Nie je väčšie dobrodružstvo pre ženu ako písať na mužský portál o ženách. Dostanem za odmenu buď kilo kolagénu alebo jednu po papuli. Oboje má výsledný efekt na mojom ksichte – z dlhodobého hľadiska nič. Takže poďme na to, čo ma v poslednej dobe zaujalo a čo určite aj vás. Áno, zameriam sa na ženské, ktorých fotky a vyhlásenia zaplnili stránky bulváru permanentne unaveného z pandemických grafov.
Meghan. Patrí k významným ľuďom, pri ktorých vám stačí povedať len ich krstné meno a každému je jasné, o koho ide. Keď sa privydala do kráľovskej rodiny a riešila prvý vianočný darček pre kráľovnú, mala šťastnú ruku. Darovala jej hračkárskeho škrečka, ktorý spieval a kráľovná sa vraj veľmi tešila a smiala. No veď hej, kým cez Vianoce chodia králi v trojke s darčekmi cez polovicu sveta do maštalí, tak táto kráľovná sedí doma na zadku a darčeky dostáva, tak bodaj by sa netešila. Škoda, že s ďalším darčekom na MDŽ už nemala manželka princa Harryho také šťastie. Televízny rozhovor s Oprah sa zrejme kráľovnej nepáčil.
Rozhovor bol natočený o niečo skôr ako bol odvysielaný a predpokladalo sa, že Meghan zahrá obeť a bude na Buckingham nadávať, celkom logické, veď prečo inak by odtiaľ ufujazdila. V rozhovore s mediálnou hyenou, ktorej všetci z nevysvetliteľných dôvodov povedia veci, ktoré by nikomu inému nepovedali a ona sa pritom tvári, ako keby tomu naozaj verila a ja zas verím tomu, že keby ju napojili na detektor lži, tak ten sa dobrovoľne vyskratuje, naložila prehnitej monarchii na chrbát jak sa patrí.
Je síce na počudovanie, že Harry a Meghan zmizli z kráľovskej rodiny s tvrdením, že o publicitu nestoja a odrazu dotiahnu mediálnu hyenu na svoju záhradku, kde jej vysypú všetky sračky, ktoré si obvykle rodiny riešia doma medzi sebou. Možno zvážili fakt, že kým si ostatní riešia takéto problémy sami, zvyšuje sa tým súčasne percento násilia v rodinách. Ešte sa mohli vyplakať s kamarátmi pri fľaši, ale to zas platia prísne korona opatrenia, tak žiadne návštevy, žiadni kamaráti. A tak zvolili Oprah a tým pádom celý svet s očami a ušami na stopkách.
Chvíľu som čakala, či nebude aspoň Meghan chodiť po záhradke v gumákoch a neporozpráva o sliepkach, ktoré tam chovajú, ale rozprávala len o sebe. Dobre, však teda nech.
Potom ale vytiahla tvrdenie z druhej ruky, že niekto v rodine, šušušu, nepoviem kto, riešil farbu kože jej budúceho dieťaťa. Ja teda neviem ako zvyšok sveta, ale v našej rodine sa tešilo na každé nové dieťa a riešilo sa, či bude mať nosisko po dedovi Ignácovi alebo ryšavé vlasy po polovici maminej rodiny. Viem, riešiť farbu pleti zaváňa hnusným rasizmom, ale to sa vážne nedá rozprávať o farbe pleti bez toho, aby vás nenazvali rasistom?! Takto budeme mať čoskoro problém s bielou múkou a spodná bielizeň telovej farby bude... aká vlastne?
Meghan je nádherná sebavedomá žena, takže ak sa jej to dotklo, stačilo predsa ísť za uvedeným dermatológom a vysvetliť mu, že kožné problémy sa riešia v ambulancii a nie v rodine. Pravdou je, že neviem, aký je protokol, či sa môžu jednotliví členovia rodiny medzi sebou len tak rozprávať, alebo si to treba objednať cez tajomníkov a čakať, či sa uvoľní pre nich termín, ak sa vôbec niekedy uvoľní a či sa medzitým už dieťa nenarodí. Proste celé zle. Do toho ešte psychické problémy, pri ktorých sa jej nedostalo od rodiny pomoci. Ak je to pravda, kto dokázal povedať žene so samovražednými myšlienkami, že jej nepomôže? To už je aký hardcore.
Celý ten spôsob riešenia vážnej situácie je minimálne na počudovanie, ale koniec koncov je človeku tej Meghan ľúto, lebo nemôžeme jej uprieť právo posťažovať sa na mrchavú rodinu, ak tým samozrejme nesledovala aj iné ciele. Veď všetci sa občas posťažujeme, len nie s takým obrovským obecenstvom. Ale keď kráľovská rodina, tak asi treba kráľovsky veľké obecenstvo.
A keď zas svet, tak aj my tuná v malej krajine sme si zadovážili zaujímavú ženu, ktorá hýbe našimi médiami. Naša hviezda začala úplne zľahka, keď sa nechala uviesť do omylu a zaočkovali ju, aj jej manžela, čo sa volá ako značka auta, pri prechádzke po nemocnici. Stáva sa. Ospravedlnila sa všetkým, ktorí na vakcínu čakali. Dokonca bola dobrovoľníčiť na odbernom mieste, čo ma potešilo, lebo odvtedy ju považujem za kolegyňu a to už niečo znamená. Ja som jej to v duchu odpustila. Aj keď nie som jej follower, zaregistrovala som však, že bulvár prepiera jej odchod na dovolenku na Maldivy. To mnou už trochu hrklo. Však nech si ide, je už zaočkovaná, tak hádam to chcela využiť a cestovať sa vtedy mohlo, ale prečo hádže okázalé fotky na Instagram?
Potom prišla poriadne silná debata. Chvalabohu, Oprah na ňu nedorazila, tým pádom to bolo o to viac úprimnejšie, čo ma potešilo. Ženy sa zoradili okolo stolíka a začali debatovať. Slova sa ujala Simona. Je to moja obľúbená stand-upistka, ktorú poznám už pár rokov z Pančlajnov a iných zverstiev a mám ju zaradenú ako vyšší level. Nikdy sa na rozdiel od niektorých neznížila k tomu, aby sa vysmievala divákom alebo chorým ľuďom, čo niekedy pre mňa z nevysvetliteľných príčin stand-upisti robia. Teraz si dovolím malú odbočku, lebo toto fakt musím napísať, ako som zažila zo dva razy humoristu, ktorý opisoval svoju oslavu narodenín, na ktorej si jeden rok vyslúžila väčšiu pozornosť jeho kamoška ako on oslávenec, lebo prišla čerstvo zaláskovaná. Na druhý rok zas prišla čerstvo rozídená, na tretí rok s čerstvou rakovinou a vtedy si mohol povedať, že yes, na ďalší rok už mám šancu byť stredobodom pozornosti ja. Čierny humor? Teda neviem, čierny humor mám rada a protestujem proti používaniu rasistického označenia pre tento typ humoru. Je to proste humor na hrane, kde balansujete a neviete, či sa smiať alebo plakať. V tomto prípade som takmer plakala. Takže áno, sú stand-upisti, ktorí vytiahnu zbrane príliš ťažkého kalibru, občas sa navezú do divákov a robia si z nich srandu.
Simona je však úžasná osobnosť, humoristka, aká sa narodí raz za sto rokov. Ženy nemajú rady, keď si z nich niekto robí srandu a takisto si nevedia robiť len tak na počkanie srandu zo seba a preto je dobrých komičiek ako šafránu. Ona si však dokáže zo seba robiť takú srandu, že pri jej stand-upoch od smiechu plačem. Nenaváža sa do nikoho, rozpráva obyčajné zážitky zo svojho života a vy sa s ňou často musíte stotožniť a uvedomíte si pritom, aký je vlastne život srandovný. Mne presne toto často pomáha.
Tentokrát však Simona zastupovala hlas ľudu a bez srandy sa pokúšala bývalej tenistke vysvetliť, že v rámci ľudskej spolupatričnosti to nebolo zrovna správne odísť na Maldivy a potom zaplavovať Instagram fotkami, apelovala na jej zodpovednosť voči ľuďom, ktorí ju majú za svoj vzor. Oukej, Dominika sa bránila, že neporušila žiaden zákon. Však nie. Svet nestojí len na zákonoch a ich dodržiavaní, ale je veľmi ťažké niekomu vysvetliť tieto jemné odtiene ľudského správania, ktoré síce sú nie za hranicami zákonov, ale za hranicami, ktoré nás delia ako ľudské bytosti. Cítime, že niečo nie je celkom tak, ako by to malo byť. Aj keď si zaplatila dovču z peňazí ťažko odretých v športe, aj tak vysmiate fotky pri mori, promenáda v plavkách a iných fajných kúskoch odevu, luxusný hotelík a taška za šialené peniaze, to všetko v ľuďoch, čo teraz prišli o zdravie, prácu, úspory a to nehovoríme o mŕtvych blízkych, vyvoláva pocit, že nechápe celú tú mizériu, aj keď to tak nemusí byť. Ale jednoducho, ľudia to tak cítia a tak nič nezmôžu argumenty typu, že všetko bolo predsa legálne. Niekde v tej dovolenkovej koláži fotiek chýba malý kúsok empatie.
Debata to bola smutná. Po nej to bývalá tenistka zaklincovala vyhlásením, v ktorom nevedela Simone prísť na meno a označila ju, že tá „pani v zelenom“. To je niečo také, ako keď mi rozprávala známa, čo pracuje v sociálnej poisťovni a volajú jej nasratí klienti, ktorí ju oslovujú, že „pani zlatá“ a ona časom pochopila, že to bude asi nový ekvivalent k osloveniu „počúvaj, ty p*ča.“ Škoda. Takto lístok na jej stand-upy do prvého radu dievča asi nedostane.
Svoje dostala aj debata, ktorá mne prišla ako kultivovaná, ale Dominike Cibulkovej prišla ako v krčme tretej cenovej skupiny. Chlapi, keď korona skončí, mali by ste ju vytiahnuť na pivo do takejto krčmy so štamgastami, ktorí sa neserú a argumentujú aj päsťami, keď treba a lepší argument má už len ten, čo si vzal roxor do rukáva. Lebo veru, asi nezažila poriadny krčmový folklór, to by boli iné fotky! Zátišia krígľov s pivnou penou lepšou než je tá morská, promenády s cajgľami, končiace v priekope, kde sa cajgľom prikryješ. A to, čo by jej v televíznej debate povedali (však keď v krčme beží televízor, tak je to tiež televízna debata), to by bol nebol žiadny ego booster.
Čerešničkou na torte bol náš kráľ Rytmus, ktorého Simona inšpirovala. Upravil jej fotku tak, že jej pridal poriadne kilá navyše a okomentoval to slovami, že ak máme byť spolupatriční, tak namiesto týchto šiat sa malo ušiť dvadsať pre bezdomovcov. Zrejme chcel byť vtipný, ale tak ako nevie spievať, ani humor mu nejde, nuž, stand-upy by robiť nemohol. Bulvár to nazval ako body shaming, ja by som to označila kokotizmom priliehavejším expresívnym názvom, ale nechce sa mi.
Meghan, Cibulková... vlastne sa mi už nechce písať o týchto ženách, aj keď pre mnohých sú inšpiratívne. Mám okolo seba hromadu aj iných zaujímavých žien, napríklad naša pani knihovníčka, nenormálne sčítaná rozhľadená žena, mama troch synov. Nedávno chytila syndróm zmrznutého ramena a musela veliť štyrom chlapom v byte, vysvetľovať im, že dlážka sa zametá aj okolo smetného koša, umývadlo sa umýva aj odspodu a riadiť prípravu obeda ako v televíznej súťaži Moji chlapi varia najlepšie a vôbec pritom nestrácala humor. Alebo ďalšia známa, ktorá chodí zbierať odpadky okolo celého paneláku, lebo nemôže vidieť všetok ten bordel, čo ľudia narobia a tie ostatné už nebudem spomínať. Je jasné, že ženským sa nielen na tomto portáli muži jednoducho nikdy nevyhnú a je to na nich, k čomu sa nechajú inšpirovať.
