Poznáte Dietera Bohlena? A Modern Talking? Viacerí skôr narodení už s úsmevom prikyvujú a mladší sa čudujú, ako sa dá moderne rozprávať.

 

Modern Talking bola deutsche schlagerpopová skupina osemdesiatych rokov, ktorá sa snažila presadiť nemecké šlágre s anglickým textom. Keďže na západ od Nemecka nikto o tieto šialenstvá nestál, Modern Talking sa stali hlavným exportným artiklom imperialistického západu (rozumej Nemecka) do socialistického bloku.

 

Modern Talking – Dieter Bohlen a Thomas Anders

 

Tmavovlasý slizký gigolo, ktorý vyzerá, ako teplý transvestita sa volá Thomas Anders a na starosti mal spev. Na krku mu stále visela Nora, aj keď ju vraj preťahoval aj Dieter. Blonďák Dieter Bohlen vyrábal pesničky na obsadenie socialistického bloku, čo sa mu darilo pomerne úspešne. Denne vymyslel aj sto pesničiek a tie potom recykloval (taký malý Chuck Norris v hudbe).  Dieter sa v klipoch a na koncertoch pekne usmieval a tváril sa, že hrá na gitare a spieva partie, pri ktorých praskajú aj steny, nielen okenné sklá, pričom mal taký hrubý hlas, že aj na bluesového speváka to bolo moc. A to som ešte nič nepovedal o jeho akcente.

 

Kariéra Modern Talking netrvala dlho – zhruba tri roky a to boli rok pohádaní. Ale čo by človek nespravil kvôli peniazom. Nebolo teda prekvapením, keď sa po desiatich rokoch, keď sa minuli peniaze, znova dali dokopy a recyklovali staré pesničky s pridaním basov a blbého rapu. Pravdaže ani to netrvalo dlho a opäť sa pohádali.

 

Dieter dnes šaškuje v Deutschland sucht den Superstar (DSDS), čo je taký klon Superstaru, len po nemecky sa to číta zupesta. Tam sa tvári, ako odborník a píše priblblé pesničky mladým finalistom (a finalistkám, ktoré ešte stále obľubuje, oblbuje a opeľuje). Kvôli jeho prízvuku sa mu často vysmievajú, ale on sa len usmieva a je nad vecou. Veď má milióny a oplatí sa mu ďalej šaškovať.

 

Má zmysel pre humor a iróniu, ktorú mu ale nie všetci tolerujú. Kvôli autobiografii sa pohádal so všetkými naokolo a keď z toho urobil kreslený film, ktorý nadaboval a napísal k nemu hudbu, tak ho pre istotu začali obchádzať aj starí známi. Ešte šťastie, že mu ostávajú mladé superstáristky.

 

Aj so štúdiovými muzikantmi sa pohádal, ktorí mu dvadsať rokov hrali a spievali bez toho, aby boli ich mená uvedené na platniach. Tí mu na rozlúčku napísali pesničku v štýle Modern Talking a imitáciou hlasu Dietera o tom, aké ťažké je byť Dieterom.