Kamarát sa zamýšľal nad tým ako negatívne ovplyvňujú sociálne siete mladých ľudí, počul o tom ako sú mladé dievčatá zúfalé, pretože nie sú rovnako krásne, bohaté a úspešné ako rôzne influencerky, youtuberky a tiktokerky, či kadejaké podivné instagramové hviezdy. Mladým chlapcom tiež šibe a rovnako majú svoje idoly, často sa snažia kopírovať ich a sú nespokojní ak nedosiahnu adekvátne uznanie vo svojej partii, alebo medzi spolužiakmi. Kamarát si tak hundral, jasné, je to ťažké, ale sú to len také detské starosti, detiská vyrastú a hádam sa spamätajú a nebudú mať depresie z toho, že ich život sa ani trochu nepodobá na vyretušované a falošné influencerské fotografie z internetu.
Spadol však do pasce, pretože, aj keď nie je aktívny na žiadnej sociálnej sieti, má účet na stránke LinkedIn. Občas hľadá pracovné ponuky, zvyčajne cez jeden slovenský web, no občas zablúdi aj na túto „sociálnu sieť pre profesionálov“. Sociálnu sieť určite vytvorili vedci tak, aby okamžite zdrapili užívateľovu pozornosť a vyžmýkali z nej čo najviac. Stačilo byť chvíľu menej ostražitý a už klikal cez návrhy kontaktov, ktoré si treba pridať do svojej podsiete.
Blažej Bezpalec je „Senior Business Analyst“, s tým by sa oplatilo nadviazať spojenie. Koloman Zožralpsa je „Head of Client Finance“, Markus Priebojný je „Director of IT department“, Jean-Pierre Merdaruim je „Global account delivery manager“, a zoznam vizionárov pokračuje údernými titulmi a názvami pracovných pozícií od výmyslu sveta: Agile Ambassador, Head Of Strategic Planning, Director Of Services, Senior Scrum Master, CEO, CFO, SVP, Account executive, Vicepresident, Company owner, Emperor od the Galaxy, atď. Všade sú pojmy ako agility, added value, key performance indicators, leveraging opportunities, unlocking potential, future visionaire, delivering tremendous success.
Kamarát hovoril: „Človeče, neviem, či som niekedy dávno nespravil chybu. Mohol som ísť na ďalšiu vysokú školu, alebo mohol som vtedy ostať na brigáde v Mníchove. Teraz by som už možno bol majiteľom tej upratovacej firmy. Alebo, po skončení strednej školy (s mimoriadne dobrým prospechom), po maturite, skúsiť začať normálne pracovať. Dnes by som už bol prinajhoršom zmenový majster. Miesto toho som skúsil prihlášku na vysokú a vzali ma na rovno dve! Vtedy bolo treba rozhodnúť sa. Ako som mal vedieť, ktoré rozhodnutie je správne? Vybral som si tú ľahšiu výšku, ale dnes mám pocit, že lepšia by bola predsa tá CHTF STU. Dalo sa to však vtedy vedieť? Teraz keď sa postavím na kopec za okrajom môjho sídliska, poobzerám sa a už relatívne neďaleko vidím ako sa blíži pätdesiatka. Nemám úspešnú firmu, nemám drahé auto, nechodím na drahé dovolenky. Známi a bývalí spolužiaci, kolegovia z minulosti sú na LinkedIn ako dravci, úspešní a silní, rozhodní a nekompromisne robia dôležité a správne rozhodnutia v správnej chvíli. Sú dokonalí, nejak tak ako tie krásne baby na instagramoch a fejsbúkoch. Keď sú na rázcestí, rozhodnú sa tak, že to neskôr vyzerá ako totálny úspech.“
Zdalo sa mi, že tento môj kamoš trochu preháňa, ale potom som to skúsil aj ja. V podstate mal pravdu a rovnaké otázky začali hučať v hlave aj mne. Odkiaľ, dofrasa sa vzali tie tisíce úspešných ľudí? Tá sociálna sieť je ako gigantická galéria úspechov, výstava exotov, ktorých baví práca, ich poslanie, ich misia. Vidno úsmevy, moderné obleky a plno anglických slov. A ako som listoval návrhy, s kým sa treba spojiť, tak som cítil čoraz viac, že kedysi, kdesi, akosi, vyvaľujúci oči na rázcestí, hľadajúci náznak ktorú cestu zvoliť, som si vybral divný chodníček, kamsi len za najbližší roh. Nie tam, smerom k miestu riaditeľa, nie k svojej úspešnej firme, nie k finančnému úspechu.
Ale, viete čo, kašlem na to. Kamošovi poviem: „Je to zvláštne, zdá sa mi že ti celkom rozumiem. Nemusíš sa cítiť nejako mimoriadne zle, či nedajsatan mať depresie, kvôli tomu, že nie si na tom mieste, ktoré si spomínal na pohovore. Tá odpoveď na klasickú otázku, že kde sa vidíš o 5 rokov. Určite si povedal, že sa vidíš na mieste šéfa odboru, alebo aspoň oddelenia. S trochu väčšou zodpovednosťou a s väčším platom ako máš teraz. Nemusíš byť dokonca vôbec na LinkedIn, vraj sa dá prežiť plnohodnotný život aj bez toho. Bez toho aby si sa porovnával s pár bláznami, ktorí dali zo seba všetko, aby dosiahli kariérny úspech. Život môže byť fajn a radosť môžeš mať aj z tých vecí, ktoré by si na inej odbočke z rázcestia nikdy nenašiel. Hej, lepšie sa plače na zadnom sedadle Rolls Royce Phantom s poťahom od Connolly Leather, ako na plastovom sedadle v električke číslo 5, ale nezbláznime sa kvôli tomu.“
Alebo áno?
