokom cez neho prihlásila auto, trvalo to síce tiež celý večer, ale to bola korona, ona nemala ani tie certifikáty, a hlavne ušetrila pri prihlásení päťdesiat evri, čo sa počíta, takže skúša to na starom kompe s mojím občianskym, čosi mačká, nejakým omylom kompletne vymazáva celú fungujúcu apku na starom kompe, slzy jej idú do očí, už je pol jedenástej a aj tá sračka v telke sa skončila, ani nevieme ako to dopadlo, dávajú nejakú debilnú komédiu, nezaujíma nás to a navyše tam hrá Katherine Heigl, ktorú zo srdca neznášam, najmä kvôli tomu prijebanému piskľavému slovenskému dabingu, takže to vypínam, rýchlo a zbesilo surfujem po IT diskusiách, z toho, čo rozumiem, je nejaký problém s propagáciou certifikátov, to znamená po slovensky že java, ktorá beží pod win desinkou, zabráni windowsu tie certifikáty nahraté na občianskom vidieť, nie je to vraj pravidlo, ale zvykne to niekedy robiť, takže robíme posledný pokus, to znamená čítame návody na aplikáciu EID, do konca dňa zostáva už iba hodina a štvrť, ideme krok za krokom, OK, certifikáty tam sú, len stále ich neukazuje, takže máme problém, žena už len smutne kuká na mňa, mozog mi šrotuje na plné obrátky, ak by ste sa mi pozreli do očí, normálne by ste videli jak sa tam zrážajú tie elektróny s protónmi, preklínam tvorcov celého konceptu, krvi by ste sa nikomu v miestnosti nedorezali, pes vystrašene pozerá, že čo sa deje, zatiaľ prisahám, že Matelkovi nedám ani cent, alebo sa o to aspoň pokúsim, toto už nie je daňový úkon, toto je boj na život a na smrť, súboj Dávida s Goliášom, zápas kapitána Nema s chobotnicou, čítam jednu diskusiu za druhou, nachádzam presný návod, ako sa problém dá vyriešiť, lenže návod je z roku 2018, kedy bola iná verzia D.Signeru a už sa nedajú pomačkať také gombíky, ktoré ten problém opravili, no nič, skúšam to podpísať externými programami, nejde to, furt chce tie zasraté certifikáty, takže ich musím dostať do Windowsu, zrazu ma niečo napadá, je už 23:40, už zostáva len 20 minút, kým všetky zvieratká nezomrú, musím valiť, idem na nejakú web stránku, kde sa dajú doklady online podpisovať zaručeným elektronickým podpisom, nahrávam čosika kamsika, sám neviem čo, online podpísať sa to stále nedá, kurva, to je smola, kontrolujem certifikáty v nastaveniach, nič mi neukazuje, žena mi hovorí, že „ak si urobil nejakú inštaláciu, tak možno to zbehlo, skús to podpísať“, je 23:50, nanovo sa logujem do Portálu Finančnej Správy, vypĺňam formulár, kontrolujem, prikladám a dávam podpis, zrazu mi ponúkne aj ten pojebaný certifikát, je 23:53, tak autorizujem, „ešte to odošli“, radí mi žena, tak to odosielam, žiadna chybová hláška, je 23:54, v miestnosti zavládne ticho, neveriacky na seba hľadíme, dokázali sme to doslova v hodine dvanástej, mačičky môžu znovu šukať a psíky budú môcť od radosti zo života vrtieť chvostíkmi, „minister financií“ bude mať menší rozpočet, takže mi zvýši DPH na 25%, ale my sme to dali, normálne sme to stihli, prirovnal by som túto chvíľu k prvému sexu, k prvej návšteve u svokrovcov alebo ku svojím promóciám na univerzite, bol to dlhý a ľúty boj, ale dokázali sme to ako akční hrdinovia v poslednej chvíli, aj Bruce Willis by bol na nás pyšný, zostávalo už len 6 minút, ale vyhrali sme, sláva víťazom a česť porazeným!“
