Že nákupné centrá nie sú práve príjemné miesta na trávenie voľného času, musí byť s neochvejnou istotou Michala Hvoreckého jasné každému, kto v nich strávil nejaký ten čas. V skutočnosti sú zjavne výmyslom narušených osobností, ktoré chcú zničiť všetok inteligentný život na Zemi. A že sa im to darí. Veď sa choďte pozrieť v piatok podvečer do takej Eurovey (skloňujeme podľa vzoru Eurovea). Alebo hocikedy inokedy.
No a aj keď tieto chrámy diablovä zjavne nedostali povoľovací štempel do Asociácie agresívnych cholerikov (skratka „Aach“), s ich návštevami sa tam zjavne počíta. Ba čo viac, niekedy naozaj nie je iná možnosť, len sa do týchto kalných vôd povrchného blýskavého konzumu ponoriť bez harpúny a neoprénu (pozor, to nebola metafora, takto vystrojení do polusof a auparkof fakt nechodíme). Napríklad keď si chcete kúpiť oblek. Že načo by vám bol oblek? No napríklad na pohreb a kar, čo sú ideálne udalosti na frivolnú socializáciu, spev a tanec... Hej, to bol sarkazmus, čo sa pýtate také kktiny?
Ako prežiť
Keď chceme v nákupnom centre prežiť, musíme si uvedomiť základný fakt, že nákupné centrum je naším nepriateľom, nenávidíme ho, nechceme s ním mať nič spoločné a chceme s ním tráviť čo najmenej času. Nie, fakt ho nemáme radi ani ako kamaráta. Iba s týmto myšlienkovým nastavením sa nám môže podariť dosiahnuť náš cieľ – kúpiť si vec A za čas t a sumu X, pričom druhé dve premenné by mali byť čo najnižšie. Nebude to síce ľahké, ale my to zvládneme. Veď minule sme v taxíku počuli celý jeden track od Black Eyed Peas a furt žijeme.
Kríza na nás striehne už pri vstupe, a to najmä na návštevníkov postihnutých motorizáciou. Projektanti podzemných (nadzemných, stredozemných,...) garáží ako referenčné vozidlo priemerného nakupujúceho vybrali obrnený Smart s adaptibilným nakrúcaním všetkých štyroch kolies. A také auto nemá ani Viktor Horján, takže my ostatní riešime problém ťažko viditeľného 30 cm vysokého ostrovčeka, panensky úzkeho vstupného vjazdu, končiaceho uhlomerovo presnou 90-stupňovou zákrutou, a to všetko vytesané z kopca tak, že zavrieme oči, zapneme stierače a s pokrikom „Čo ti jebéé“ dupneme na plyn. Po prilepení odtrhnutého nárazníka a späťáku pripravenou izolepou môžeme zaparkovať. Samozrejme, ani pri kreslení parkovacích miest sa uletená fantázia developera nestretla s realitou, takže na nejaké čiary pokojne rezignujeme, lebo veď odťahovka sa tam aj tak nemá ako dostať. Nezabudneme si ešte vytetovať na predlaktie presné miesto (tyrkysová zóna, rad B, ulička 4, sekcia IIV., miesto „za bielym ML-kom doprava a pred zatekajúcou stenou doľava, potom od vozíkového stojiska tridsať krokov severoseverozápadne“), kde sme asi tak nechali nášho tátoša.
Ďalšie nástrahy
A sme vovnútri! Potom, čo si naše garážovým šerom rozmaznané rohovky zvyknú s pocitom čerstvého rekonvalescenta laserovej operácie očí na umelé svetlá, zistíte ďalšiu zákernosť. Sú tu ľudia! To najdôležitejšie, čo teraz musíme urobiť, je vyhnúť sa vtieravým myšlienkam o tom, prečo je tu tých ľudí tak strašne veľa a prečo vyzerajú všetci tak uniformne. Pokojne zoberme za svoju konšpiračnú teóriu, že sú to len chodiace reklamy na botox, synthol a obtiahnuté tričká a mimo otváracích hodín sa vracajú do svojich výbehov, umiestnených na nultom poschodí podzemných garáží, kde jedia zrno a pozerajú Deň a noc. Jednoducho tam sú a musíme sa s tým zmieriť a opakujeme si dookola náš cieľ, a to kúpiť si katanu, sekeru a plameňomet. Vlastne hovno, potrebujeme oblek! A hlavne máme na pamäti, že nákupné centrum je hajzel a chce nás osrať. Preto nás ani neprekvapí, keď sa dostaneme eskalátorom na druhé poschodie, no keď chceme ísť dole, tak ďalší eskalátor nenájdeme vedľa toho, ktorým sme prišli, ale niekde na druhom konci budovy. Veď prečo sa trochu nepoprechádzať, nepokochať výkladmi so super skinny jeans a nasmradiť sa cigaretami z kaviarní (aké vzletné pomenovanie pre štyri stoly umiestnené na chodbe obchodného domu medzi drogériou a záchodmi)? Ako preukázal výskum britských vedcov, tak nasratý a vystresovaný človek má tendenciu nakupovať oveľa viac, než nenasratý. Možno sa dočkáme toho, že raz budeme na horné poschodia liezť po povrazovom rebríku a dole sa spúšťať po kovovej tyči do jazierka s aligátormi a Evou Mázikovou.
Plánik vždy po ruke
Preto je vhodné vedieť už vopred, kam ideme, ako sa tam dostaneme, ako sa dostaneme odtiaľ, kde sú únikové východy, toalety a požiarne hydranty. Takže si môžeme vytlačiť aj plánik, prípadne si ho zase vytetovať na ruku (len dáme pozor, aby nám zostalo miesto ešte na koordináty parkoviska). V prípade, že sa nám predsa len podarí zablúdiť, a to sa ľahko môže stať, napriek sofistikovanému a veľmi prehľadnému označovaniu nákupných uličiek menami skutočných ulíc, lebo veď Baťa a vedľa neho Exisport, to vyzerá úplne ako na Champs Elysées a DM-ka spolu s Humanicom, to je celá Piata Avenue. Čo? Aha... ak teda aj napriek tomu zablúdite, vyhľadajte tzv. zenovú zónu.
Tú nájdete v každom obchode s prívlastkom luxusný, ktorý spoznáte tak, že nemá vo výklade cenovky. Tam sa nachádza ako jediný príslušník ľudského druhu predavačka, ktorá vám však sotva bude venovať viac ako znudený opovržlivý pohľad. Tu ale nič nekupujeme, maximálne zoberieme z vešiaka ľubovoľnú vec, pozrieme sa na cenovku, zhlboka sa nadýchneme a veľmi opatrne ju vrátime na miesto. Medzitým si upravíme GPS koordináty, odmeriame tepovú frekvenciu a ak je natoľko pomalá, že sa dajú rozoznať od seba jednotlivé údery, môžeme pokračovať v tom, čomu ľudia bez sebarešpektu vravia nakupovanie. Dôležité je, že celý proces by nemal trvať viac ako desať minúť, hocičo, čo nekúpime v priebehu tejto doby už sa nám kúpiť nepodarí, preto po vypršaní tejto časovej lehoty, rezignujeme a skúsime to zase niekedy nabudúce, povedzme o pár rokov.
Šťastný odchod
Či už sme boli úspešní alebo nie, čaká nás už len odchod, ktorý vykonáme presne rovnakým spôsobom ako príchod, len v opačnom poradí. Na oslavu víťazstva, ak sme nakúpili, prípadne na elimináciu pocitu zlyhania ak nie, tesne pred opustením tohto dejiska tragédie a zmaru odhodíme za seba zväzok odistených trieštivých granátov a za zvukov explodujúcich šálok s logom Lavazza a zápachu škvariaceho sa silikónu odchádzame v diaľ.
pic by Canankk
