1.
Je večer. Pred železničnú stanicu Petržalka prichádza auto, ktoré šoféruje wek. Zo stanice vychádza Syn a nastupuje do auta.
wek: „Ahoj Syn!“
Syn: „Ahoj, ideme domov?“
wek: „Áno, ale cestou sa ešte stavíme na langoš. Dostal som naň chuť, a na DM mi doporučili langošáreň na konci Petržalky.“
Syn: „A vieš kde to je?“
wek: „Pozrel som si to na mape. Malo by to byť jednoduché, na kruhovom objazde zabočím doprava k obchodnému stredisku.“
Auto vchádza do kruhového objazdu a vychádza na nesprávnom výjazde v smere na sídlisko. wek si uvedomuje svoju chybu a zastavuje na kraji mnohoprúdovej cesty.
Spolu so Synom vystúpia z auta a zamieria krížom cez cestu smerom k obchodému stredisku. Pri ňom zastavia okoloidúcu Mamičku s kočíkom, ktorá im rukou ukazuje správny smer. Pokračujú tým smerom a vchádzaj ú do fudkurtu. Idú k pultu s nápisom Petržalské langoše.
wek (k Synovi): „Dáš si aj Ty?“
Syn: „Nie, ďakujem, langoše nie sú moja šálka kávy.“
wek (k Langošárovi): „Dobrý deň, jeden langoš si prosím.“
Langošár: „Dobrý deň, s čím to bude?“
wek: „Cesnak, syr, kečup.“
Langošár: „To bude 4,90.“
Kým wek platí, druhý Langošár vyberá cesto, roztiahne ho a dá ho smažiť. wek si obzerá vybavenie langošárne, Syn unudene patlá fón. Po pár minútach je langoš usmažený, Langošár ho potrie cesnakovým olejom, posype syrom a z kečupu na ňom urobí mriežku. wek si berie tácku s langošom a ide sa s ním posadiť ku stolu vo fudkurte, sprevádzaný Synom. Kým wek je, Syn sa obzerá okolo seba.
Syn: „No nie je to tu ktovieako inšpiratívne.“
wek: „A ktorý fudkurt je inšpiratívny?“
Syn: „No, veď hej. Chutí Ti?“
wek: „Je celkom dobrý.“
Syn (ukazujúc na rekla mu na stene langošárne): „Urobil si chybu, mal si si dať špecialitu, Petržalský langoš.“
wek: „A to je čo?“
Syn sa prejde k reklame a vráti sa.
Syn: „Syr, kyslá smotana, a na tom je namaľované srdiečko bárbekjú omáčkou.“
wek: „Hm, zaujímavé. Možno nabudúce.“
wek doje a spolu odchádzajú k autu.
2.
Je slnečná jesenná nedeľa. V aute idú wek a Syn.
wek: „Cestou domov by som sa ešte chcel zastaviť v Rovinke na langoš.“
Syn: „Okej, a to teraz robíš fudbloggera?“
wek: „No asi hej.“
Auto vchádza od Bratislavy do Rovinky a pri kostole zabočí doľava. Zastavuje na parkovisku za kostolom. wek a Syn vystúpia a prechádzajú okolo kostola na hlavnú ulicu, kde prichádzajú k domu s nápisom „KRÍDELKÁ - LANGOŠE“. Pod nápisom je otvorené okienko a tabuľka s menu. Trocha opodiaľ stojí dvojica muž-žena, ktorí si očividne pred chvíľou objednali a čakajú na ob jednané jedlo.
wek: „Dáš si aspoň tie krídelká?“
Syn: „Nie, nie som hladný.“
wek (k Predavačke v okienku): „Dobrý deň, poprosím langoš, cesnak, kečup, syr.“
Predavačka v okienku (do vnútra podniku): „Božka, sprav ešte jeden!“
Predavačka v okienku (k wekovi): „Poprosím 4,30.“
wek zaplatí, po pár minútach prevezme langoš od Predavačky v okienku a so Synom odchádzajú do priľahlého dvora, kde je niekoľko stolov so záhradnými stoličkami. Tam si sadajú a wek sa pustí do langoša.
Syn: „Celkom je to tu pekné, ale nie je to trocha divný pocit jesť hneď vedľa kostola?“
wek (s plnými ústami): „Mhm.“
Syn: „Tak čo, je dobrý?“
wek (dojedajúc posledný kúsok): „Celkom fajn, ale nejako ma nezasýtil. Asi to nie je dobrý nápad dať si langoš namiesto nedeľného obeda...“
Idú na parkovisko, nasadnú do auta a odchádzajú.
3.
Syn sedí doma za laptopom, v chádza k nemu wek.
wek: „Ahoj.“
Syn: „Ahoj, ideš z roboty?“
wek: „Áno, bol som v Galante. A keď som tam už bol, chcel som si dať langoš.“
Syn: „Aha, ten tvoj fudblog...“
wek: „Išiel som na parkovisko pri nemocnici, lebo som vedel, že tam predávajú langoše v takej búdke. A keď som tam prišiel, vidím tam len kopu rozlámaných lát. Tak sa pýtam okoloidúcej pani, že kde je langošáreň, a ona vraví, že asi je teda zrušená, lebo idú rozširovať parkovisko. Ale že minulý piatok tam ešte bola...“
Syn: „To je riadna smola. Takže si langoš nemal.“
wek: „Predstav si, napokon som ho mal. Pozrel som sa na internete a zistil som, že langošáreň sa presťahovala na nové miesto pri stanici. Tak som tam išiel. Je v takom rade malých starých domčekov, a je tam nápis 'Kráľovstvo lángošov'. S dlhým á.“
Syn: „A čo je zvláštne na dlhom á?“
wek: „No práve. Po slovensky je totiž správne langoš s krátkym a. Ale v Galante hovoria po maďarsky, a langoš je maďarské slovo, pochádza zo slova 'láng' čo znamená plameň.“
Syn: „Fúha, no tak to teraz riskujú pokutu, ak sa prijme ten nový národný zákon.“
wek: „Snáď sa nenájde taký blbec, čo by ich za to pokutoval.“
Syn: „No a aký bol ten langoš vlastne?“
wek: „Čerstvý, teta ho začala piecť až keď som si objednal. Ale to objednávanie bolo trocha divné, lebo sa objednáva cez okienko vo vchodových dverách. No a stál 4,20. Ale vadili mi na tom celom dve veci: to prostredie okolo stanice nie je najkrajšie, ako to býva okolo staníc; a aj ten langoš mal miestami takú nepríjemnú veľmi slanú chuť.“
Syn: „A to je ako možné?“
wek: „No tipujem, že namiesto čerstvého cesnaku v oleji pani používa takú tú slanú cesnakovú pastu, tá sa nedá poriadne rozotrieť, a ani tá cesnaková chuť potom nie je najlepšia.“
Syn: „A spoň máš o čom písať vo svojom fudblogu.“
wek: „No hej, a napokon ten langoš ako taký zase nebol zlý.“
4.
Je jesenný podvečer.
Auto s wekom za volantom vchádza v smere od Bernolákova do Veľkého Biela, a hneď na začiatku dediny odbočuje doľava. Prechádza po úzkej ceste pomedzi domy, až kým nedojde k búdke vedľa bagroviska. Vedľa búdky je niekoľko stolov s lavicami, ale celé to miesto je očividne opustené. wek vystúpi, prechádza k búdke a skúma nápis, podľa ktorého majú byť v tomto čase „Lángoše od Judky“ otvorené.
wek (popod fúzy): „Jasné, už je dávno po sezóne...“
Nastupuje do auta. Auto odchádza a jeho zadné svetlá sa strácajú v diaľke...
