O tom, že muži chrápu, som vedela len z počutia a kedysi mi to prišlo vtipné. Má to nielen rôznu intenzitu, od pílenia slovenských lesov až po rúbanie amerického sekvojovca, ale aj rôzny dopad na párové spolužitie. Ženská, ktorá sa má kam odsťahovať, zvolí oddelené postele. Veď nemusí byť každá Mária Terézia, ktorá si mohla dopriať prinajmenšom tri vlastné spálne, každú v inom dizajne (omg, ako so mnou teraz lomcuje závisť) a predsa trvala na spoločnom kráľovskom lôžku, aj keď sa to vtedy a v tých kruhoch nenosilo. A tak s ňou Fero poslušne chrápal a urobil jej šestnásť detí. Tie ženské, ktoré sa nemajú kam odsťahovať, to musia riešiť ako ja po tom, čo som si prešla štádiami „spávame šťastní v polohe lyžička pod jedným paplónom“ cez „spávame každý šťastne pod svojím paplónom“ po „spávame každý pod svojím a chcem ho zabiť, lebo čo? Chrápe!“
Mužské chrápanie môže dosiahnuť intenzitu až osemdesiatich decibelov. Pre porovnanie treba uviesť, že takú istú intenzitu má poriadny vysávač alebo vaše auto, ale na druhej strane, rockový koncert má až cca stodesať decibelov a skáčete pri tom nadšením. Objav mužského chrápania ma dlho fascinoval. Vedľa mňa leží vcelku pekný chlap, zachovalý materiál, príjemný na dotyk, ale ako môže vydávať také odporné zvuky, ktoré drsne narušia romantiku spálne?! A ako vôbec vzniká čosi také, čo sa podobá skôr chrochtaniu páriaceho sa hrocha alebo nasratej divej svini ako ľudskému zvuku? Lekári radia, že treba odstrániť nadváhu, pitie alkoholu pred spaním a fajčenie, ale môj muž nemal čo odstraňovať. Leda tak mňa zo spálne. A keďže som ja nemala kam odísť, kúpila som mu vankúš naplnený bylinkami, ktorý sľuboval, že s jeho chrápaním skoncuje, ale nestalo sa tak. Možno som ho nesprávne použila a mala som ho dať mužovi na ksicht a nie pod hlavu. Zabiť som ho však, napriek jeho výhodnej životnej poistke, nechcela, a tak som sa rozhodla situáciu riešiť mierumilovnejším spôsobom.
Cmukanie na neho zaberalo, ale povedzme si to úprimne, cmukáme vtedy, keď sme hore a nespíme. Ale chceme nespať celú noc a cmukať na neho ako na koňa?! No nie. Takže toto primitívne riešenie vypadlo hneď na začiatku.
Štuple do uší? Nemôžem si zaštopľovať uši tak, aby som celkom nič nepočula, lebo ráno nebudem počuť ani budík do práce a v tom prípade mám zas iný problém. Takže to chce štuple do uší, ktoré len tlmia nepríjemný zvuk chrápania. Penové túto podmienku splnili. Nepočujete ranný štebot vtáčat, mužove chrápanie v znesiteľnej intenzite a vytrvalý silný budík vás dokáže vystreliť z postele. Nevýhoda? Vypadávajú z uší. Zrolujete ich a strčíte do ucha, kde sa začnú rozpínať. Ale na to, aby zostali v novovzniknutej podobe po celú noc, by ste museli ostať v posteli bez pohybu, inak štuple z uší vypadnú. V noci po nich šmátrať a hľadať ich v posteli je niečo, čo vás bezpečne preberie, a zaspávanie po sérii nadávania na skurvený štupeľ a šmátrania po posteli je potom viac než problematické. Treba mať preto na nočnom stolíku pripravené náhradné kusy. Mojich osem farebných je už jeho trvalou súčasťou, vytváram z nich rôzne zoskupenia a niekedy je to dizajn jak hovado.
Rady ezopíč vložiť chrápajúcim mužom pod vankúš kamene, ktoré harmonizujú a upokojujú rozbúrenú myseľ, ako je napríklad ametyst alebo ruženín, prípadne zafír, sa mi fakt nechce rozoberať. V tomto prípade ja radím obyčajný šuter a nie mužovi pod vankúš, ale ezopičiam do hlavy, ak medzitým neodcestovali na Srí Lanku za sebapoznaním. Podobne je to s účinkami náplastí na nos a kvapiek na vankúš, pretože ak máte skutočný problém s chrápaním a panelákové steny otriasajú ako pri stupni XII na Mecalliho stupnici, nevyrieši to nijako zásadne váš problém. Zem sa bude stále triasť, aj keď poháre so zaváranými hruškami už nespadnú z poličiek.
Psst! Tak sa volá bylinkový sajrajt proti chrápaniu. Účinný je len sčasti, bylinky sú príjemné, noštek sa teší a vy sa tešíte na noc bez mužovho chrápania. Vaše sny budú splnené len čiastočne, lebo po pár hodinách účinok prestane, znovu sa ozve slonie chrápanie a tak treba chrápača zobudiť a vystriekať mu chobot opäť bylinkami. Bude šťastný, že ste ho zobudili a určite už nezaspí. Takže sprejík sa občas použije, veď škoda ho vyhodiť a bylinkový čaj sa už z toho zrejme nedá pripraviť.
Najvyšší level, ktorý som dosiahla v tejto oblasti, bol sofistikovaný prístroj proti chrápaniu. Keď kuriér priniesol prístroj s detekciou chrápania, tešila som sa tak, že som mohla z fleku natočiť unboxing video. Vybalila som ho a ujúkala nadšením. Verila som, že toto zasadne vyrieši náš život! Nebol práve najlacnejší, ale ako mi povedal predajca – výrobok nie je drahý, to len zákazník má málo peňazí. Žiaľ, aj predajca, aj prístroj bol neempatická sviňa. Muž začne chrápať a prístroj vyšle zvukový a vibračný impulz, ktorý ho dosť často aj zobudil. Chrápal potom aj tak ďalej a navyše mal ráno otlačené a ubolené ucho.
Dostala som aj radu vcelku lacného riešenia pomocou tenisovej loptičky. Treba ju vraj zašiť do goliera pyžama. Donúti vášho partner mať hlavu položenú stále na boku a tým sa zabráni zapadnutiu jazyka a tvorbe tých neskutočných zvukov. Neviem, ako to platí na iných mužov, ale môj typ chrápača je už tak vytrénovaný, že to dá pokojne aj na boku. V noci som ho pozorovala a neviem o žiadnej polohe, v ktorej by to nedal, čím si vyslúžil môj hlboký obdiv.
Raz ráno som mu nevyspatá povedala, že keby sa náhodou druhýkrát ženil, nech si vezme hluchú ženu.
„Ja by som sa už viac neoženil. Nenašiel by som už takú, ktorej by nenapadla možnosť vyhodiť ma zo spálne,“ povedal mi a ja som vedela, že v tej chvíli som mu všetky tie prechrápané noci odpustila.
