Teplé jarné popoludnie. Osobný vlak zo Zvolena do Nových Zámkov. Na stanici v Žiari nad Hronom nastupuje 14-krát súdne trestaný recidivista Rudolf Rigó. Sadne si do sedačky, poškriabe sa v rozkroku, utrie si slinu z kútika úst a začne si vyhliadať svoju ďalšiu obeť. V tom ju uvidí. Krásne mladé dievča so slovanskými črtami. Slnko jej cez špinavé okienko vlakovej súpravy presvitá cez jemné blond vlasy a osvetľuje alabastrovú pleť, posiatu drobnými pehami. Rudolfovi sa rozbúši srdce a v tvári ucíti horúčavu. To je ona! Dievča si ho nevšíma, je pohrúžené do čítania knihy – súborného životopisu slovenských národných buditeľov.
Rudolf sa nervózne posunie na sedačke. Pod pazuchami sa mu tvoria mokré škvrny a začína okolo seba šíriť nepríjemný zápach podobný čpavku. Vie však, že musí byť trpezlivý. Jeho čas príde, hneď ako vlak vojde do tunela, a tá chvíľa už sa blíži. O pár minút sa skutočne vozeň ponorí do tmy a Rudolf sa postaví, tackavým krokom sa pohne smerom k dievčine. Jeho svetom sú teraz iba ruky, ktorými sa jej dotkne, a pulzujúce napätie v rozkroku. Jeho prsty sa stretnú s jej vlasmi, v tom ucíti ranu na hlave a pred očami sa mu objaví silné svetlo. „To už sme vonku z tunela?“, je jeho posledná myšlienka, kým upadne do bezvedomia.
Rudolf pomaly rozlepí oči a pred sebou vidí betónovú štruktúru železničného peróna a niekoľko párov ťažkých topánok. V duniacej lebke pomaly rozoznáva hlasy.
-Takže ste ho chytili rovno pri čine.
-Presne tak, náčelník, zrovna sa po nej sápal. Tu sú podpísané výpovede a dole sú mená a adresy.
-Fajn, tak si ho berieme, postavte ho.
Rudolfa niekto surovo postaví na nohy. Pred sebou vidí dvoch policajtov a troch statných mužov v zelených polotričkách. Jeden z nich ho počastuje pohŕdavým pohľadom, inak si ho nikto nevšíma. Policajt prehodí smerom k trojici:
-Tento zmrd to má spočítané. Dobrá robota, chlapi!
-Áno, keď to takto pôjde ďalej, o chvíľu sme nezamestnaní, prehodí druhý policajt.
Všetci spoločne sa zasmejú, akoby to bola tá najvtipnejšia vec na svete. Celé kvinteto si tľapne vo vzduchu a odniekiaľ zo staničného rozhlasu sa ozve známa melódia „Bad boys, bad boys whatcha gonna do whatcha gonna do when they come for you?“ Rudolf nasucho prehltne.
Tak asi takto nejako si Kotleba fans predstavujú nový produkt reklamného štúdia Naatzchi & Naatzchi, a síce vlakové poriadkové hliadky. Tí, ktorým modzok ešte úplne neozelenel, sa čudujú, ako je možné, že o ôsmich imigrantoch urobil Rumburak asi 40 tlačoviek, ale takýchto spuchnutých ozbrojených mongoloidov nechá v pohode pobehovať po vlakoch s tým, že chcú robiť poriadok. Je im to ale hovno platné, lebo ostatní si povedia, že veď to nevadí, šak „aspoň niečo robia“. Niečo robiť v tomto prípade znamená, že blýskajú svojimi holými lebkami a rozdávajú infantilné letáky. Podľa prieskumov väčšine ľudí stačí aj to, koniec-koncov „aspoň niečo robia“ je obľúbená mantra každého jebovoliča. To isté si hovoria aj v Čechách pri čapáku:
-Hele Kájo, to jsi slyšel, že se Zeman včera na tiskovce pochcal?
-Tak furt lepší, než kdyby nedělal nic, ne vole?
Lebo keď sa na pozrieme nemilosrdnými očami čísel, tak za minulý rok sa na železniciach stalo až 53 trestných činov. To je naozaj alarmujúca matej cifra. Pravdepodobnosť, že vás vo vlaku niekto zmláti alebo nedobrovoľne potrtká do ucha, je pri 60 mega prepravených pasažierov asi rovnaká, ako že do vás šľahne blesk práve vtedy, keď budú v telke ťahať vaše čísla v Eurojackpote. Ale ako hovorí staré toltécke príslovie „Najlepšie sa rieši ten problém, ktorý som si sám vymyslel“. Zase ale čo iné čakať od niekoho, koho volebný program by sa dal zhrnúť do troch bodov:
- Vystúpiť z EÚ a NATO
- ???
- Zisk?
Výsledky síce nemajú žiadne, no ako promo to nie je zlé, pretože takýto dájrekt marketing nevymyslí ani Viktor zo Save Max-u. Len tak ďalej!
Tu by sme mohli aj skončiť, ale aby zase niekto nenamietal, že len hejtujem a nič konštruktívne neprinášam, mám tu zopár tipov pre Vodcu na problémy, s ktorými sa cestujúci na železniciach stretáva oveľa častejšie než s tým, že mu nejaký cigoš ukradne peňaženku a obálku s gastrolístkami.
Nefungujúce záchody
Medzi členmi ĽSNS je určite veľa nádejných inštalatérov, ktorí by sa mohli zhostiť riešenia tohto problému. Špeciálne dvojčlenné Hygieneschutzstaffeln v hnedých kombinézach (nie kvôli ideológii, božechráň... ale pomalšie sa zašpinia) by hliadkovali vo vlakoch a hajzlovým zvonom by prečisťovali potrubie. Druhý člen by zatiaľ mohol rozdávať stále nedostatkový toaletný papier a usmerňovať potrebných (od slova potreba) na funkčné záchody.
Nefungujúca klíma / kúrenie
Špeciálne Temperaturkomandá by v lete mohli cestujúcich osviežovať prenosnými ventilátormi alebo aspoň palmovými listami. V zime, keď ide vo vlakoch para od huby, by mohli poskytnúť zase prenosné ohrievače, deky, alebo aspoň ponúkať cestujúcich horúcim čajom. A nemusí byť ani čierny.
Obťažujúci cestujúci
Nech hodí levanduľovým airwickom každý, kto ešte necestoval spolu s nejakým smradľavým zmrdom. Teda aby sme boli politicky korektní – pachovo znevýhodneným spoluobčanom. Tu by mohli zasiahnuť špeciálne Dufteinsatzgruppen a okrem edukatívnych letáčikov o dôležitosti osobnej hygieny by mohli rozdávať mydlá a deodoranty. Napríklad značky Fa.
Preplnené vlaky
Pri návrhu tohto riešenia som narazil na paradox. Čím viac by tento problém chceli Zelenokošeliari osobne riešiť, tým viac by sa zhoršoval. Pokojne to môžete nazvať po mne. Takže za predpokladu, že Kotlebovci nejakých cestujúcich nevyhodia za jazdy (abecedným systémom – Arabi, buzeranti, cigáni,...), sa to dá riešiť iba posilnením železničných spojov. Napríklad by mohol Vodca vyčleniť trochu peňazí z tých 5 mega, čo dostal za voľby a o ktorých vyhlasoval, že sa ich vzdá, keď sa ich vzdajú aj ostatní*, na posilový vlak a pokojne ho môže nazvať aj R 1488 – Dr. Jozef Tiso.
Stratové železnice
Peniaze boli aj budú, ale nie sú. Najmä v štátnej spoločnosti. Keď už teda Vodca nedá peniaze, aj keby veľmi chcel, ale ostatní sú socky a škrobi a ništ nedajú, mohol by v rámci svojej tej zákonodarnej onej železniciam nejaké lóve ušetriť. Napríklad návrhom na zrušenie vlakov zadarmo pre starých fotrov a mladých faganov, keď už teda robí pre ten národ. Ale na zrušenie raz uzákonenej výhody nemá mozartkugeln ani Marián. Na srať!
*týmto záväzne vyhlasujem, že do konca života budem celú svoju výplatu posielať organizáciám na pomoc vtákopyskom postihnutým rázštepom, ale len za podmienky, že všetci ostatní tak urobia tiež. Tak sľubujem.
