Leto nie je len časom oddychu a dovoleniek, ale aj letných hudobných festivalov. Kým starší celý rok makajú na to, aby splatili minuloročnú dovolenku kúpenú na splátky a následne mohli s kľudným svedomím ísť na tohoročnú (pre istotu zase na splátky), tak si mládež celý rok odkladá peniažky z brigád z Tesca na festivaly, ako vrchol celoročného snaženia sa strúhať doma dobrotu.
Podľa toho, koľko prachov sa podarilo pozbierať vykladaním nekonečného množstva krabíc hrášku Bonduelle, Anklbííns, pracích práškov, prípadne fúrikovaním zhnitej zeleniny rovno na kompost, toľko si môžu dovoliť minúť na festivaloch. Keďže ponuka je veľká a v každom zapadákove je už letný festival, každý zvažuje, či zarobené peniažky minie na jednom festivale, alebo bude celé leto naliaty blúdiť po dedinských festivaloch. Aby si každý mohol vybrať spomedzi festivalov, prinášame ich stručný prierez (kvôli lepšej orientácii pre neznalých).
Amatérsky rockový festival
Na nič sa nehrá, len chce byť festivalom. Aj v tej najmenšej dedine žijú ľudia, ktorí chcú mať svoj festival, ktorý je len ich a sú na to právom hrdí. Sponzorom festivalu je miestna krčma, ktorá má vysunuté pracovisko na futbalovom ihrisku, kde predáva pivo o dvadsať percent drahšie v akcii. Organizátorom je pani učiteľka z miestnej škôlky, ktorá sa potrebuje zviditeľniť ako speváčka amatérskej neogoticmetalovej kapele (s príchuťou blackmetalu). Smola, že svoju kapelu dala ako zlatý klinec programu za najväčšie hviezdy - kapelu z okresného mesta, ktorej sa podarilo už raz zahrať pesničku v krajskom meste na festivale. Takže o pol štvrtej nadránom nastupuje naša pani učiteľka v čiernej koženej minisukni, a koženom korzete vybíjanom klincami, že by ju detektor kovov našiel zahrabanú aj v trojmetrovej hĺbke. S nabielo namaľovaným warpaintom škrieka dačo do mikrofónu za usilovného doprovodu syntetizátora a gitary, ale už je to každému jedno a aj tak ju nespoznali v tej maske. Na festivale je najznámejším menom značka piva, ale to len náhodou, lebo ho mali akurát na sklade. Amatérske kapely sa striedajú jedna radosť. Jedna horšia ako druhá, ale veď nikto nechodí na takýto festival kvôli hudbe. Všetci hudobníci sú na mol, v tom lepšom prípade sa iba tackajú, v horšom si ani nevedia sadnúť za bicie, takže celý večer bubnuje ten istý relatívne triezvy bubeník (iba 4 promile krvi v alkohole). Ale koho to zaujíma, veď je leto a nad nami svietia hviezdy a máme tu kamarátov, s ktorými môžeme dať grupák v grcaní.
Malý festival
Organizátori na neho nedajú dopustiť, je to festival v ich malom meste (takže malomeštiansky). Sponzorom je miestne poľnohospodárske družstvo, ktoré darovalo vykŕmené prasiatko, miestny malý pivovar, ktorý si robí reklamu a starosta, ktorý chce byť zvolený aj nabudúce. Prípadne miestna celebrita, ktorá má už najlepšie roky za sebou. V programe nájdete to, čo vedeli organizátori zohnať. Od pečenia chleba, varenia guláša a inej žbrndy, po origami, maľovanie na tvár pre deti, aj súťaž v pití piva (značky miestneho pivovaru). Celý deň sa na javisku striedajú deti z miestnej ľudovej školy umenia, samozvaní humoristi, ktorí sa dopočuli, že existuje stand up comedy a myslia si, že kecať do vetra vedia aj oni a tety v kroji, ktorým hrá do poskakovania miestny romale. Pravdaže tempo musí byť znížené na polovicu, aby tetky stihli skákať a takto znie celá hudba monotónne, ako pohrebný sprievod na Balkáne. Hviezdou večera sú socialistické ex-celebrity, ktorým počas playbacku vypadávajú protézy a zabúdajú texty svojich pesničiek, ktoré odplaybackujú raz za rok na garden party synovca z tretieho kolena. Zlatým klincom programu je ohňostroj s piatimi raketami, ktoré akurát stačia na to, aby podpálili stodolu na okraji mesta.
Veľký festival
Ten, ktorý by sme mohli označiť aj ako celoštátny. Všade sa o ňom hovorí, predpredaj lístkov sa začne hneď po skončení predchádzajúceho (čiže o rok skôr), keď ešte nikto netuší, kto vôbec bude na festivale vystupovať, ale pre väčšinu je to aj tak jedno, keďže nepoznajú 90% vystupujúcich, lebo sú to samé veľké mená v minoritných žánroch a jedno veľké meno, ako lákadlo na ďalší rok. Väčšinu obecenstva aj tak nezaujímajú koncerty, ale keď už tam sú, tak sa na jeden-dva pozrú. Síce sú tak pod vplyvom lacného chlastu, nevysušenej trávy a rohypnolu, že by im bolo jedno, aj keby tancovali pogo na Moravanku a čardáš na Desmod. Na veľkom festivale sa zíde toľko ľudí, že je šanca, že budete mať sex aj s takou osobou, s ktorou ste sa doteraz nepoznali a možno ju o pár minút ani neuvidíte (berie so sebou aj vašu peňaženku, nedopitú fľašu vodky a vašu zásobu nepoužitých prezervatívov). K veľkému počtu ľudí patrí aj vymývanie mozgov zo strany politických strán, náboženských spolkov a iných pseudointelektuálov. Môže sa stať, že nájdete vedľa seba stánky liberálnych demokratov, náboženstva nepoškvrneného počatia a petíciu za zníženie hranice pedofílie na šesť rokov. Prípadne budú spolu popíjať vodku členovia Zväzu priateľov vína s kresťanskými socialistami a členovia Zväzu za zrovnoprávnenie hetero, homo a metrosexuálov. Ako sprievodné akcie si môžete predstaviť všetko od výmyslu sveta. Od piercingu na žaludi po tetovanie na zlatú žilu. Je tiež dobré si zavesiť na krk tabuľku s identifikačnými údajmi, v prípade, ak sa opijete, že by vás ani vlastná mater nespoznala, aby vás vedeli identifikovať. Dávajte pozor na neprajníkov, lebo sa vám môže stať, že v delíriu vám dajú vytetovať na zadok “THIS WAY” a zistíte to až pri prvom análnom zážitku, keď sa partner zo zadu bude riadiť týmito pokynmi.
PS: V zahraničí existujú aj festivaly, ktoré trvajú skoro týždeň, kde sa zídu státisíce ľudí, stovky umelcov, z toho na každý deň aspoň jedno veľké meno, ktoré aj dakoho zaujme a niekedy sa ani neviete rozhodnúť, na aký koncert ísť, keďže naraz je ich 6–7 a z toho 2–3 známejšie mená, ale to je zbytočné rozvádzať, tam sa aj tak nedostanete.
PS2: Autor sa dostal len po prvú úroveň, ostatné festivaly pozná len z počutia.
