Všetci vedia, že autorom posiela Ľuborg za každý článok gastráče a aj keď majú postupne zmiznúť z obehu, jeho žena mi sľúbila, že mi bude variť. S vidinou fajných teplých obedov som sa pustila do vojenského ťaženia proti všetkým jeho protivníkom a púšťam ako pásomnica ďalší článok na svetlo sveta. Tento bude o tom, ako sa Ľuboš B. nasral pri Ťažkom týždni, ku ktorému Ľuborg napísal scenár. A nelenil, poriadne mu ho zhejtoval a tak teraz ja, napriek svojej všeobecne známej miernosti ouce, zhejtujem jeho. Roly sú rozdané, prosím klapku... pri Ľubošovi B. asi klapky na oči. Let´s go, ouce.
Ľuboš B. je muž mojich dievčenských snov, keď som si pionierskou šatkou utierala spotené čelo pri dobiehaní na stanovisko vlajkonosiča. Vychovali ma tak. Ako decko som budovala svetlé zajtrajšky. Nezdali sa mi ktovieako svetlé, lebo ako mi vysvetlili rodičia, stačilo rozprávať o tom, že komunisti sú záruka blahobytu. Bla-bla-blahobyt, bla-bla-Blaha... a ty si fakt myslíš, že by to ďalej fungovalo? Zopár ľudí, ktorí si to nemyslelo a povedali to nahlas, odrazu zmizlo a ja som precitla. V jeden novembrový deň som si nasratá vzala kľúče od domu, kde bývali rodičia, lebo vlastný byt som si ešte nestihla od komunistov vymodlikať a vyštrngala som niečo, čo sa Tebe nezdá a mne sa nezdáš Ty.
Sorry, nikdy nebudem veriť človeku, čo spochybňuje nesúhlas s režimom, v ktorom Ťa prenasledujú kvôli politickým názorom a ten istý človek súčasne vyjadruje verejne svoje názory na hocikoho, kto sa mu nepáči, urážlivým spôsobom. Už si tu onehdy nasral Plombu svojim výsmechom 17. novembru a napísal Ti list, dúfam, že si ho dostal. Ak nie, poštár Jano Ti ho môže doručiť. Ale možno Ťa nasralo, že si vo videu Ťažkého týždňa videl ako hlavnú hviezdu Gorduliča. Tak áno, uznávam, že žiaden Maštalír to nie je. Ale má fajnú hustú ofinu, ktorú si nazval „strapatou hlávkou“ a veru, strapatí chlapci sa dievčatám páčia, viac ako mastné ofiny.
Juuuuj, a Tvoji priaznivci Ti na fejsbuku drukovali a vypisovali, že úroveň tejto satirickej relácie je hodná poštára Janka. Zrejme sa im nepáčilo, že taký poštár Jano, ahá, kam to až dotiahol a zabúdajú na fakt, že vyhral u Slovenskej pošty tri razy po sebe titul poštára roka, je stredoškolský šampión v šprinte a doteraz má ako bokovku doručovanie výživových preparátov spokojným klientkam.
Vážne, Ľuboš, ak tomu naozaj veria, tak ako som ja ako decko verila tomu, že primár Sova je najlepší československý primár a bolo mi jedno, že Chudík si zahral nielen Sovu, ale aj Mengeleho a keby som ho stretla na ulici, poprosila by som ho o ortopedickú radu, tak potom konečne chápem, prečo máš toľko fanúšikov. Lebo inak mi to nedáva zmysel po tom, čo som si prečítala Tvoje statusy.
Jasné, stalkovala som Ťa a dokonca som zistila, že si napísal knihu. Nejaké statusy s prvkami humoru. Keď som si ju gúglila, vyskočilo mi pri nej, že „Dobrá a krásna kniha, ktorá plnými priehrštiami rozdáva otázniky.“ Aj mne pri tom vyskočil hneď jeden otáznik: „Proč, Irenko, ja se ptám proč?“ A vzápätí na to som si aj sama odpovedala: „Lebo to vie robiť dobre a zákerne ako všetci boľševici, ty hlupaňa.“
Za minulý rok mal Ľuboš B. na fejsbúčiku viac ako tri milióny lajkov, komentárov a zdieľaní. Tak to áno, vážení, je to skoro dvakrát viac ako Hlavné správy.
Veru, všetci môžete ísť do prdele, lebo on to jednoducho vie. Aj keď dostal koronu, tak to rýchle napísal na fejsbúk a rovno obvinil, že kvôli Matelkovi a jeho mimoriadnej schôdzi a keďže vtedy väčšine ľudí už začal Matelko liezť na nervy, zožrali to aj s chlebom.
Často dáva videá, lebo to ľud miluje. Nahajpovaný fanúšik sa vrhá na každé jeho nové video, lebo však nie je to žiaden ťažký slovenský intelektuálny film, po ktorom si idete dať predpísať Neurol. Je to krátke, jasné a veľa ľudí si myslí, že aj múdre. Ľuboš B. predsa nie je žiaden kaviarenský povaľač ako tuná Gordulič, absolvent VŠMÚ, intelektuálna blška.
Je tu však malý rozdiel. Kým táto intelektuálna blška všetky svoje názory prezentuje duchaplne a vtipne, dá sa pritom zasmiať, zamyslieť, toto sa už nedá povedať o komentoch Ľuboša B. Niekedy si predstavím vírus Covid-19, podľa obrázkov to čudo s dlhými výbežkami vyzerá ako nasraté slnko alebo zbierka zbojníckych kyjakov. Pri čítaní jeho komentárov priam bytostne cítim, ako keby sa medzi jeho riadkami hmýrili tiež takéto nasraté čudá s kyjakmi, ktoré sú navyše olepené zeleným nenávistným slizom. A tak ako si dezinfikujem ruky pred Covidom, mám potrebu si vtedy dezinfikovať aj oči. Nechcem sa nakaziť svinstvom, ktoré tie statusy obsahujú. Mám za sebou koronu, som dvakrát očkovaná a stále mám strach, že raz niečo nerozdýcham.
Naposledy som sa tak bála pri jeho komentároch k Ťažkému týždňu, kde sa vysmieval Gorduličovi ako absolventovi vysokej škole múzických umení, že sa tvári, ako všetko vie o ekonómií a politológií a poučuje právnika Weisa, alebo sa vysmieva vzdelanému Chmelárovi. Tak to ma fakt vydesilo, že niekto s takou sledovanosťou na fejsbuku, môže takto masírovať mozog trebárs omladine, ktorá vlastné vzdelanie ešte nemá dokončené, ale vďaka nemu bude veriť, že tým získa patent na rozum a že môže tliachať potom, čo len chce, konšpirovať, zavádzať v svoj prospech. To mi pripadá dosť nebezpečné, o to viac, že keď mu niekto oponuje, zablokuje si ho. V blokovaní užívateľov je majster retarder, ale chápem, že nemá rád, keď sa mu niekto prieči. Aj toto má spoločné s komunistami.
Páči sa mi však, ako Ľuboš B. na konci svojho statusu odporúčal Gorduličovi, nech si predtým, ako zapne kameru, otvorí knihu. Hneď sa mi vynoril tento obrázok
a dobre ma to pobavilo. Neviem, kto prečíta z tých dvoch viac kníh, ale čo sa týka humoru, na mňa podstatne lepšie pôsobí Gorduličov humor, na rozdiel od humoru Ľuboša B., o ktorom nie som presvedčená, že to ešte humor je. Ako fanúšik stand-upov som v minulosti párkrát absolvovala naživo Gorduličove Silné reči a dávam palec hore. Chvíľu vtipne komentoval divákov, ale všetko v rámci férovej srandy. Nie také oplzlé srandičky typu, že jej, vy máte čierne nohavičky pod tými bielymi nohavicami, mladá pani? Ahá, vy nemáte čierne nohavičky? Vy asi nemáte žiadne nohavičky, že? Hahaha. Kriticky môžem povedať, že u mňa síce netromfol dôstojného Adámyho, vtipného Žida Szatmáryho, nenapodobiteľného Lužinu a jasné, že ani môjho milášeka Simonu, ale už teraz sa teším, keď sa rozbehne sezóna stand-upov a rada si kuknem aj jeho. Hlavne, aby boli všetci komici konečne naživo, lebo ako hovorí Gordulič „Robiť stand up online je ako ovoniavať pazuchu cez celofán. Je to v pohode, ale nie je to to pravé pazuchové.“
