Ako kosím trávnik a kočíkujem hodiny s kosačkou, tak ma napadajú rôzne veci. Ako tak kosím a kosačka mi trasie ruku, tak sa už dopredu teším, že v noci ma to bude bolieť a budem ako ventilátor v posteli. Darmo, starnem. O rok 40, len sa toho ešte treba dožiť.
Hovorí sa, že muži po 40 čakajú na druhý dych a namiesto toho príde prvý infarkt. Veď v podstate máme polovicu života za sebou. A väčšinou je to tá lepšia polovica. Viete si predstaviť muža po 40? A aký bol pred 20 rokmi. Zo štíhleho svalnatého športovca s hustými čiernymi vlasmi sa stal tučný smrdiaci holohlavec, ktorý za šport považuje maximalne pozeranie futbalu a F1 s bandou podobných a basou piva a maličkostí k pivu “od čoho sa nepriberá”. Pohyb má maximálne, keď zabudne, že na večeru mal bryndzové halušky so zakysankou a na to si dá pivo... Za adrenalínový šport považuje aj nakupovanie v miestnom supermarkete, keď manželka odíde na dvojdňovú služobku.
Ale veď aj muž po 40 má svoje potreby. Už sa nehanbí za to, že pozerá porno (čím mladšie baby, tým lepšie). Veď v mladosti sa aj on otočil za každou minisukňou. Pravdaže nie minisukňa bola podstatou, ale mala k tomu blízko. A potom si zaspomína na sex s mladou babou s dlhými blond vlasmi, tenkým driekom a pevnými prsiami... Teraz tá istá teraz leží vedľa neho a chrápe intenzitou motorovej píly drevorubača na Aljaške. Nemôže pochopiť, ako z tej krásavice sa stala domáca dračica o 30 kíl ťažšia, jej pobožné prsia padli na kolená a tvar tela ako hruška... Nenalíčená už ani nemôže vychádzať z domu, lebo by sa jej deti zľakli tak, že by sa zastavili vo vývoji.
A vtedy sa rozhodne nabrať druhý dych. Vytiahne všetok svoj šarm, čo mu ostal a ide na vec. Najprv sú to len nesmelé pokusy - začne sa viac sprchovať, holiť sa, začne sám kupovať oblečenie (čo doteraz nerobil) a nechá si poradiť slečnami v obchode. Začne športovať - nielen fandiť, ale vytiahne 20 rokov odloženú tenisovú raketu, začne s kamarátmi hrať futbal (pre istotu len s kamarátmi v uzavretej spoločnosti, aby sa mu nikto nesmial) a nakoniec začne proces rozpolenia polovičky. Nie, žiadne sado maso psycho pato. Nerozpolí manželku, len svoju štyridsiatničku vymení za dvadsáťničku. Len musí dávať pozor na to, aby ho baba nepoznala predtým, kým nenabral druhý dych (toho smraďocha s veľkým bruchom večne páchnucim po neidentifikovateľnej zmesi “vôní” alkoholu, cesnaku a riedidla s lacným dezodorantom).
Pravdaže nová baba obdivuje svojho Pažouta (ala Román pro ženy), ktorý je k nej milý, jemný, zábavný, takmer nepije alkohol a skoro všetok čas venuje len jej (nielen voľný, ale aj pracovný). A baba sa teší. Možno to bola zlatokopka, ktorá čakala len na svoju zlatú baňu, ale väčšia je pravdepodobnosť, že si chytí niekdajšie škaredé káčatko, čo sa v mladosti obliekalo ako Majka z Gurunu, mala stále mastnú pleť a viditeľnú nadváhu. Resp. bola iným spôsobom čudáčka, ktorá porušovala spoločenské konvencie teenagerského života už len svojou existenciou. Ale teraz z nej je kosť (alebo krev a mlíko) s trosku narušeným sebavedomím a stále si nevie nájsť otca svojich budúcich detí. Také sú ľahkou korisťou pre bývalého zdatného lovca.
Obeť však nevie, či je lovec vôbec voľný, alebo aj doma obrába manželku (aspoň raz za čas, aby to nebolo podozrivé).
A keď je voľný lovec, či je voľný z vlastnej vôle, alebo bývalá manželka si namiesto chrápajúceho smrďocha našla o desať rokov mladšieho býka, s ktorým sa síce vôbec nevie porozprávať o hudbe (veď kým on cikal do plienok, ona už vlhla na slaďáky Džordžmajkla na didžine), o výdobytkoch socializmu (cesta trabantom na Balaton, pionierske tábory, brigády socialistickej práce), nerozumie ruským vtipom a stále so sebou nosí notebook...
...ale v posteli má výdrž maratónca!
