Tak sa to už stalo.

Niektorí ste to zachytili, iní si to ani nevšimli. Ale ortodoxní milovníci (pozdravujem Tango) sa už vyrehotávajú nad príbehmi Čiernej svine prezlečenej za psa. Knižka je to na vzhľad útla ale príbehy sú košaté.

Samolepka sa na nich dobre pobavila a krásne ich zilustrovala. Nakreslila obrázkov 3x viac ako Vydavateľ z petržalskej obývačky použil. Každý bol podarený, ja ich mám všetky.

Fľushky si želal odtlačok psicinej labky, ako vizuálny predel medzi kapitolami. To ma mohol poslať aj do pekla pre zmrzlinu. Narobila som sa ako taká mulica.

Zakúpila som set na odtlačky babätkovských nožičiek. Jemne sivá farba. S Osobou mdlej mysle sme zahájili odtlačkovú akciu. Psica nekooperovala. Váľala sa po zemi, odťahovala labky, kvíkala a vrčala. Jedinú peknú sadu odtlačkov vyrobila útekom cez koberec v obývačke. Tie sme, samozrejme, použiť nemohli. Boli sme obe rady, že sme koberec dokázali vyčistiť.

Ďalší odber psích daktyliek som prezieravo naplánovala v exteriéri. Zvolila som vankúšik na pečiatky sýtej modrej farby a záhradu mojej kamarátky. Obe sme sa prezliekli do plaviek, na ruky sme si dali chirurgické rukavice a na trávnik sme porozkladali čisté biele papiere veľkosti A3. Psica bola odchytená, labky namachlené.... v rozhodujúcom okamihu sa do záhrady začal dobýjať sused s naoberaným hroznom. Búchal na bránku a vykrikoval. Psice neomylne využila rozptýlenie našej pozornosti, vytrhla sa z môjho zovretia a pobehala všetky papiere. Ale... všetky len pokrčila a dotrhala, použiteľné odtlačky labiek na nich nezanechala. Iba veľké fľaky modrej farby, v ktorých by ani fundovaný teoretik moderného výtvarného umenia nedokázal rozpoznať labu väčšieho psa.

No fiasko na druhú.

Nebojte, bolo aj fiasko na tretiu. 

Keď nešli odtlačku ku mne, šla som ja za odtlačkami. Zvolila som inverzný prístup. Blatový terén na brehu Dunaja poskytoval dobrý materiál na 3D odtlačky. Zámerne som Čiernu sviňu prezlečenú za psa navádzala do mazľavého bahna. Odtlačky predných labiek sa jej neuveriteľne fotogenicky darili.

Lenže!

Pri tej príležitosti som zistila, že psica zadnou labou došľapuje presne tak, že odtlačok prednej laby totálne deštruuje. Neviem prečo... že by reziduá z hlbokej minulosti divého plemena. Aby jej stopy nikto nespoznal? Alebo je len na staré labky kajlavá a potácavá? No nič z toho, čo na brehu rieky vyprodukovala, nebolo použiteľné. Jediné, na čo tá chôdza bahnom bola dobrá, psici konečne odmodreli labkové vankúšiky. Po týždni intenzívneho umývania bez viditeľného výsledku, pomohla až jemná matéria dunajského bahna.

Už ma čerti brali a Fľushky naháňal. Bola som bezradná. To naozaj neviem získať dobré daktylky svojho vlastného psa????

Sedela som smutne na posteli a Čierna sviňa sa vyvaľovala spokojne vedľa mňa. Laby vystreté mojím smerom. Podvedome som pohľadom skontrolovala farbu psích labkových vankúšikov. Boli pekne hnedočierne, také, ako majú byť.

Pozerám na tú položenú labku, pozerám.....

Deeeeebilka!

A prečo som jej tie labky jednoducho NEODFOTILA?

Vyrobila som dokonalé obrázky psích labiek jednoducho mobilom.

Hneď som to odoslala vydavateľovi. Misia „psia labka“ splnená!

Či sú vydarené?

Pozrite si v knižke Čierna sviňa prezlečená za psa.