Pamätáte sa na rozprávky, v ktorých milé babičky pomáhali šuhajovi, aby zachránil svet a tým získal právo prekotiť si princeznú a ešte aj polku kráľovstva ako bonus. Pravdaže, vtedy ešte bez štátneho dlhu na úrovni 56 % HDP. Dedkovia zase ťahali repu spolu s babkami a ostatnými domácimi zvieratami. Aké to bolo milé vidieť, že si pomáhajú a ťahajú repu, že sa z toho skoro posr... vlastne poskladali. Ale nakoniec tu obrovskú repu vytiahli a mali z toho obrovskú radosť, lebo z tej repy si vypálil repovicu a mali zásoby na zimu. A červená čiapočka doopatrovala svoju starú mamu, aby zdedila jej domček v lese a potom žila šťastne s vlkom, pokým ju neupálili príslušníci RKC ako rozvracačku tradičnej rodiny.
Dosť bolo krásnych spomienok, vráťme sa do dnešnej reality. Nie, reč nebude o tetkách, čo využívajú výhody dôchodcovského lístka na MHD a palicou si robia miesto na sedenie. Alebo si urobia program na víkend, sadnú si na vlak a precestujú polku republiky tam aj späť, veď je to zadarmo. Najlepšie v piatok a v nedeľu. Ani o takých, čo podľa ekonomickej teórie predstavujú konkurenciu na strane dopytu na trhu tovarov a služieb a každý pondelok a štvrtok stoja v rade pred LIDLom a čakajú na najnovšie akcie. Majú už doma mixážny pult a ďalekohľad pripojiteľný k počítaču, len počítač nemajú. Takisto si kúpili v akcii 99 dielnu sadu kľúčov a malý hasiaci prístroj do auta, aj keď auto nemajú. Tiež nebude reč o obetiach šmejdov, smradov a politikov. Bude reč o pracujúcich dôchodcoch (tzv. prdúch)
Na mojom prvom ozajstnom pracovisku to vyzeralo naozaj ako na geriatrii. Bol som najmladší, mal som najmenej skúseností a na druhom konci spektra boli starí harcovníci so svojimi celoživotnými skúsenosťami. Veľa som sa od nich naučil. Napríklad dvaja stavbári pred dôchodkom ma naučili, že najhoršie je jesť nalačno. Preto si hneď ráno naliali. Postupom času som prišiel na to, že kto je aký prije... vlastne kto má aké maniere a ich celoživotné skúsenosti niekedy sú jediným, čím sa môžu preukázať. Lebo za 40 rokov sa toho veľa nenaučili a keď sa dačo naučili, tak sa to bolo ešte v ranej mladosti, keď bol pomer zdravých neurónov k neurónom utopeným v etanole pomerne dobrý.
V dnešnej dobe zhumplovaný bývalý komunistický riťolezec, ktorý svojou vierou v lepšie zajtrajšky so Sovietskym zväzom na večné časy, sa udržal na teplom miestečku riaditeľa, námestníka alebo politrúka, je uznávaným poradcom vo veku dakde medzi eutanáziou a kremáciou. Veľa toho nevie, ale pud sebazáchovy má za tých 50 rokov dobre vyvinutý. V hocijakej inej úlohe je nepoužiteľný, ale vie hodiny rozprávať o pozitívach fungovania socialistického hospodárstva s tým, že by bolo dobré prevziať niektoré prvky v dnešnej dobe. Veď načo vymýšľať koleso, keď koleso fungovalo 40 rokov a nikto sa nesťažoval. Zabúda dodať, že nikto sa sťažovať nemohol a keby ste mu to pripomenuli, tak sa opýta: “Ale prosím vás, kto tomu v súčasnosti verí, že to tak bolo? Vy ste ešte mladý, nemáte o tom ani šajnu“. Veď to boli dobré časy, keď došla delegácia z Ústredného výboru strany pozrieť sa na výsledky najlepšej brigády socialistickej práce v okrese a on sa potom s nimi tak zrúbal, že pocikaný v trenírkach blúdil na chodbe. Staré dobré časy, keď nemohol hocikto robiť hocičo ako teraz. Napríklad písať hejty na tie internety.
Väčšinou je možné ho dostať z práce len v horizontálnej polohe. Síce ste mu trikrát zorganizovali rozlúčkový večierok pri príležitosti odchodu do dôchodku, ale o pár mesiacov sa zase objaví ako odhodený bumerang u vás alebo dakde inde. Kamarátov má dosť a ruka ruku myje, ale predtým si vytrie zadok. Zaujímavé je, že stále je v takej pozícii, že nemá žiadnu zodpovednosť, ale právomoc zadávať úlohy a sprdávať. Majú tú schopnosť ťahať z vás informácie a chodiť z kancelárie do kancelárie na akože nezáväznú debatu, ktorej výsledok je taký, že o týždeň sa téma rozhovoru vráti ako pracovná úloha (veď ty o tom vieš najviac, tak by si to mohol urobiť). Takže vrámci pracovných úloh ste dostali ďalšiu perličku, ktorú keď urobíte dobre, tak uznanie skasíruje starý geront (veď čoho sa dotkne, to sa premení na zlato) a keď sa to nevydarí, tak sa na vás vyleje kýbel hnoja. Win – win situácia pre starého geronta, veď nemôže prehrať.
V súčasnosti sa vypracováva do pozície druhá vlna v podobe neukojených starých báb v prechode, ktoré by položili aj život vlastnej matky za kariérny postup. Síce zvonku vyzerajú zachovalo vďaka kilám malty, penetráku, základnej a tónovacej farby a kondičných cvičeniam s osobným trénerom. Keďže už nemôžu ponúknuť sex za kariéru (chovajú si svojich pudlíkov na príležitostný sex), tak väčšinou zdrbávajú všetkých doradu. Veď si to môžu dovoliť – dostali sa už do takej pracovnej pozície, kde všetci ostatní sú samí neschopáci a všetku prácu musí urobiť ona, aby to dajako fungovalo. Pravdaže privlastňuje si vašu prácu a prezentuje ju ako svoju (veď ste team, keď treba robiť, ale keď sa rozdávajú odmeny, tak ona má zásluhy). Z práce by ju vyháňala upratovačka, keby sa jej nebála. Ale bojí sa jej, tak ju radšej nebude vyrušovať, lebo ju zjebe ako minule. Keďže neupratala jej kanceláriu, tak ju zjebe za to.
V práci sa cíti lepšie ako vo svojom novom trojizbovom byte v zrekonštruovanej novostavbe (nový pojem, na ktorý som narazil v inzerátoch na predaj bytov). Preto tam trávi všetok čas a domov chodí len prespať. Najradšej by mala posteľ priamo na pracovisku, ale to jej vrcholové vedenie zatrhlo. Dovolenku si berie stále celú naraz a chodí na expedície. Veď oddych pri mori je pre socky, exotika je pre mladých debilov. Ona je zrelá žena a chce vidieť svet. Preto chodí na okruh Južnou Amerikou, do Himalájí alebo na južný polárny kruh. Vtedy si konečne firma vydýchne a prežije neprítomnosť tak nenahraditeľnej osoby, akou je pani menežérka.
Takže milé kolegyne a vážení kolegovia, ak budete na mne vidieť príznaky stoličky prilepenej k zadku a prerastený sadlom sa budem tváriť, že som nenahraditeľný a to všetko len pre blaho ostatných, tak prosím vás, ukončite trápenie mojich kolegov a jebnite ma do hlavy.
